9Sžso/29/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Q. I., bytom G., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29 augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2013, č. k. 5S/294/2012-36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2013, č. k. 5S/294/2012-36, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom zo dňa 19.11.2013, č. k. 5S/294/2012-36, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná rozhodnutím č. 31776-2/2012-BA zo dňa 14.08.2012 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 59260-3/2012-BAM zo dňa 29.05.2012, ktorým táto nepriznala žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v dôsledku úrazu.

Krajský súd rozhodnutie odôvodnil tým, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu s jeho zamestnávateľom trval aj v čase jeho úrazu, čo potvrdil aj jeho bývalý zamestnávateľ. Uviedol, že či sa jednalo o pracovný úraz v danom prípade neskúmal, nakoľko zrušil rozhodnutie žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie krajský súd videl v tom, že nárok žalobcu posudzovala žalovaná podľa nesprávneho právneho predpisu a to podľa ustanovenia § 14 Zákonníka práce. Keďže žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere s Ministerstvom spravodlivosti SR, mali správne orgány postupovať podľa zákona č. 312/2011 Z. z. v znení platnom v danom období.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá zdôraznila, že trvanie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcovi nezakladá nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Poukázala na list zamestnávateľa č. 21/2011/32 zo dňa 21. septembra 2011, v ktorom oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že zotrváva na pôvodnom stanovisku uvedenom v liste zo dňa 17. júla 2009, č. 21673/2009-45 s tým, že úraz žalobcu neklasifikuje ako „pracovný“. Nesprávnosť postupukrajského súdu videla žalovaná v tom, že neskúmal, či sa v danom prípade jednalo o pracovný úraz, keďže dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti a postupu žalovanej pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o náhradu nákladov spojených s liečením v dôsledku úrazu.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu.

Podľa § 195 ods.1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Pokiaľ zamestnávateľ neuzná úraz za pracovný, má zamestnanec možnosť obrátiť sa na súd.

Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Nárok na náhradu nákladov spojených s liečením následkov pracovného úrazu (choroby z povolania) upravuje zákon o sociálnom poistení.

Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú rovnako ustanovenia § 177 až 185, § 187 až 198, § 217 až 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v čase tvrdeného pracovného úrazu zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere. Poistenec podľa zákona č.461/2003 Z.z. je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona (§ 6 ods.1).

Zamestnávateľ je pre fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad (§ 7 ods.1 písm. b/zákona č.461/2003 Z.z.).

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania (§ 83 zákona č.461/2003 Z.z.).

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.

Žalobca sa v správnom konaní domáhal náhrady nákladov spojených s liečením, keď tvrdil, že dňa 07.11.2008 utrpel doma pracovný úraz pri práci s pracovnými pomôckami.

Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. pre jej nesprávny právny názor, lebo vychádzala z ustanovenia § 14 Zákonníka práce. Záver o nesprávnosti právneho posúdenia odôvodnil tým, že odporkyňa mala postupovať podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, lebo žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere s ministerstvom spravodlivosti. Tento svoj záver však krajský súd ničím nepodložil, neodôvodnil, z ktorých ustanovení zákona mu tento záver vyplynul.

V zákone o štátnej službe nie je upravené, kto rozhoduje spory zo štátnozamestnaneckého pomeru. V zmysle § 149 zákona č. 312/2001 Z. z. sa v takom prípade podporne použije Zákonník.

Z ustanovení §§ 178 a 179 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevyplýva oprávnenie organizačných zložiek žalovanej rozhodovať, či ide o úraz pracovný alebo nie; rozhodujú len o dávkach úrazového poistenia, t. j. dávkach, na ktoré vznikne nárok z titulu poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že nárok na náhradu nákladov spojených s liečením zamestnanca v štátnej službe sa posudzuje podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vysporiada sa so všetkými tvrdeniami účastníkov konania a vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.