UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H. V., bytom Q., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28691-2/2011-Ba zo dňa 8. apríla 2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. marca 2014, č. k. 1S 88/2011-59, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. marca 2014, č. k. 1S 88/2011-59, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom zo 6. marca 2014, č. k. 1S 88/2011-59, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia z 8. apríla 2011 číslo 28691-2/2011-BA, ktorým žalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava - okolie z 13. januára 2010 číslo 700-0340044310- GC04/10 vo výrokovej časti tak, že žalobcovi za obdobie od 6. októbra 1997 do 15 júna 1998 predpísala poistné na nemocenské poistenie v sume 38,54 € a poistné na dôchodkové zabezpečenie v sume 220,63 €, spolu v sume 259,17 € a v ostatnej časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
Krajský súd vo veci prvýkrát rozhodol, tak že žalobu zamietol, rozsudkom z 10. mája 2012, č. k. 1S 88/2011-21, ktorý však bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2013, sp. zn. 9Sžso/34/2012 zrušený a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že krajský súd má v ďalšom konaní skúmať, či došlo k strate administratívneho spisu prvostupňového orgánu, či odvolanie žalobcu bolo podané včas, resp. prečo žalovaná rozhodovala vo veci samej o odvolaní zo 4. novembra 2010 podanom po uplynutí lehoty na podanie odvolania a skúmať, či sa žalovaná dozvedela o ukončení poistného vzťahu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby.
Napadnutým rozsudkom zo 6. marca 2014, č. k. 1S 88/2011-59, krajský súd žalobu žalobcu opäť zamietol s rovnakým odôvodnením ako v rozsudku z 10. mája 2012, doplneným o záver, že o odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté v riadnom odvolacom konaní.
Uvedený rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním z dôvodu, že súd prvéhostupňa sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a bez riadneho doplnenia dokazovania rozhodol opäť nezákonne. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia odvolacieho súdu mal krajský súd doplniť dokazovanie s tým, že dôkazná povinnosť je na strane žalovaného. Namietol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal kompletnosťou a úplnosťou spisu žalovaného a či žalovaný nepredkladá účelovo len určité listiny. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie vydala v súlade so zákonom na základe relevantných dokladov potrebných k rozhodnutiu a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedla, že k druhostupňovému konaniu príslušné pobočky Sociálnej poisťovne neodstupujú celú spisovú zložku účastníkov konania, ale len ten spisový materiál, ktorý je nevyhnutný na preukázanie skutkového stavu veci a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia napadnutého odvolaním. Spisový materiál odstúpený pobočkou ústrediu Sociálnej poisťovne bol podľa jej názoru postačujúci na rozhodnutie vo veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach odvolania a dospel k záveru, že ho nemožno potvrdiť ani zmeniť.
Uznesením z 27. novembra 2013, sp. zn. 9Sžso/34/2012, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2012, č. k. 1S 88/2011-21, a vec mu vrátil na nové konanie. Úlohou krajského súdu bolo v ďalšom konaní skúmať, či došlo k strate administratívneho spisu prvostupňového orgánu, či odvolanie žalobcu bolo podané včas, resp. prečo žalovaný rozhodoval vo veci samej o odvolaní zo 4. novembra 2010 podanom po uplynutí lehoty na podanie odvolania doručenom v kópii a overenom z originálu, ale aj skúmať, či sa žalovaná dozvedela o ukončení poistného vzťahu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, prípadne kedy a akým spôsobom sa tak stalo. Vzhľadom na obsah dokazovania odvolací súd uviedol, že v súčasnosti dôkazná povinnosť zaťažuje žalovanú, ktorá musí preukázať, že tvrdenia žalobcu o strate a splnení odhlasovacej povinnosti nie sú pravdivé. Len po doplnení dokazovania v naznačenom smere mal súd prvého stupňa vo veci znovu rozhodnúť.
Krajský súd v intenciách uznesenia odvolacieho súdu nepostupoval. Po doručení uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania predvolal účastníkov konania na pojednávanie súdu na deň 6. marca 2014, nezisťoval však, kde sa nachádza administratívny spis prvostupňového správneho orgánu, resp. či sa skutočne stratil, teda nezabezpečil si kompletný spisový materiál žalovanej. Aj z vyjadrenia žalovanej pritom vyplýva, že súdu predložený administratívny spis nepredstavuje kompletný administratívny spis.
Podľa § 250d ods. 1veta prvá O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.
Administratívny spis tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Za „spisy žalovaného správneho orgánu“ súdna prax považuje iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy v danej veci, spisy musia obsahovať aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu.
Krajský súd nemal k dispozícii kompletný originálny spis žalovanej, ktorého súčasťou musí byť aj kompletný originálny spis (spisy) prvostupňových orgánov, ktoré v rozhodnom období viedli spisovú agendu o navrhovateľovi a jeho podaniach, keďže je zrejmé, že navrhovateľ sa presťahoval z obvodu jednej pobočky do obvodu druhej pobočky Sociálnej poisťovne. Pokiaľ si súd spis, vyhovujúci uvedenej požiadavke nevyžiada, nemá možnosť preskúmať postup a rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu ku všetkým relevantným námietkam žalobcu. Pri posudzovaní námietok žalobcu sa žalovaná (ani súd) nemôže uspokojiť s preskúmaním iba tých listín z administratívneho spisu, ktorých predloženie uzná za potrebné správny orgán prvého stupňa. Obsah prvostupňového spisu je významný z hľadiska posúdenia dôvodnosti námietky o podaní odhlášky samostatne zárobkovo činnej osoby z poistenia; ak žalobca odhlášku podal (včas alebo oneskorene),založenie takej odhlášky do spisu je podkladom, rozhodným aj pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia o predpísaní poistného samostatne zárobkovo činnej osobe za sporné obdobie.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ krajský súd v odôvodnení rozsudku z 06.03.2014 uviedol, že „nie je pravdou, že by žalovaná rozhodovala po uplynutí lehoty na podanie odvolania“, taký právny záver odvolacieho súdu z jeho zrušujúceho uznesenia z 27.11.2013 nevyplýva; odvolací súd uložil prvostupňovému súdu skúmať, či odvolanie bolo podané včas, resp. (v opačnom prípade) skúmať, prečo žalovaný rozhodoval vo veci samej o odvolaní... podanom po uplynutí odvolacej lehoty.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vyžiadať si kompletný spisový materiál žalovanej (administratívny spis pobočky bol pripojený v priebehu odvolacieho konania) a následne preskúma napadnuté rozhodnutie žalovanej znovu. V novom rozhodnutí súčasne rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.