9Sžso/40/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. J. V., zastúpeného JUDr. G. Z., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2009/12262-NVSVOSSD z 10. augusta 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. júna 2010, č.k. 14S/12/2010-57, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 17. júna 2010, č.k. 14S/12/2010-57, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd rozsudkom zo 17. júna 2010, č.k. 14S/12/2010-57, zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2009/12262-NVSVOSSD zo dňa 10. augusta 2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, č. A2009/14966/1 zo dňa 19. júna 2009 o odňatí prídavku na dieťa žalobcovi v sume 42,50 eur od 01.05.2009. Podľa názoru krajského súdu žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne právne vyložili ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o prídavku na dieťa. Osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ako základný predpoklad poskytovania prídavku na dieťa, sa v tomto prípade preukazuje výlučne právoplatným rozhodnutím súdu o tom, komu boli deti zverené po rozvode do osobnej starostlivosti. Názor žalobcu, že správne orgány majú zisťovať a dokazovať, ktorý z rodičov fakticky aj zabezpečuje osobnú starostlivosť v prípade rozporu medzi právoplatným rozsudkom súdu a skutočnosťou a nerešpektovania právoplatného rozsudku, nepovažoval za dôvodný. Podľa názoru krajského súdu žalovaný vykonal riadne dokazovanie.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietol, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný ako odvolací správny orgán nevykonali žiadne úkony na zistenie materiálnej pravdy, čo bolo ich zákonnou povinnosťou. Maloletému D. poskytoval starostlivosť do 01.06.2009 a mal. B. poskytuje starostlivosť osobne naďalej, čím spĺňa hmotnoprávnu podmienku starostlivosti oprávnenej osoby o dieťa podľa § 7 ods. 1 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa v platnom znení. Rozhodnutie krajského súdu považuje za nesprávne predovšetkým z dôvodu, že súd nedostatočne posúdil všetky skutočnosti uvedené žalobcom, a vo veci samej zaujal nesprávny názor. Základným predpokladom na nárok na prídavok je osobná starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa. Zistenie skutkového stavu bolo podľa jeho názoru nedostačujúce na posúdenie veci, pretože faktický skutkový stav veci bol a je odlišný od písomného znenia rozsudku č.k. 36C 113/2007-240. Rozhodnutie krajského súdu považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť aj pre nedostatok dôvodov, pretože je založené na jedinom dôkaze, a to rozhodnutí súdu a citovaní paragrafového znenia zákona, bez zaujatia stanoviska k argumentácii žalobcu, ktoré v odvolaní uviedol (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP).
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa pridržiaval správnosti svojho rozhodnutia. Rozsudok krajského súdu podľa jeho názoru vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, podloženého listinnými dôkazmi a jeho postupom pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalobcu nebol porušený zákon. Krajský súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, ktorý náležitým a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil vo vzťahu k žalobným námietkam. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu žaloby a v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava z 10.12.2008, č.k. 36C 113/2007-240, bolo manželstvo JUDr. J. V. a Ing. M. V. rozvedené. V časti výroku o rozvode rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2009. Uvedeným rozsudkom boli maloleté deti, B. a D. V., zverené do osobnej starostlivosti matky. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.05.2009, sp.zn. 9Co 100/2009. Rozsudok predložila prvostupňovému správnemu orgánu matka mal. detí. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave číslo A2009/14966/1 zo dňa 19.06.2009 bol žalobcovi od 01.05.2009 odňatý prídavok na obe deti v sume 42,50 €. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP).
Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či žalobca bol od 01.05.2009 oprávnenou osobou na účely nároku na prídavok na dieťa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa (ďalej len „zákon“), prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je rodič nezaopatreného dieťaťa.
Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona podmienky nároku na prídavok sú starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa, ak ide o oprávnenú osobu uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a) a b).
Oprávnená osoba si môže uplatniť nárok na prídavok podaním písomnej žiadosti u platiteľa (§ 9 zákona).
Prídavok sa vypláca mesiac pozadu (§ 11 ods. 3 zákona).
Podmienkou nároku na prídavok na dieťa je v zmysle zákona starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa. Žalobca ako otec maloletých detí V. bol jednou z osôb oprávnených podľa § 2 ods. 1 zákona na uplatnenie nároku na prídavok.
Ak v priebehu kalendárneho mesiaca nastala zmena oprávnenej osoby nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, prídavok platiteľ vyplatí tej oprávnenej osobe, ktorá má dieťa v starostlivosti aspoň posledný deň kalendárneho mesiaca, za ktorý prídavok patrí, uplatní si nárok podľa § 9 a spĺňa podmienky podľa § 7 (§ 11 ods. 7 zákona).
Za oprávnenú osobu, ktorá má dieťa v starostlivosti aspoň posledný deň kalendárneho mesiaca, za ktorý prídavok patrí, treba na účely § 11 ods. 7 zákona podľa názoru odvolacieho súdu od 01.05.2009 považovať matku maloletých detí. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 159 ods. 2 OSP, podľa ktorého právoplatný rozsudok je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Nerešpektovanie právoplatného rozsudku o zverení detí do starostlivosti matky a faktické bránenie tomu, aby matka mohla súdom určenú starostlivosť aj realizovať, nemôže žalobcovi zákonne založiť nárok na prídavok.
Podľa § 13 ods. 1 zákona, ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok na dieťa alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zverení detí do starostlivosti matky žalobca prestal spĺňať podmienku pre nárok na prídavok, preto rozhodnutie o odňatí prídavku žalobcovi od 01.05.2009 bolo v súlade s § 7 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 11 ods. 7 a § 13 ods. 1 zákona.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie o odňatí prídavku na deti žalobcovi je v súlade so zákonom. Rozsudok krajského súdu preto podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému náhrada takých trov nepatrí zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková