9Sžsk/94/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne: P. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Č.. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/12101-0004 KmZ zo 7. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/44/2019-63 z 2. júla 2020 takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred krajským súdom.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne hore uvedeným rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2019/12101-0004 KmZ zo 7. októbra 2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny č. PD1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/49452-4 z 12. augusta 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán nepriznal žalobkyni nárok na rodičovský príspevok z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 3 ods.1 písm. a/ zákona č. 571/2009 o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodičovskom príspevku). Žalovaný uvedený záver odôvodnil tým, že z lekárskych posudkov vyplýva, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ďalej len zákon o sociálnom poistení).

2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi konania zostalo sporným, či zdravotný stav dcéry žalobkyne vyžaduje osobitnú starostlivosť definovanú v prílohe č. 2 zákona osociálnom poistení, pričom správne orgány po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou dcéry žalobkyne potvrdili, že táto trpí chorobami a stavmi uvedenými v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení. Správne orgány zaujali negatívne stanovisko na základe lekárskych posudkov, keď po osvojení si argumentácie posudkových lekárov prijali záver, že dieťa žalobkyne nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení v kapitole V., VI., a X.

3. Krajský súd konštatoval, že v napadnutých rozhodnutiach chýbajú úvahy ako sa žalovaný vysporiadal s protichodnými odbornými názormi vyplývajúcimi z lekárskych správ lekárov špecialistov (psychiater a psychológ), ktoré svedčia o takom zdravom stave dcéry žalobkyne, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť. Uvedená konfrontácia je podľa krajského súdu nevyhnutná na zachovanie nestrannosti, resp. minimálne aspoň pocitu nestrannosti pri rozhodovaní o žalobcovom nároku. Súčasne sa tým krajskému súdu poskytne obraz o tom ako sa žalovaný vysporiadal s protiargumentáciou žalobkyne, ktorá je založená na lekárskych správach od odborných lekárov - špecialistov, ku ktorým títo dospeli na základe osobného poznania zdravotného stavu pacientky, po jej odbornom vyšetrení ako požaduje príloha č. 2 zákona o sociálnom poistení. V opačnom prípade takéto rozhodnutia nemôžu dať presvedčivé odpovede na základné otázky, resp. problémy, ktoré sú predmetom správneho konania. Namietaný postup tak zakladá dôvod nezákonnosti v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Spôsob ako sa žalovaný vysporiadal, resp. nevysporiadal so spornou otázkou osobitnej starostlivosti odporuje požiadavkám a nárokom na zákonné a tým pádom preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu.

4. Krajský súd považoval za chybu žalovaného, že pri existencii tak diametrálne odlišných názorov minimálne neoslovil ošetrujúcich lekárov so žiadosťou o poskytnutie vysvetlenia ich záverov o potrebe osobitnej starostlivosti, prípadne ich nevypočul za prítomnosti prísediaceho lekára z rovnakého lekárskeho odboru za účelom vykonania odbornej konfrontácie. Ak by ani potom nedošlo k názorovej zhode, bolo povinnosťou žalovaného ustanoviť znalca podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ). V kasačnej sťažnosti nesúhlasil so záverom krajského súdu, že správne orgány potvrdili, že dcéra žalobkyne trpí chorobami a stavmi uvedenými v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení v kapitole V., VI. a X., keďže táto skutočnosť z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva. Správne orgány uviedli diagnózy dieťaťa žalobkyne, ale v oboch rozhodnutiach odmietli, že by sa jednalo o stav ochorenia dieťaťa zodpovedajúceho stavu uvedenom v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. V prvostupňovom rozhodnutí ako aj v preskúmavanom rozhodnutí je uvedené, že dieťa nemá dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť. Krajský súd preto v uvedenom rozsudku v rozpore s objektívnymi skutočnosťami dospel na základe nesprávneho právneho posúdenia veci k záveru, že správne orgány potvrdili stav ochorenia dieťaťa žalobkyne. Práve naopak, tieto oba uviedli, že dieťa nedosahuje zákonom požadovaný stav ochorenia, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť.

6. K tvrdeniu krajského súdu, že sa žalovaný mal vysporiadať so závermi odborných lekárov (psychológa a detského psychiatra), ktorý podľa nich vyžaduje osobitnú starostlivosť sťažovateľ popísal objektívny nález z psychologického vyšetrenia Mgr. B. zo 07.06.2019. Uviedol, že napriek výsledku objektívneho vyšetrenia dcéry žalobkyne klinický psychológ v rozpore s výsledkami vyšetrenia odporúča predĺžiť rodičovskú dovolenku pre matku. Správne orgány mali za preukázané, že u dieťaťa žalobkyne došlo zo strany odborných lekárov k nesúladu medzi psychologickým, psychiatrickým vyšetrením a diagnostickým záverom, ktorý je nadsadený so zdôraznením postihnutia dieťaťa žalobkyne s uvedením, že má zdravotne postihnutie s výrazným stupňom. Zopakoval závery uvedené v preskúmavanom rozhodnutí vychádzajúce z lekárskeho posudku vypracovaného v rámci odvolacieho konania, pričom zdôraznil, že u dcéry žalobkyne sa nejedná o chronické ochorenie postihujúce funkciu pľúc, chronické ochorenie postihujúce funkciu imunitného systému ani o chronické ochorenie postihujúce funkciu psychiky. Zdravotný stav nie je dlhodobo nepriaznivý. Uvedené diagnózy nie sú uvedené v indikačnom zozname, ktoré podmieňujú osobitnú starostlivosť. Žalovaný zastáva názor, že sav súlade s administratívam spisom podrobne, objektívne a zákonne vyjadril v horeuvedenom rozhodnutí k jednotlivým ochoreniam dieťaťa žalobkyne a riadne odôvodnil nesplnenie podmienok na priznanie osobitej starostlivosti, na ktoré súd však v rozsudku neprihliadol.

7. Sťažovateľ poukázal na to, že kompetenciu na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa má úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. žalovaný a nie odborný lekár. Úlohou lekárov špecialistov je objektívne a úplné vyšetrenie a liečenie zdravotného stavu pacienta a jeho zdokumentovanie v lekárskej správe a nie vyjadrovanie sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a navrhovanie odporúčaní, ako je to tomto prípade v prospech žalobkyne. Z predloženej zdravotnej dokumentácie mali posudkoví lekári dostatočne preukázaný zdravotný stav dcéry žalobkyne, nebol preto zákonný dôvod na spoluprácu s odbornými lekármi ani na pribratie znalca. Žalovaný žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že správne orgány na jednej strane uviedli diagnózy jej dcéry, ktoré sú uvedené v zákone o sociálnom poistení, na druhej strane odmietli, že by sa jednalo o stav ochorenia zodpovedajúci stavu v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení. Nie je jej zrejmé, z akých podkladov teda vychádzali. Ďalej poukázala na to, že jej dcére bola psychiatričkou predpísaná medikamentózna liečba Promethazin 5ml, ktorú užívala aj v čase vydania rozhodnutia a stále užíva. Následné vyšetrenia potvrdzujú zhoršujúci sa stav a nutnosť pravidelnej medikácie so zvyšujúcim sa množstvom. Vychádzajúc z prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení v kapitole V. spadá zdravotný stav jej dcéry do diagnóz s osobitnou starostlivosťou. Žalobkyňa citovala z uvedeného zákona: „... osobitný prístup pri poruchách správania...“, ktoré boli potvrdené aj v správach pedopsychiatra aj klinického psychológa. Nie je zrejmé, z akých záverov vychádzal žalovaný, ak diagnózy v zákone o sociálnom poistení uznal, ale zároveň odmietol osobitnú starostlivosť pri nich. Žalobkyňa má za to, že lekárske správy psychológa a psychiatra nie sú protichodné, ako to tvrdí žalovaný. Líšia sa jedine v tom, že MUDr. B. v správe z 07.06.2019 neuvádza „výrazného stupňa“ a MUDr. U. v správe z 05.06.2019 áno. Podľa MKCH 10 sa nerozlišujú stupne pri diagnóze F92.8 - Iné zmiešané poruchy správania a emócii. Už samotná diagnóza zahŕňa slová typu výrazné a pretrvávajúce. vyjadrenie sťažovateľa považuje za neodborné a poukazuje na vyňatie iba časti z lekárskeho nálezu, ktorý žalovaný uviedol. K skutočnosti, že ide o opakované posúdenie dieťaťa, iba s inou diagnózou uvádza, že ide o jej právo vzhľadom na to, že dcére sa zmenil zdravotný stav. Poukázala na to, že závery viacerých špecialistov sa zhodujú na tom, že dcéra žalobkyne si vyžaduje zvýšenú starostlivosť a má poruchy správania a emotivity. Záverom žalobkyňa uviedla, že od daného obdobia sa zdravotný stav jej dcéry zhoršil, je dispenzarizovaná v ambulanciách: pedopsychiatra, klinického psychológa, logopéda, špeciálneho pedagóga, neurológa, urológa a alergológa. Diagnostikovaná jej bola duševná zaostalosť a má nárok na pomôcky z dôvodu inkontinencie. Žalobkyňa k vyjadreniu doložila ďalšie lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu jej dcéry. Žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.

11. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o rodičovskom príspevku dieťaťom podľa odseku 1 písm. a/ je dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 5).

12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa v znení účinnom do 31.10.2019 (ďalej aj zákon o prídavku na dieťa) dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu, 13) ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

13. Podľa odkazu v bode 13 sa tým rozumie príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

14. Podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.11. kapitola V. duševné poruchy a poruchy správania (F00-F99) závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. Osobitná starostlivosť. Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa. Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy).

15. Podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola VI., choroby nervového systém, závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe neurologického vyšetrenia vrátane odborných konziliárnych vyšetrení pri stredne ťažkých a ťažkých formách ochorení. Dôležité je funkčné postihnutie orgánov, prípadne systémov, akým spôsobom ovplyvňujú sebestačnosť, mobilitu, psychický vývoj a somatický vývoj. Pri záchvatových ochoreniach je dôležité presne určiť frekvenciu a charakter záchvatov, rezistenciu na liečbu. Pri neuralgii trojklaného nervu je dôležitá ťažká forma ochorenia i jeho obojstranné postihnutie. Pri obrne treba diagnostikovať stupeň, jednostranné alebo obojstranné postihnutie, či ide o kompletnú alebo parciálnu formu, definovať komplikácie. Treba presne definovať poruchu hybnosti a samoobsluhy, pri postihnutí dvoch a viacerých končatín ich dominanciu, prípadne presne opísať iné komplikácie (napríklad poruchy vyprázdňovania stolice a moču). Osobitná starostlivosť. Zdravotný stav pri stredne ťažkých a ťažkých formách ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť pri individuálnej liečebnej telesnej výchove, rehabilitácii, dozor, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, sprevádzanie na invalidnom vozíku, nácvik hybnosti a pohyblivosti, poskytovanie laickej prvej pomoci pri náhlych poruchách vedomia, pri prevencii úrazov, stravovaní, dennej hygiene a toalete, kúpaní, obliekaní, pri rehabilitácii. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Ťažké formy chorôb nervového systému so závažným pohybovým a psychickým postihnutím.

16. Podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola X., choroby dýchacej sústavy, závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe odborného pľúcneho funkčného vyšetrenia s dôrazom na zistenie ťažkého stupňa dychovej nedostatočnosti, ťažkého stupňa zníženia funkcie pľúc (vyšetrenie krvných plynov), prítomnosti príznakov poškodenia iných orgánov alebo systémov a dýchania modifikovaného trvalou tracheostómiou. Osobitná starostlivosť. Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri cielenej aplikácii liekov, liečbe kyslíkom, ošetrovanie záchvatov dýchavice, individuálnu liečebnú telesnú výchovu a dychovú rehabilitáciu, prevenciu sezónneho zhoršenia, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, v prípade tracheostómie pomoc pri komunikácii. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Choroby dýchacej sústavy v štádiu globálnej dychovej nedostatočnosti napriek liečbe.

17. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, rozsudku krajského súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu, napadnutý kasačnou sťažnosťou, je vo výroku vecne správny.

18. Spornou v danom prípade zostala otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, na ktorej posúdenie sú potrebné odborné vedomosti. Správny súd nie je oprávnený spochybňovať odborné závery uvedené v lekárskych posudkoch, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu. Svoj prieskum obmedzuje na to, či lekárske posudky, z ktorých žalovaný vychádzal sú úplné, presvedčivé, vnútorne nerozporné a obsahujú logické závery. Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý bol podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia a následne ani preskúmavané rozhodnutie uvedené kritéria nespĺňajú.

19. Podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2019/12160 z 25.09.2019 (posudok odvolacieho orgánu) v ktorom posudkový lekár uviedol záver: Dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie podľa kapitoly V. Duševné poruchy a poruchy správania (F00-F99), oneskorený vývoj reči F 80.9, emočné poruchy v detstve F 92.8, podľa kapitoly VI. Choroby nervového systému (G00-G99), poruchy spánku G 47.0, podľa kapitoly X. Choroby dýchacej sústavy J00-J99, recidivujúce infekcie dýchacích ciest J 39.8, podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Pri vypracovaní uvedeného posudku vychádzal posudkový lekár z psychiatrického vyšetrenia MUDr. U. z 09.08.2019, logopedického vyšetrenia PaedDr. K. z 03.03.2019. Psychologického vyšetrenia Mgr. B. z 05.08.2019, pediatrického vyšetrenia MUDr. A.Ž. z 13.06.2019, imunoalergologického vyšetrenia MUDr. L. z augusta 2019 a gynekologického vyšetrenia MUDr. F. z 11.01.2019. V odôvodnení posudku, ktoré žalovaný prevzal aj do preskúmavaného rozhodnutia, posudkový lekár uviedol, že ide o 4,5 ročné dieťa, ktoré je dispenzarizované pre poruchy spánku, afektívnu labilitu, nemá zaznamenané zaostávanie vo vývoji. Dieťa má vypestované hygienické návyky, sporadicky sa v noci pomočí, nemá výrazné narušenie sociálneho života, orientácie intelektu, myslenia, správania, nevyžaduje trvalý dozor. Ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, ktoré má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Nerovnomerný vývoj, oneskorený vývoj reči, plačlivosť, je dispenzarizovaná v psychiatrickej, psychologickej ambulancii pre instabilitu, krátkodobú pozornosť, máva výkyvy nálad, vzdorovité reakcie, afekty tvrdohlavosti, reaguje na jednoduché inštrukcie, je neposedná, afektívna labilita, striedanie nálad, pozornosť osciluje, Uvedené zdravotné ťažkosti závažne nenarúšajú sociálny život dieťaťa, potrebná je dispenzarizácia v odborných ambulanciách a zvýšená starostlivosť rodičov. Dispenzarizovaná je v imuno-alergologickej ambulancii pre pretrvávajúci dráždivý kašeľ, máva opakovane vodnatú sekréciu z nosa. Uvedené zdravotné ťažkosti závažne nenarúšajú sociálny život dieťaťa. Nie je zdokumentovaná dychová nedostatočnosť, ani zníženie funkcie pľúc. Zdravotný stav nevyžadoval nutnosť liečby kyslíkom, infúznu liečbu dýchavice, individuálnu telesnú výchovu, dychovú rehabilitáciu, sprevádzanie do špeciálnych zdravotníckych zariadení. Príloha č. 2 k zákonu o sociálnom poistení hovorí o ťažkých stavoch, respektíve ochoreniach, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť. Opakujúce sa infekty dýchacích ciest, oneskorený vývoj reči nie sú zaradené do Prílohy č. 2 zákona č. 461/2003. Nejde o úplný rozpad osobnosti s potrebou trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, ani o závažné narušenie sociálnej adaptácie. Ďalej posudkový lekár uvádza, že nie je zdokumentovaná potreba hospitalizácie pre daný chorobný stav, zdravotný stav nevyžadoval liečbu kortikoidmi, imunosupresívami, psychofarmakami, nevyžadoval sa pobyt v ozdravovni, kúpeľoch, nevyžadovala sa rehabilitácia, ani liečebná telesná výchova. Zdravotný stav vyžaduje podávanie liekov pri infekte, nie je potvrdená odkázanosť na osobitné, celodenné opatrovanie. Nejedná sa o chronické postihnutie funkcie pľúc, chronické ochorenie postihujúce funkciu imunitného systému, ani o chronické ochorenie postihujúce funkciu psychiky. Zdravotný stav nie je dlhodobo nepriaznivý. Uvedené diagnózy nie sú uvedené v indikačnom zozname, ktoré podmieňujú starostlivosť. Menovaná nemá potvrdené žiadne ochorenie, ktoré by si vyžadovalo osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení.

