9Sžso/38/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobcu:   I., bytom Ž. č. X., K., zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom AK Poštová č. 14, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ul. Špitálska č. 8   o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na odvolanie žalobcu   proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. januára 2011, č. k. 6S /19745/2010-60, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v Košiciach   z   27. januára 2011, č. k. 6S/19745/2010-60   m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného číslo AA/2010/21093/8001/OISS zo dňa 29. mája 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 27. januára 2011, č. k. 6S/19745/2010-60 zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. AA/2010/21093/8001/OISS zo dňa 29. mája 2010, ktorým žalovaný zamietol a   potvrdil odvolanie žalobcu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detašované pracovisko Košice IV., Žižkova 21 zo dňa 18. januára 2010, č. k. K4/2010/1356-ÚSZ o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 5 písm. d/, § 6 ods. 2 písm. b/, § 34 ods. 13 písm. h/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd   považoval za dostatočne preukázané, že žalobca je spoločníkom spoločnosti V.M.Gala, s.r.o., ktorá je v likvidácii   od 15. októbra 1999, teda v zmysle Obchodného zákonníka je zrušená, ale nezanikla, pretože   do dnešného dňa nedošlo k jej výmazu z Obchodného registra, čo žalobca ani nepopieral. Podľa krajského súdu žalobca doposiaľ nepreukázal, že by došlo k zániku jeho účasti spoločníka spoločnosti niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje Obchodný zákonník Tým, že je stále spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným,   a to napriek tomu, že táto je v likvidácii, považuje sa žalobca za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o službách zamestnanosti v zmysle § 5 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti, z ktorého dôvodu žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom o službách zamestnanosti, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu   včas podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že ako spoločník v spoločnosti v likvidácii nie je samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len SZČO), keďže nemá žiaden príjem, a preto spĺňa zákonom stanovené podmienky pre zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Za nesprávny označil právny názor krajského súdu, že aj fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu je potrebné považovať   za   SZČO a nie je potrebné zisťovať, či spoločnosť, ktorá je v likvidácii, vykonáva nejakú činnosť   a či žalobca ako jej spoločník má príjem z tejto činnosti. Podľa názoru žalobcu, ustanovenie § 5 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti presne špecifikuje SZČO, pričom toto ustanovenie sa netýka spoločnosti s ručením obmedzeným v likvidácii, pretože takáto spoločnosť nemôže podnikať, ale vykonáva iba úkony smerujúce k jej likvidácii. Zápis v obchodnom registri, kde je vedený ako spoločník V.M.Gala, s.r.o. v likvidácii nebráni jeho zaradeniu ako uchádzača o zamestnanie, pretože ako spoločník spoločnosti v likvidácii samostatnú zárobkovú činnosť   neprevádzkuje ani nevykonáva. Navrhol preto napadnutý rozsudok   ako i rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní nenamieta žiadne nové skutočnosti, trvá na svojom rozhodnutí, má za to, že pri posudzovaní veci nepochybil a preto navrhuje, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

Podľa § 5 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancov podľa § 4, prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 a vykonávanie slobodného povolania podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie   na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie   a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov   o zamestnanie“) a ktorý neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Podľa § 34 ods. 13 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 2.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, odvolací súd s názorom krajského súdu, že žalobcu je potrebné s poukazom na ustanovenie § 5 písm. d/ zákona o službách zamestnanosti považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely tohto zákona, súhlasí. Tvrdenie žalobcu, že predmetné ustanovenie sa netýka spoločnosti s ručením obmedzeným v likvidácii, neobstojí. Taký záver totiž nie je možné vyvodiť použitím logického ani jazykového výkladu daného ustanovenia. Naopak, každý spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu, je na účely zákona o službách zamestnanosti považovaný   za SZČO.  

Za právne nepodložený však odvolací súd považuje záver krajského súdu, že z dôvodu, že žalobca je naďalej spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, automaticky nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti.

Podľa výpisu z obchodného registra, spoločnosť V.M.Gala, s.r.o. v likvidácii je v likvidačnom režime od 15. októbra 1999, pričom likvidátorkou spoločnosti je Ing. Oľga Vršanská, na ktorú prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti v zmysle § 72 Obchodného zákonníka; je teda oprávnená robiť len úkony smerujúce k zániku spoločnosti. Z tohto dôvodu žalobca z pozície spoločníka V.M.Gala, s.r.o. v likvidácii obchodný nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Účasť žalobcu v spoločnosť   V.M.Gala, s.r.o. v likvidácii preto už nemožno považovať za zamestnanie na účely zákona o službách zamestnanosti (§ 6 ods. 1). Žalobcu je z toho dôvodu potrebné považovať   za uchádzača o zamestnanie podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti. Vzhľadom na to nie sú splnené podmienky na nezaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 13 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného pre jeho nesúlad so zákonom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa   § 250ja ods. 3, v spojení s § 220 a § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.

V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení   s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaný v odvolacom konaní   nebol úspešný   a úspešný žalobca náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil v stanovenej lehote.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská