9Sžso/44/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne 1/ Z.Y., bytom Y., K. a žalobcu 2/ maloletého M.Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., K., zastúpeného zákonným zástupcom F.Y., bytom Y., K., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Nitra, Štefánikova ul. č. 88, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, o odvolaní žalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 25. apríla 2012, č. k. 15S/1/2010-102, v časti, týkajúcej sa zastavenia konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 25. apríla 2012, č. k. 15S/1/2010- 102, v časti, týkajúcej sa zastavenia konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre uznesením z 25. apríla 2012, č. k. 15S/1/2010-102 zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa 1/ domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného z 9. novembra 2009 číslo AN/2009/01323/Ma o odňatí peňažného príspevku za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a žalobu v žalobcu 2/ o zrušenie rozhodnutia žalovaného z 9. novembra 2009 číslo AN/2009/01322/Ma o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vylúčil na samostatné konanie. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že konanie v časti, týkajúcej sa žalobkyne 1/ bolo zastavené podľa § 250 ods. 3 OSP z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala žalobkyňa 1/ včas odvolanie a žiadala ho zrušiť v časti, týkajúcej sa zastavenia konania. Uviedla, že na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 9. novembra 2009 číslo AN/2009/01323/Ma o odňatí peňažného príspevku za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je aktívne legitimovaná, preto neexistoval dôvod na zastavenie konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu namietal, že žalobkyňa 1/ neuviedla žiadne dôvody, ktoré byspochybnili správnosť právneho posúdenia súdom pri rozhodovaní o zastavení konania. Tvrdil, že procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby v spornej časti bola len žalobkyňa, ktorej právo bolo týmto rozhodnutím priamo dotknuté. Ona však žalobu nepodala, a preto navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť ako vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne 1/ treba vyhovieť.

Zo spisov vyplýva, že žalobou zo 7. januára 2010 sa žalobkyňa vo svojom vlastnom mene (a nie v mene svojho syna) domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného z 9. novembra 2009 číslo AN/2009/01323/Ma o odňatí peňažného príspevku za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Túto skutočnosť zopakovala žalobkyňa aj na pojednávaní 28. marca 2012 na Krajskom súde v Nitre. V uznesení, ktoré je predmetom preskúmania súd prvého stupňa aj riadne označil žalobkyňu 1/ ako účastníčku konania. Nesprávne však vyhodnotil časť odôvodnenia zrušovacieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2011, č. k. 9Sžso/52/2010 tak, že žalobkyňa už v čase podania žaloby nekonala vo svojom vlastnom mene, ale v mene svojho syna. Takýto záver súdu však obsahu spisov nezodpovedá.

Žalobkyňa 1/ podala žalobu vo vlastnom mene, čo aj zopakovala neskôr na pojednávaní. Skutočnosť, že sa v žalobe identifikovala aj ako zákonná zástupkyňa maloletého M.Y. nič nemení na skutočnosti, že žalobu podala ona (nie jej syn M.Y., ktorého mohla zastupovať ako zákonná zástupkyňa).

Skutočnosť, že súd prvého stupňa v napadnutej časti zastavil konanie o žalobe žalobkyne1/ mala za následok, že žalobkyni v rozpore zo zákonom odňal možnosť konať pred súdom a tým porušil jej základné práva.

Odvolací súd musel preto rozhodnúť tak, že uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP v časti, týkajúcej sa zastavenia konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou krajského súdu vecne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby žalobkyne 1/. Súčasne s rozhodnutím vo veci samej krajský súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Pre vysvetlenie žalovanému možno ešte uviesť, že uznesenie krajského súdu, ktoré je predmetom odvolacieho konania, bolo žalobkyni doručené 12. júna 2012 a žalobkyňa 1/ odvolanie podala na poštovú prepravu 26. júna 2012, teda včas.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.