9Sžso/29/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobcu O. X., bytom Z. X, G., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom so sídlom v Humennom, Mierová č. 87, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11067-3/2011-BA, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. marca 2012, č. k. 6S/71/2011-30, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. marca 2012, č. k. 6S/71/2011-30, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom z 29. marca 2012, č. k. 6S/71/2011-30, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia zo dňa 14. apríla 2011 číslo 11067-3/2011-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice číslo 704-3440118910-GC09/10-721, 59595-2/2010-KEM zo 16. novembra 2010 o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti navrhovateľa (ďalej len „poistenie“) dňom 12. júla 2005. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd akosúd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 1. júna 2005, č. k. 2 K 1/2005-28, bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - spoločnosti T.O.M.A., spol. s r.o.(ďalej len „spoločnosť“), z dôvodu nedostatku majetku. Právoplatnosťou uvedeného uznesenia dňom 12. júla 2005 bola spoločnosť zrušená v zmysle § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a dňom 12. júla 2005 teda došlo k faktickému zániku ekonomickej a právnej subjektivity tejto spoločnosti a prestala existovať aj ako zamestnávateľ žalobcu a v nadväznosti na to aj ako odvádzateľ poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti za žalobcu. Výmaz spoločnosti, vrátane ďalších zákonom predpísaných údajov (zrušenie spoločnosti), bol vyznačený v obchodnomregistri, ktorý je ako verejný zoznam prístupný každému, teda aj žalobcovi. Na námietku žalobcu, že na ukončenie pracovného pomeru mal byť vyzvaný predbežným správcom krajský súd uviedol, že v konaní sp. zn. 2 K 1/2005 predbežný správca ustanovený nebol a súd na základe listinných dôkazov preukazujúcich nemajetnosť dlžníka - spoločnosti, rozhodol o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. Krajský súd konštatoval, že keď na majetok spoločnosti nebol vyhlásený konkurz a návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal žalobca, potom žalobca nemohol mať ani napr. postavenie konkurzného veriteľa a neexistoval dôvod pre ktorý by konkurzný súd so žalobcom konal a akýmkoľvek spôsobom s ním komunikoval. Ak v tomto konkrétnom prípade nastala skutočnosť, ktorá má podľa zákona za následok zrušenie spoločnosti, potom je potrebné túto skutočnosť považovať za právnu udalosť, s ktorou právo spája faktický zánik ekonomickej a právnej subjektivity spoločnosti. Námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaná neskúmala, či došlo k zániku spoločnosti zákonnými postupmi, nepovažoval súd v spornej veci za právne významnú. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, lebo na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že jeho pracovný pomer so spoločnosťou nie je do dnešného dňa ukončený a pri akejkoľvek snahe nemohol získať žiadny doklad o zániku firmy. O výmaze spoločnosti sa navrhovateľ dozvedel až z rozhodnutia odporkyne. Krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že konkurzný súd nepreveril pracovnoprávne vzťahy a tak pochybil vo svojej činnosti. Keďže o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo rozhodnuté v rozpore so zákonom, neobstojí tvrdenie krajského súdu, že právoplatnosťou tohto uznesenia spoločnosť prestala existovať ako zamestnávateľ a odvádzateľ poistného. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť s tým, že žalobca vo svojom odvolaní žiadne nové námietky neuviedol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 20 písm. a) zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. Podľa § 68 ods. 3 písm. c/ zákona č. 513/1991 Z. z. (Obchodný zákonník) v znení zákona č. 315/2005 Z. z. spoločnosť sa zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Zo spisov vyplýva, že podľa obsahu evidenčného materiálu o priebehu dôchodkového poistenia (zabezpečenia) žalovanej spoločnosť prihlásila žalobcu do registra poistencov Sociálnej poisťovne na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti od 1. októbra 2002. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím zo 16. novembra 2010 č. 704-3440118910-GC09/10-721, 59595-2/2010-KEM rozhodla, že žalobcovi ako zamestnancovi spoločnosti T.O.M.A., s.r.o. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 12. júla 2005. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka číslo 8211/V, Krajsky súd v Košiciach uznesením z 1. júna 2005 č. k. 2K 1/2005 -28, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. júla 2005, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka T.O.M.A., spol. s r.o., pre nedostatok majetku. Spoločnosť T.O.M.A. spol. s r.o., bola teda zrušená 12. júla 2005 (deň výmazu spoločnosti je 17. november 2005, ktorým dňom zanikla podľa § 68 ods.1 Obchodného zákonníka). Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. (v znení účinnom do 30. júna 2006) zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu (§ 1 ods.2). V zmysle § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov spoločnosť bola zrušená dňom 12. júla 2005, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 1. júna 2005 č.k. 2K 1/2005-28. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zrušeniu spoločnosti bez právneho nástupcu a nedošlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov na inú osobu, zanikli 12. júla 2005 všetky pracovnoprávne vzťahy, ktoré uzatvorila spoločnosť a ktoré trvali dodňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Informácia o zrušení predmetnej spoločnosti bola uverejnená v Obchodnom registri, ku ktorému má každý občan prístup. Navyše, žalobca sa mohol o zrušení spoločnosti dozvedieť aj vtedy, keď mu už zrušená spoločnosť ako jeho zamestnávateľ prestala prideľovať prácu. Až do výmazu spoločnosti mohol od nej následne požadovať doklad o skončení pracovnoprávneho vzťahu. Nemožno preto akceptovať jeho tvrdenie, že jeho pracovný pomer so spoločnosťou nie je ukončený; je irelevnantné, že doklad o skončení pracovného pomeru po zániku spoločnosti už od nej nemôže získať. Aj odvolací súd zhodne s krajským súdom dospel k záveru, že dvojstranný právny vzťah medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom T.O.M.A. spol. s r.o., Jantárová č.30, Košice, IČO: 31 731 473 zanikol zo zákona dňom 12. júla 2005 zrušením spoločnosti a týmto dňom zanikol aj poistný vzťah medzi zamestnancami spoločnosti a žalovanou, lebo zamestnanci už výkon závislej práce ukončili a zamestnávateľ po jeho zrušení už nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť a v jej rámci dávať svojim zamestnancom pokyny v pracovnoprávnom vzťahu. Žalobcovi zaniklo v zmysle § 20 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a aj povinné v nezamestnanosti dňom 12. júla 2005, lebo jeho pracovný pomer zanikol a práva a povinnosti z neho neprešli na iného zamestnávateľa. K zániku povinného poistenia dňom 12. júla 2005 došlo bez ohľadu na to, že žalobca tvrdí, že o zrušení zamestnávateľa (ani o výmaze z obchodného registra) nevedel. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej za súladnéso zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaná zo zákona nemá nárok na náhradu trov v tomto konaní (§ 250k ods. 1 a § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok