9Sžso/28/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobcu: H. S., bytom F., v zastúpení súdom ustanovenej opatrovníčky R. S. bytom tamtiež, právne zastúpený JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. AA/2012/02531-1 zo dňa 4. decembra 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/15/2013-51 zo dňa 22. januára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. januára 2014, č. k. 5S/15/2013-51 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. decembra 2012, č. AA/2012/02531-1, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, č. 2012/49200-008 zo dňa 30.07.2012, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o priznanie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu - kúpeľne a WC. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1, 2 a 3, § 5, § 14 ods. 5, § 37 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“). Uviedol, že za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno považovať zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie v byte, rodinnom dome alebo garáži. Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia, ktorými sú žalobcom požadovaná kúpeľňa a WC. Žalobca je nesporne ťažko zdravotne postihnutou (ŤZP) osobou s mierou funkčnej poruchy 50 %, avšak podľa lekárskeho a sociálnehoposudku nie je odkázaný na bezbariérovú úpravu rodinného domu. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonu, je doložené dostatočne zisteným skutkovým stavom, zistené skutočnosti boli správne právne posúdené a je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené.

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že krajský súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, a to tým, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a tak vytvoril extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, čím sa mu odňala možnosť proti takémuto rozhodnutiu náležite skutkovo aj právne argumentovať riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Rodinný dom, v ktorom býva so svojou 83 ročnou matkou (jeho opatrovníčkou), nie je napojený na plyn, verejný vodovod ani kanalizáciu, majú iba zabudované umývadlo s odtokom vody do žumpy. Je toho názoru, že účelom peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže by malo byť odstránenie bariér v uvedených priestoroch pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom za bariéry považuje hygienicky závadné a nevhodné životné podmienky. Podľa žalobcu sa správne orgány ani krajský súd nevysporiadali dostatočne s námietkami, že je potrebné vyhotoviť nový znalecký posudok, kde by bola stanovená miera funkčnej poruchy, keďže má závažné obmedzenia, ktoré mu neumožňujú riadny pohyb a tiež vyhodnotiť otázku, či miestnosť, v ktorej je umývadlo, neslúži aj ako kúpeľňa. Po zistení zdraviu nepriaznivých životných podmienok, v ktorých žije so svojou matkou, bolo povinnosťou príslušných správnych orgánov mu vyplatiť žiadaný peňažný príspevok na úpravy rodinného domu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pridržiavajúc sa dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza:

V zmysle § 37 ods. 3 veta druhá zákona č. 447/2008 Z.z. za úpravu rodinného domu nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia, ktorými sú kúpeľňa, WC, plyn, kanalizácia, vodovod. Nebolo sporné, že žalobca je ťažko zdravotne postihnutou osobou s mierou funkčnej poruchy stanovenou na 50 % podľa prílohy č. 3 časť VIII. - A. -8 - c zákona č. 447/2008 Z.z. a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v oblasti sebaobsluhy stupňom V. podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Z uvedeného dôvodu sa ako najvhodnejšia forma kompenzácie v oblasti sebaobsluhy žalobcovi navrhol peňažný príspevok na opatrovanie. Kompenzácia vo forme úpravy rodinného domu podľa § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. mu navrhnutá nebola.

Zákon neumožňuje priznanie príspevku na úpravu kúpeľne, ak sa v rodinnom dome kúpeľňa (z hľadiska stavebno-technického) vôbec nenachádza. Za kúpeľňu nemožno považovať miestnosť, v ktorej je iba umývadlo. Odvolací súd mal z fotografií, založených v administratívnom spise za jednoznačne preukázané, že v rodinnom dome kúpeľňa ani WC pred podaním žiadosti o kompenzáciu neboli. Práve skutočnosť, že v rodinnom dome sa nenachádza kúpeľňa ani WC, bola podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného dôvodom, pre ktorý mu v komplexnom posudku kompenzácia formou peňažného príspevkuna úpravu kúpeľne a WC ani nebola navrhnutá.

Odvolací súd považoval za irelevantnú aj námietku žalobcu, že postupom a rozhodnutím mu krajský súd odňal možnosť konať pred súdom. Možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu totiž žalobca využil práve podaním žaloby, resp. podaním odvolania proti rozsudku krajského súdu.

Základné požiadavky kladené na súdne rozhodnutie sú vymedzené v občianskom súdnom poriadku najmä prostredníctvom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Krajský súd výstižne a vyčerpávajúco v napadnutom rozsudku poukázal nielen na zdravotný stav žalobcu a posúdenie tohto stavu posudkovými lekármi, ale vysvetlil aj to, prečo mal za preukázané, že zákonné podmienky pre priznanie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu - kúpeľne a WC, splnené neboli, a to tak po skutkovej ako aj právnej stránke.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v odvolacom konaní nemal úspech (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.