9Sžso/42/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. V. M., bytom A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8503-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. januára 2015, č. k. 21Scud/87/2014-60, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. januára 2015, č. k. 21Scud/87/2014-60, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-0223/2011-23 zo dňa 09. septembra 2011 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla tak, že žalobkyni nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 09. apríla 2010. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolala žalobkyňa, pričom rozhodnutím č. 8503-4/2014-BA zo dňa 26. marca 2014 žalovaná ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že z výrokovej časti rozhodnutia vypustila text “nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti“ a doplnila text „nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti“. V ostatnom rozhodnutie potvrdila.

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 14. januára 2015, č. k. 21Scud/87/2014-60 žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline vyplýva, že zamestnávateľovi žalobkyne: Gregorz Jan Maliński - GM Conzulting, s miestom podnikania Buková 22, neskôr Palárikova 76, Čadca, IČO: 45 506 108 dňom 02. júna 2012 zaniklo živnostenské oprávnenie v celom rozsahu, pričom zánikom živnostenského oprávnenia zamestnávateľ žalobcu stratil status zamestnávateľa vymedzený v § 7 zákona č. 461/2003 Z.z., v dôsledku čoho už nemôže realizovať povinnosti, ktoré by ako zamestnávateľ mal v súvislosti s účasťou žalobcu na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti aj za obdobie, kedy pracovný pomer u žalobkyne podľa predloženej pracovnej zmluvy mal trvať. Z tohto dôvodu, nebolo dôvodné za účastníka konania pribrať označený subjekt, lebo len naexistujúceho zamestnávateľa žalobcu by sa mohli vzťahovať povinnosti, ktoré má zamestnávateľ v súvislosti s účasťou svojho zamestnanca na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení. Pokiaľ existovali práva a povinnosti v súvislosti s účasťou žalobkyne na poistení, tieto práva a povinnosti dňom zániku živnostenského oprávnenia zanikli. Prvostupňový súd ďalej dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobkyne ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie základného nariadenia predpokladá skutočný existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané v dvoch členských štátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu. Tak žalobkyňa, ako aj zamestnávateľ, ktorí boli účastníkmi správneho konania, neuniesli dôkazné bremeno a správnemu orgánu nepredložili dôkazy, ktoré by spochybnili závery žalovanej a prvostupňového správneho orgánu. Dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila, nepreukazujú skutočnosť, že by od 09. apríla 2010 reálne prácu vykonávala. Podanie a registrácia prihlášky fyzickej osoby do Sociálnej poisťovne nie je dôkazom o skutočnom vzniku pracovného pomeru žalobkyne u zamestnávateľa. Žalobkyňa bola spôsobilá vymedzením skutkových tvrdení a dôkazmi preukázať, aký konkrétny rozsah prác od 09. apríla 2010 pre zamestnávateľa, v súlade s dohodnutým druhom práce podľa pracovnej zmluvy, vykonávala, mohla uviesť, ktoré práce, v ktorých firmách vykonávala, o aké konkrétne kurzy išlo, s ktorými osobami bola v o styku atď. Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že nemôže predložiť žiadne dôkazy, pretože všetky záznamy o zamestnaní má jeho zamestnávateľ.

Rozsudok krajského súdu napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním. Namietla, že činnosť ako zamestnanec vykonávala na Slovensku, v rôznych mestách. Prezentovala slovenským podnikateľom ponuku služieb poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho obchodnými partnermi. Títo prezentáciu potvrdzovali pečiatkami alebo vizitkami. V súlade s obsahom čl. 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 žalobkyňa, vykonávajúc činnosť ako SZČO v jednom členskom štáte a zamestnanec v druhom členskom štáte, by mala podliehať zákonom o sociálnom zabezpečení štátu, v ktorom je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy, a na území ktorej túto prácu vykonáva, t.j. mala by podliehať slovenskej legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žalobkyňa uzavrela zmluvu v dobrej viere, pričom prácu vykonávala pravidelne, túto skutočnosť dokumentovala správami o vykonanej činnosti. Ďalej namieta porušenie čl. 2 ods. 2 (b) 5b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 465/2012 v dôsledku ohodnotenia jej práce ako marginálnej činnosti, hoci k uzavretiu pracovnoprávneho vzťahu došlo ešte pred dňom nadobudnutia účinnosti citovaných ustanovení. Poukazuje tiež na skutočnosť, že kontrola v sídle zamestnávateľa jej nebola vopred oznámená, správny orgán jej nedoručoval žiadne oznámenia ani výzvy na vyjadrenie sa. Po doručení rozhodnutia využila svoje právo na podanie odvolania a priložila k nemu všetky dokumenty, ktoré mala k dispozícií. Zdôraznila, že odvolacie konanie trvalo tri roky, čo viedlo k praktickej strate možnosti uplatnenia svojich práv, lebo zamestnávateľ ukončil podnikateľskú činnosť. Nemala prístup k obchodným dokumentom zamestnávateľa a tento ani nemal povinnosť faktúry alebo iné doklady spojené s činnosťou spoločnosti GM Conzulting žalobkyni predkladať. Okrem toho poukázala na skutočnosť, že ekonomický úspech zamestnávateľa nemá vplyv na uznanie žalobcu za zamestnanca v súlade so slovenskou legislatívou. Žalobkyňa z prezentácií ponuky slovenským podnikateľom pripravovala správy o vykonanej činnosti. Poukázala na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EU. Má za to, že neexistujú žiadne právne dôvody na tvrdenie, že potvrdený formulár A1 je jediný doklad potvrdzujúci účasť v systéme sociálneho zabezpečenia určitej krajiny. Formulár A1 je len fakultatívny formulár, ktorého získanie v súlade s nariadeniami Spoločenstva závisí od vôle poistenca. Jediným dokladom, ktorý má význam pre potvrdenie právneho stavu v situácií žalobkyne je registračný list FO, ktorý bol vydaný na základe pracovnej zmluvy uzavretej so slovenským zamestnávateľom. S väčšinou tvrdení krajského súdu nemôže polemizovať, pretože sa vzťahujú na zamestnávateľa GM Conzulting, ktorý zakončil svoju činnosť a žalobkyňa nemá možnosť sa na zamestnávateľa obrátiť so žiadosťou o doplnenie dôkazov. Žalobkyňa je poškodenou osobou, riadne plnila svoje pracovné povinnosti a zamestnávateľ zanedbal zákonnú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Vzhľadom na uvedené argumenty potom žalobkyňa navrhuje zrušenie rozhodnutia krajského súdu a tiež napadnutého správneho rozhodnutia.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná uviedla, že na aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia musí byťsplnených niekoľko podstatných náležitostí, napr. reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Žalovaná sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že na základe pracovnej zmluvy automaticky nadobúda status zamestnanca. Namietla, že kontroly uskutočňované Sociálnou poisťovňou nemuseli byť oznamované každému zamestnancovi jednotlivo, nakoľko to z koordinačných nariadení nevyplýva. Zamestnávateľ bol s kontrolou oboznámený. Následne na to boli predložené štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácií. Tieto správy však podľa žalovanej nie sú relevantným dokladom preukazujúcim reálnosť výkonu práce. Absentuje v nich konkrétnejšie miesto výkonu práce, rozsah prác, ktoré sa mali vykonať ako aj dátum, kedy malo dôjsť k výkonu práce. Ďalšie doklady, ako objednávky od slovenských subjektov na internetové školenia realizované na Slovensku a faktúry za vykonané služby, objednávky a faktúry za výučbu obchodnej angličtiny, či za iné činnosti realizované zamestnancami na území Slovenskej republiky, zamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaná naďalej zastáva právny názor, že na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky. Žalovaná ďalej uvádza, že judikáty, na ktoré poukazuje žalobca, sa týkajú samostatného pojmu pracovníka a charakteru pracovného vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, Sociálna poisťovňa však nerozhodovala o pracovnoprávnom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou GM Conzulting, ale o poistnom pomere. Žalovaná má za to, že všetky judikáty, ktoré žalobca spomína vo svojom odvolaní vychádzajú z toho, že sa činnosť vykonáva, a preto ich nie je možné aplikovať na situáciu žalobkyne. K námietke žalobkyne, že registračný list FO je dostačujúci na vyhodnotenie žalobkyne ako zamestnanca, žalovaná uviedla, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška na sociálne poistenie nemá konštitutívne účinky, ale deklaruje právnu skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik povinného sociálneho poistenia. Ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 10. decembra 2013 akceptovala návrh poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 10. októbra 2013 na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou ZUS v súlade s čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo aj žalobkyni určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia žalovanej, Jan Maliński - GM CONZULTING, IČO: 45 506 108, Palárikova 76, 022 01 Čadca, prihlásil žalobkyňu do poistenia odo dňa 09. apríla 2010 ako svojho zamestnanca. Zamestnávateľom teda bola fyzická osoba: T., rod. číslo XY, bytom XXXXX M. Xb/XX.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Nedochádza preto ani k zániku zodpovedností, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho poistenia.

T. bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v súlade s § 173ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať, alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým povinnostiam na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. právu na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že v dôsledku zániku živnostenského oprávnenia živnostníka Jan Maliński - GM CONZULTING, IČO: 45 506 108, s miestom podnikania Palárikova 76, 022 01 Čadca, dňa 02. júna 2012 nezanikla spôsobilosť fyzickej osoby T., rod. číslo XY, bytom XXXXX M. Xb/XX, byť účastníkom konania, ani jeho prípadné povinnosti, a preto bolo potrebné aj v konaní pred správnym súdom konať aj s touto osobou ako účastníkom správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté ( § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd priberie do konania T., vec znovu prejedná a rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.