9Sžso/46/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. P., C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, pracovisko Žilina, J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2015/5430 zo dňa 24.06.2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. februára 2016, č.k. 21S/128/2015-49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. februára 2016, č.k. 21S/128/2015-49, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline uznesením z 24. februára 2016, č.k. 21S/128/2015-49, zastavil konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2015/5430 zo dňa 24.06.2015 ako oneskorene podanú. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca prevzal napadnuté rozhodnutie žalovaného dňa 26.06.2015 a žalobu podal až dňa 27.08.2015. Krajský súd poukázal na to, že podľa § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Keďže žalobca podal žalobu po zákonnej lehote, bolo povinnosťou súdu konanie vo veci zastaviť (§ 250d ods. 3 OSP).

Proti uzneseniu krajského súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Napadnuté rozhodnutie súdu v podstate nenamietal, opakovane poukázal na žalobné dôvody (zo dňa 27.08.2015). Domáhal sa, aby sa súd vecou zaoberal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Podľa § 209 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedkuobsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať.

Rozhodnutie žalovaného obsahuje poučenie o tom, že ide o konečné rozhodnutie, ako aj údaj o tom, že je preskúmateľné súdom.

Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

V zmysle § 57 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Odvolací súd z obsahu predložených spisov zistil, že žalobca rozhodnutie žalovaného prevzal dňa 26.06.2015. Uvedené rozhodnutie obsahovalo správne poučenie, že je konečné a že sa nemožno proti nemu odvolať a že je preskúmateľné súdom.

Lehota na podanie žaloby žalobcovi uplynula dňa 26.08.2015, ktorý bol pracovným dňom. Po uplynutí lehoty na podanie žaloby preto už súd nemá právomoc rozhodnutie žalovaného preskúmavať.

Vzhľadom na uvedené krajský súd nepochybil, keď konanie zastavil. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.