Najvyšší súd
9Sžso/16/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobkyne: M. F., bytom B., zastúpená R., bytom B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 39422-2/2011-BA zo dňa 21. júla 2011, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012, č. k. 2S 141/11-21, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012, č. k. 2S 141/11-21, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie :
Krajský súd napadnutým rozsudkom z 11. januára 2012, č. k. 2S 141/11-21 zrušil rozhodnutie žalovanej číslo: 39422-2/2011-BA zo dňa 21. júla 2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 7050200018711-GC09/2011 zo dňa 2 9Sžso/16/2012
4. apríla 2011, ktorými bolo rozhodnuté, že žalobkyni dňom 30. novembra 2006 zaniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná pri rozhodovaní o zániku poistenia žalobkyne vychádzala z protokolu o vykonaní kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie, vykonanej u zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 7. februára 2008, podľa ktorého posledný zamestnanec bol správcom konkurznej podstaty odhlásený ku dňu 30. novembra 2006, a následne bol z registra zamestnávateľov odhlásený aj zamestnávateľ. Žalobkyňa namietala, že k zániku jej poistenia nedošlo, lebo jej nebola doručená výpoveď a z toho dôvodu nemôže ani podať žalobu o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Podľa názoru súdu žalovaná mala v prípade pochybnosti o zániku pracovného pomeru povinnosť skúmať, či odhláseniu zamestnanca predchádzalo preukázané skončenie pracovného pomeru. Samotná okolnosť, že správca konkurznej podstaty zamestnávateľa žalobkyne potvrdil, že posledný zamestnanec bol odhlásený z poistenia ku dňu 30. novembra 2006, nemôže podľa názoru krajského súdu sama o sebe znamenať zánik poistenia, keďže tomuto musí predchádzať zánik pracovného pomeru, ktorý vznikol 9. augusta 2004. V prípade pochybností o zániku pracovného pomeru preto žalovaná musí skúmať, či k skončeniu pracovného pomeru skutočne došlo. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s I. stupňovým správnym orgánom ako nezákonné zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá v odvolaní uviedla, že žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. jej neukladá povinnosť skúmať, či pracovný pomer zamestnanca bol založený a tiež ukončený v súlade s príslušnými pracovnoprávnymi predpismi, na zisťovanie ktorých ani nemá žiadne právne nástroje, napriek tomu krajský súd na ňu prenáša dôkazné bremeno v spore medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom, hoci Inšpektorát práce Bratislava, ako orgán štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ktorý je oprávnený kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, žalobkyňu usmernil, že si svoje nároky má uplatňovať u svojho zamestnávateľa. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.
3 9Sžso/16/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o zániku poistného pomeru žalobkyne k 30. novembru 2006.
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca podľa § 20 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.
Z obsahu spisov vyplýva, že žalobkyni ako zamestnankyni spoločnosti HADEN Drysys Slovakia, s.r.o. vznikom pracovného pomeru vnikol so žalovanou poistný vzťah. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Sporným je to, či a akým spôsobom došlo k žalovanou tvrdenému zániku tohto poistného vzťahu.
V tomto smere krajský súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia žalovanej podrobne rozobral v konaní zistený skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a jeho odôvodnenie si odvolací súd v celom rozsahu osvojuje.
Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bodu 1. zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
Sporným je i zánik poistenia v danom prípade. Je preto nevyhnutné, aby žalovaná vykonala dokazovanie (§ 195 zákona o sociálnom poistení) a zistila u posledného správcu konkurznej podstaty, v ktorom archíve je uložená dokumentácia úpadcu, týkajúca sa zamestnancov a skončenia ich pracovného pomeru a potom si z príslušného archívu vyžiadať doklady, potrebné na osvedčenie trvania a skončenia pracovného pomeru žalobkyne (výpoveď, dohoda o skončení pracovného pomeru, komunikácia správcu konkurznej podstaty so žalobkyňou, doklad o doručení výpovede).
Pokiaľ žalovaná v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že zamestnávateľ žalobkyne v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka bol zrušený z dôvodu zrušenia konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, táto jej námietka nie je z hľadiska 4 9Sžso/16/2012
posúdenia zániku poistenia ku dňu 30. novembra 2006 opodstatnená. Zamestnávateľ žalobkyne- spoločnosť s ručením obmedzeným bola zrušená až právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Bratislave o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Spoločnosť však z obchodného registra vymazaná nebola, keďže zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku nie je podľa § 8a zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri titulom na výmaz spoločnosti ex offo.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žalovaná v konaní úspech nemala.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. apríla 2013
JUDr. Viera Nevedelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Dagmar Lojová