Najvyšší súd  

9Sžso/26/2012

  Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

V M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci žalobcu: K., V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,

Ul.29.augusta č.8, Bratislava, za účasti: Ing.M., bytom S., Žilina, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 322-6319-GC-09/2009 zo dňa 28.októbra 2009,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15.marca 2012, č.k. 1S

75/2011-46,   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

z 15. marca 2012, č. k. 1S 75/2011- 46,   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodnutie žalovanej číslo 322-6319-GC-

09/2009 zo dňa 28. októbra 2009 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovanej“)   zrušil

podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie; žalobcovi nepriznal

náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím odmietla

odvolanie Ing. M. a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Žilina číslo 701-

12535/2009 z 10. júna 2009, ktorým rozhodla, že Ing. M. dňa   1. júla 2007 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo

činnej osobe (ďalej len „SZČO“) na tom základe, že podľa údajov   vo výpise

z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2006, poskytnutých Daňovým

riaditeľstvom, ako výlučný sprostredkovateľ poistenia (správne malo byť uvedené   „výlučný

sprostredkovateľ poistenia a podriadený sprostredkovateľ poistenia“) dosiahol   za

rok 2006 príjem z činnosti sprostredkovateľov 135.439 Sk, teda príjem vyšší ako

dvanásťnásobok vymeriavacieho základu (91.200 Sk) uvedeného v § 138 ods. 10 zákona  

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Protest prokurátora,

podanému podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre žalovaná

rozhodnutím číslo 322-6319-GC-09/2009/PP z   22. októbra 2010 nevyhovela. Odvolanie

prokurátora proti tomuto rozhodnutiu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím

číslo 5789-13/2011-BA z 15. februára 2011 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z 28. októbra 2009 dospel

k záveru, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre posúdenie vzniku poistenia

podľa § 21 zákona č. 461/2003 Z. z.; správne orgány sa nezaoberali najmä otázkou, odkedy je

možné Ing. K. považovať za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., keď ako

sprostredkovateľ poistenia bol podľa § 12 zákona č. 340/2005 Z. z. zapísaný Národnou

bankou Slovenska do registra sprostredkovateľov poistenia až 6. novembra 2006 a preto je

potrebné rozlišovať príjmy, ktoré v roku 2006 dosiahol z činnosti sprostredkovateľa poistenia,

a príjmy, ktoré dosiahol ako SZČO do 6. novembra 2006. Žalovaná v správnom konaní

nepreverila námietku Ing. K., že jeho príjem z činnosti, vykonávanej od 6. novembra 2006,

bol iba 6.048 Sk. Krajský súd súčasne vyslovil názor, že žalovaná nesprávne posudzuje Ing.

K. za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu jeho zápisu do registra

sprostredkovateľov poistenia, lebo tento zápis plní   registračnú funkciu v súvislosti

s dohľadom NBS nad finančným trhom, ale nemá povahu oprávnenia podľa § 5 písm. c/

zákona č. 461/2003 Z. z.

Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Namietla, že

osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z.

sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona a teda za oprávnenie

podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Naviac, pokiaľ  

sa krajský súd zaoberal otázkou právneho posúdenia Ing. K. ako SZČO v súvislosti s jeho

zápisom do registra, táto otázka nebola sporná ani v správnom ani v súdnom konaní,   t. j.

žalobca ju vôbec nenamietal. Žalobca v žalobe namietal len to, že pre posúdenie vzniku odvodovej povinnosti sú rozhodujúce iba príjmy, ktoré Ing. K. ako SZČO dosiahol   od

6. novembra 2006; sám teda konštatoval, že Ing. K. je od 6. novembra 2006 považovaný za

SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.   Predpokladom odvodovej povinnosti

SZČO je príjem fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti;

rozlišovanie menovaného ako sprostredkovateľa a ako SZČO je preto bezpredmetné.

Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.  

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej   navrhol, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa s názorom krajského súdu, že žalovaná nedostatočne

objasnila otázku výšky príjmov Ing. K., ktorú v roku 2006 dosiahol z činnosti

sprostredkovateľov poistenia a zaistenia. V ostatnom sa plne pridržiaval dôvodov žaloby

a zdôraznil, že žalovaná pri posudzovaní príjmov Ing. K. nemohla vychádzať výlučne

z podaného daňového priznania poistníka za rok 2006, ale v zmysle § 195 zákona č. 461/2003

Z. z. mala zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Zotrval na názore, že Ing. K. sa za SZČO

považuje od 6. novembra 2006, kedy mu bolo vydané osvedčenie o zápise do registra

sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach odvolania a v rozsahu žaloby   bez nariadenia pojednávania

v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p.   a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o vzniku

poistenia Ing. K. od 1. januára 2007.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2007

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej

osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej

príjem   z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako

12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna

kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania  

a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci   s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2007

vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej   vo výške

minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou,

ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné  

na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie  

v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2008

samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť

príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu  

z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové

priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového

poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi

dane.

Podstatou žaloby bolo tvrdenie, že pri posudzovaní otázky, či od 1. júna 2007  

Ing. K. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, žalovaná

mala rozlíšiť príjmy, ktoré tento dosiahol v roku 2006 od 6. novembra 2006, t. j. odo dňa jeho

zápisu do registra sprostredkovateľov poistenia, od ostatných jeho príjmov, ktoré dosiahol

pred týmto dňom z podnikania na základe uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy podľa

Obchodného zákonníka. Žalobca namietal, že aj keď všetky tieto príjmy musí daňovník

uvádzať do riadku 08 daňového priznania za rok 2006, je potrebné striktne oddeliť príjmy

fyzickej osoby, ktorá má postavenie SZČO na účely poistenia podľa § 5 písm. c/ zákona

o sociálnom poistení.  

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že Ing. K. má postavenie SZČO od   6.

novembra 2006 na základe jeho zápisu do registra   sprostredkovateľov poistenia

a sprostredkovateľov zaistenia. Pokiaľ krajský súd riešil aj otázku právneho postavenia Ing.

K. od 6. novembra 2006, preskúmaval rozhodnutie žalovanej nad rámec žaloby.

Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či Ing. K. možno považovať za SZČO na

účely zákona č. 461/2003 Z. z. aj pred 6. novembrom 2006.

Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom  

do   31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická

osoba, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných

plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,

c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti

fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa

osobitného predpisu,

d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom

komanditnej spoločnosti,

e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.  

Nie každá osoba, ktorá podniká, je považovaná za SZČO aj na účely zákona

o sociálnom poistení. Takou osobou je len fyzická osoba, ktorá spĺňa charakteristiku uvedenú

v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z.

Žalobca namietal, že pred 6. novembrom 2006 Ing. K.   vykonával podnikanie na

základe zmluvy, uzavretej podľa Obchodného zákonníka a z tohto titulu nemal postavenie

SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.

Zodpovedanie otázky, či na základe podnikania podľa zmluvy uzavretej podľa zákona

č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník,   je možné Ing. K. považovať za SZČO na účely  

§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, a teda či do

tohto dňa mal oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, je podstatné

pre posúdenie otázky, či mu od 1. júla 2007 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie. Z uvedeného dôvodu preto pri posúdení vzniku povinného poistenia

nemožno bez ďalšieho vychádzať z údajov daňového priznania za rok 2006, v ktorom fyzická

osoba uvádza všetky príjmy z podnikania podľa zákona o dani z príjmov. Z údajov daňového

priznania totiž nevyplýva, že všetky tieto príjmy sú príjmy SZČO, charakterizovanej na účely zákona o sociálnom poistení v ustanovení § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení

platnom do 31. decembra 2010.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná si pre rozhodnutie

o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

nezadovážila dostatok podkladov a jej rozhodnutie považoval za nesúladné so zákonom

z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., preto rozsudok krajského súdu podľa  

§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p potvrdil ako vecne správny.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2013

JUDr. Viera Nevedelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ing. Dagmar Lojová