ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobcu: K., bytom I. (pôvodne A. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42585-2/2011-BA z 21. júla 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2012, č. k. 4S 205/2011-43, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2012, č. k. 4S 205/2011-43, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 19. októbra 2012, č. k. 4S 205/2011-43, zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 42585-2/2011-BA z 21. júla 2011, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0211755111-GC04/11 zo dňa 19. marca 2011, ktorým bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) predpísané poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 4 116 € za obdobie mesiacov august až september 2010, aj napriek tomu, že je konateľom spoločnosti Advokátska kancelária HPP s.r.o..
Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že aj advokáta, ktorý vykonáva svoju činnosť ako konateľ s.r.o., je potrebné považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona 461/2003 Z. z. V konaní nebolo preukázané, že by u žalobcu k 29. marcu 2010 nastala okolnosť, ktorá by spôsobila zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako SZČO, pretože nedošlo k zmene jeho činnosti na základe pracovného pomeru a nebolo mu odňaté oprávnenie na výkon advokátskej činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona o advokácii, t. j. nebol vyčiarknutý z zoznamu advokátov. Žalobca nenamietal, že by v predchádzajúcom kalendárnom roku nedosiahol príjem z podnikania a závislej činnosti vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9zák. č. 461/2003 Z. z. Oprávnenie advokáta na výkon advokátskej činnosti, podmienené jeho zápisom v zozname advokátov vedenom SAK až do času, kým nebol z takéhoto zoznamu vyčiarknutý, má za následok, že advokát je SZČO na účely zákona o sociálnom poistení a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a podľa § 15 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Krajský súd vyslovil názor, že právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii upravuje len formu, ktorou môže advokát vykonávať svoju činnosť a zmenou formy výkonu advokácie, nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a v dôsledku toho ani povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie advokáta. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokátsku činnosť ako takú a vzhľadom na túto skutočnosť je preto irelevantné potvrdenie SAK o zániku oprávnenia žalobcu vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba.
Proti rozsudku krajského súdu včas podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že je konateľom s.r.o., a preto je záver súdu o tom, že žalobcovi svedčí právne postavenie samostatne zárobkovej činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v rozpore s ustanovením § 15 ods. 6 zákona o advokácii, v zmysle ktorého advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ s.r.o., nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne a tiež s ustanovením § 15 ods. 2 zákona o advokácii, keďže advokáti ako konatelia s.r.o. vykonávajú činnosť t. j. advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Žalobca je len štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je - na rozdiel od žalobcu - oprávnená poskytovať právne služby a ako konateľ spoločnosti, ktorý za svoju činnosť poberá odmenu, sa zúčastňuje aj na sociálnom poistení, avšak nie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Pri pripustení argumentácie prvostupňového súdu by sa žalobca musel na sociálnom poistení zúčastňovať duplicitne, a to jednak ako konateľ spoločnosti a zároveň aj ako samostatne zárobkovo činná osoba, hoci vykonáva len jednu z týchto činností (činnosť konateľa spoločnosti). Zápis do zoznamu advokátov podľa žalobcu nemožno vykladať ako „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu“, lebo také oprávnenie majú len advokáti, ktorí vykonávajú advokáciu samostatne, teda vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pričom ostatní advokáti samostatnú advokáciu vykonávať nemôžu - konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným taký zákaz vyplýva priamo z § 15 ods.6 zákona o advokácii. Výklad krajského súdu je v rozpore s vôľou zákonodarcu, ktorý do zákona o advokácii vložil ustanovenie § 71 ods.2 písm. k), oprávňujúce Slovenskú advokátsku komoru vydávať záväzné potvrdenie, o tom, či je advokát SZČO podľa zákona o sociálnom poistení. Samotný zákonodarca si bol teda vedomý možnosti, že niektorí advokáti SZČO sú a niektorí nie sú. Ak by zákonodarca mal vôľu ponechať rozhodovanie o tom, či určitý advokát je alebo nie je samostatne zárobkovo činnou osobou pre účely zákona o sociálnom poistení výlučne v kompetencii Sociálnej poisťovne, nepochybne by v § 71 ods.2 písm. k) zákona o advokácii uviedol, že toto potvrdenie SAK nie je záväzné.