Z lekárskeho posudku a následne ani z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé na základe čoho posudkový lekár dospel k záveru o nesúlade medzi psychologickým a psychiatrickým vyšetrením,neuviedol, prečo považuje záver odborných lekárov za nadsadený. Zároveň kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia posudku nevyplýva, ako posudkový lekár posúdil potrebu medikamentóznej liečby dcéry žalobkyne, ktorá jej bola predpísaná psychiatričkou. V preskúmavanom rozhodnutí absentuje úvaha, prečo dcéra žalobkyne nespĺňa podmienku potreby osobitnej starostlivosti práve s poukazom na znenie zákona o sociálnom poistení (príloha č. 2 Kapitola V), kde sa výslovne uvádza: Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa. Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy).

20. Posudok, ktorý vychádza z lekárskych správ vyslovene uvádzajúcich poruchy správania sa posudzovanej osoby, ale neobsahuje zdôvodnenie, prečo takéto poruchy správania si nevyžadujú osobitnú starostlivosť vzhľadom na uvedené znenie v kapitole V, prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, nie je presvedčivý a úplný.

21. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené a preto nepreskúmateľné. Skutočnosť, že takúto chýbajúcu úvahu neobsahuje posudok, z ktorého žalovaný vychádza, nezbavuje žalovaného povinnosti riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a na tento účel si zaobstarať také podklady, aby tak mohol urobiť.

22. Kasačný súd súhlasí s názorom žalovaného, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa patrí úradu práce sociálnych vecí a rodiny, resp. žalovanému a nie odbornému lekárovi. Žalovaný nie je odporúčaním lekára o potrebe predĺženia rodičovského príspevku viazaný. Tento záver môže urobiť výlučne správny orgán, ktorému takúto kompetenciu zákon zveril. Nič to však nemení na skutočnosti, že svoj záver o zdravotnom stave posudzovaného dieťaťa je povinný presvedčivo zdôvodniť.

23. Žalobkyňa v priebehu kasačného konania doložila ďalšie lekárske správy svojej dcéry. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kasačný súd nemohol na tieto lekárske správy v súdnom konaní prihliadnuť s poukazom na ust. § 135 SSP, podľa ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. 24. Vzhľadom na uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného považoval za nedôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol.

25. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške priznanej náhrady trov rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustná kasačná sťažnosť.