UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X. P., bytom D., O. E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo 19724-2/2012-BA z 10. apríla 2012, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. augusta 2012, č. k. 13S/87/2012-16, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 8. augusta 2012, č. k. 13S/87/2012-16, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozhodnutím číslo 19724-2/2012-BA z 10. apríla 2012 žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza číslo 8371- 10/2012-PD, číslo ISUP 1112001308 z 18. januára 2012, ktorým žalobcovi nepriznala nárok na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu od 19. decembra 2007 do 10. apríla 2008. Vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 17. apríla 2012 a žalobca rozhodnutie žalovanej napadol žalobou, doručenou krajskému súdu až dňa 26. júna 2012, teda po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 250b ods. 1 O.s.p.), krajský súd považoval žalobu za podanú oneskorene a preto konanie o nej zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. O náhrade trov konania vzhľadom na zastavenie konania rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Uznesenie krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovanej preskúmal, lebo po doručení rozhodnutia podal proti nemu odvolanie včas dňa 2. mája 2012. K odvolaniu pripojil fotokópiu odvolania z 29. apríla 2012, adresovanú a podľa fotokópie podacieho lístka aj zaslanú dňa 2. mája 2012 Sociálnej poisťovni, ústrediu na adresu Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava.Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil. Poukázala na to, že odvolanie z 29. apríla 2012 je právne bezvýznamné, lebo podľa § 218 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa proti rozhodnutiu o odvolaní už nemožno ďalej odvolať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Rozhodnutím číslo 19724-2/2012-BA z 10. apríla 2012 žalovaná v správnom konaní podľa zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza o nepriznaní nároku na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 19. decembra 2007 do 10. apríla 2008. Súčasťou rozhodnutia žalovanej je aj poučenie, že proti jej rozhodnutiu sa už nemožno odvolať.
Predpokladom preskúmania rozhodnutia žalovanej v súdnom konaní je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 18. apríla 2012 a týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť.
Podľa § 249 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že žaloba musí byť v určenej lehote podaná na súde, nemôže byť podaná u žalovaného správneho orgánu.
Žalobca nepoprel, že žalobu podal na súd až podaním z 21. júna 2012, teda po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie žaloby. Zameškanie tejto lehoty podľa § 250b ods. 1 vety druhej O.s.p. nie je možné odpustiť a preto nie je možné prihliadať ani na to, že žalobca v priebehu plynutia lehoty na podanie žaloby podal u žalovanej opakované odvolanie.
Vzhľadom na uvedené nepochybil krajský súd, keď konanie o žalobe zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a preto odvolací súd uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada takých trov nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.