Žalobca namietol, že krajský súd sa nezaoberal jeho námietkou rozporu preskúmavaného rozhodnutia žalovanej s ustanoveniami § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný diskriminuje žalobcu v oblasti sociálneho zabezpečenia z dôvodu jeho postavenia ako advokáta, ktorý musí byť v prípade, ak chce vykonávať svoju profesiu (bez ohľadu na spôsob výkonu advokácie), povinne zapísaný v zozname Slovenskej advokátskej komory. Napriek tomu, že žalobca neposkytuje právne služby vo vlastnom mene a na vlastný účet (t. j. nevykonáva ako fyzická osoba žiadnu podnikateľskú činnosť), žalovaný ho pre oblasť sociálneho zabezpečenia považuje za samostatne zárobkovo činnú osohu a požaduje od neho platenie poistného.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania v medziach žaloby, v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Námietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa. Podľa názoru najvyššieho súdu už správny orgán a následne aj súd prvého stupňa sa s týmito námietkami žalobcu dostatočne vysporiadali. Žalovaná ako aj krajský súd dostatočne odôvodnili, prečo žalobca, ktorý od 29. marca 2010 vykonáva činnosť advokáta ako spoločník a zároveň konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii, je naďalej SZČO, pričom bolo dostatočne zrozumiteľne a jasne ozrejmené, že v danom prípade nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia podľa § 21 zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa (§ 219 ods.2 O.s.p.), že ustanovenie § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ustanovenie § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným.
Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu. Nositeľom tohto oprávnenia je advokát ako fyzická osoba. Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také nezaniklo, je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby bude poskytovať prostredníctvom s.r.o. Oprávnenie na vykonávanie advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že advokát realizuje advokátsku činnosť prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona o sociálnom poistení) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO. Žalobcovi status advokáta zostáva po celý čas, svoje profesijné označenie je povinný podľa zákona o advokácii používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu, následne, pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Účasť advokáta v spoločnosti s ručením obmedzeným je viazaná na existenciu jeho oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb, keď jednotlivými spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti; ich účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti advokáta.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenia advokáta na výkon advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len „SAK“) až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu alebo nedošlo k pozastaveniu výkonu advokácie podľa § 8 zákona o advokácii, má za následok, že musí byť považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Spoločnosť s ručením obmedzeným poskytujúca advokátske služby, teda právnická osoba, nie je držiteľom oprávnenia na výkon advokácie. Žalobcovi preto oprávnenie na výkon advokácie nezaniklo. Tak ako mu ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona vzniklo od 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorýjeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, zanikne mu zo zákona 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento jeho príjem nebude prevyšovať uvedený násobok vymeriavacieho základu. V danej právnej veci bol pre určenie vymeriavacieho základu žalobcu ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO rozhodujúcim obdobím rok 2009, za ktorý žalobca vykázal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti a preto mu v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové poistenie trvalo aj v období od 1. júla 2010, teda i v spornom období od augusta do septembra 2010.
Zákonodarca rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch zveril do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne (§178 ods.1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení). Vzhľadom na uvedené, potvrdenie SAK ako samosprávnej stavovskej organizácie, nemá vplyv na zánik oprávnenia žalobcu vykonávať advokáciu a tým ani na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku diskriminácie lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Aj napriek tomu, že krajský súd sa konkrétne k tejto námietke žalobcu vo svojom rozhodnutí nevyjadril, odvolací súd toto opomenutie nepovažoval za vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Právny názor krajského i odvolacieho súdu je v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, vysloveným v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010 z 1.júla 2011, ktorý bol v rámci zabezpečenia jednotného výkladu zákonov v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012 pod č. 66.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaná nárok na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.