9Sžsk/86/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, so sídlom Rooseveltova č. 6, Košice, ustanovenou Centrom právnej pomoci, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 34728-3/2018-BA zo dňa 17. apríla 2018, na základe kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Sa/10/2019-38 zo dňa 21.05.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 4Sa/10/2019-38 zo dňa 21.05.2020 zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovanej č. 34728-3/2018-BA zo dňa 17. apríla 2018. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice číslo 19-98/2018-KEM zo dňa 02.01.2018 vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v sume 1 995,- € v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12. septembra 1975, z toho priznania nároku na výplatu náhrad za bolesť v sume 1 762,- € a nepriznania nároku na výplatu náhrady za bolesť v sume 233,- €. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, že v znaleckom posudku prijala znalecká organizácia záver o ohodnotení bolesti poškodeného 116,25 bodmi a tento záver žalovaná nemá dôvod spochybňovať.

2. V správnej žalobe, podanej proti rozhodnutiu žalovanej, žalobca trval na správnosti hodnotenia jeho bolesti v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovanom MUDr. F. I.A., PhD. plastickou chirurgičkou a UNLP Košice, potvrdenom MUDr. J. Q., MPH, primárom UNLP Košice, v ktorom bola bolesť žalobcu stanovená vo výške 255 bodov. Žalobca ďalej namietal, že nakoľko sa v administratívnom spise nachádza lekársky posudok s hodnotením bolesti vo výške 255 bodov, priznanie náhrady za bolesť v rozsahu 116,25 bodov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Podľa názoru žalobcu žalovaná mala dať vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorý byodstránil tieto rozpory medzi lekárskym posudkom a závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia. Mala mu byť priznaná náhrada za bolesť vo výške súčinu počtu bodov 255 a hodnoty bodu 17,16 €, platná v roku 2015, teda v sume 4 375,80 €, a preto navrhol zrušiť rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie pobočky v plnom rozsahu a vec vrátiť pobočke na ďalšie konanie.

3. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že spornou skutočnosťou je, že v konaní existovali dva rovnocenné lekárske posudky na účely nároku na náhradu za bolesť - jeden na 255 bodov a druhý na 116,25 bodov a preto podľa argumentácie žalobcu žalovaná mala dať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok, resp. ďalší znalecký posudok za účelom zistenia správneho počtu bodov. Na účely odstránenia nezrovnalosti medzi lekárskymi posudkami bola požiadaná znalecká organizácia o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom hodnotila bolesť žalobcu 116,25 bodmi. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na fakt, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 153 určil posudkovému lekárovi žalovanej oprávnenie vykonať kontrolu bodového hodnotenia. Podľa názoru krajského súdu žalovaná postupovala správne, ak rozhodla, že pri určení sumy nároku poškodeného na náhradu za bolesť vychádzala z počtu bodov určeného v znaleckom posudku, t.j. 116,25 bodov.

4. Krajský súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo náležite odôvodnené s poukazom na vypracovaný znalecký posudok. Podľa názoru krajského súdu ak by sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. V znení citovaného § 11 ods. 1 zákona číslo 437/2004 Z.z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru krajského súdu žalovaná ako aj samotná pobočka aplikáciou ustanovenia § 5 ods. 1 zákona číslo 437/2004 Z.z. správne priznala žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v sume určenej ako súčin sumy 116,25 (počet bodov) a sumy 17,16 € (hodnota bodu platná pre rok 2015, t.j. rok stabilizácie zdravotného stavu žalobcu - podstúpenie operačného zákroku) zaokrúhlenej na najbližšie celé euro nahor (§ 5 ods. 2 zákona číslo 437/2004 Z. z.) v sume 1 995,- €, z ktorej sumy bol žalobcovi priznaný nárok na výplatu náhrady za bolesť v sume 1 762,- € a nepriznaný nárok na výplatu náhrady za bolesť v sume 230,- € a to z dôvodu, že táto suma už bola žalobcovi uhradená na základe právoplatného rozhodnutia žalovanej zo dňa 1. decembra 2016.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, dôvodiac, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ uviedol, že MUDr. B. E., ktorý je znalcom z odvetvia ortopédia, nemá potrebnú odbornú špecializáciu na to, aby mohol vypracovať znalecký posudok pre určenie bodového hodnotenia pre bolestné spôsobené opakovanými rozsiahlymi chirurgickými úkonmi v oblasti trupu žalobcu. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že by si znalec MUDr. E. aspoň prizval ako konzultanta znalca z odboru plastickej chirurgie, úrazovej chirurgie či traumatológie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd nepostupoval správne, pokiaľ v konaní o preskúmanie rozhodnutia nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia plastickej chirurgie a z tohto dôvodu bola odňatá možnosť znaleckým posudkom zistiť správny počet bodov bolestného. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že znalecký posudok č. 14/2016 vypracovala znalecká organizácia MED-PRO-ORTO, s.r.o., ako znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia a ortopédia, teda je potrebné považovať za zhotoviteľa znaleckého posudku znaleckú organizáciu ako celok, ktorá má potrebnú odbornú špecializáciu v odvetví chirurgia. Žalovaná je presvedčená o tom, že nie je oprávnená bezdôvodne spochybňovať činnosť znaleckej organizácie, čo potvrdil aj judikát R 99/2011, v zmysle ktorého žalovaná nie je oprávnená posudzovať správnosť znaleckého posudku. Podľa názoru žalovanej žalobca mal možnosť sám predložiť do konania iný znalecký posudok, čo však neurobil. Na záver svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že v správnom konaní bola viazaná právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Košiciachsp.zn. 5Sa/6/2017 zo dňa 7. novembra 2017. Z hore uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby Najvyšší súd SR zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba a v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj postup ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca dňa 12. septembra 1975 utrpel pracovný úraz, za ktorý v celom rozsahu zodpovedal jeho zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v poradí prvým prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 7. júla 2016 rozhodla, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu za bolesť za hospitalizáciu v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach v dňoch 14.01.2015 až 22.01.2015 v sume 233,- €, určenú podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dve odvolania datované dňami 10.07.2016 a 04.08. 2016, v ktorých navrhol, aby bola výška bolestného ohodnotená podľa súčasných právnych predpisov, t.j. podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Ako prílohu k odvolaniam predložil lekárske posudky o bolestnom vystavené MUDr. F. I. PhD., týkajúce sa operácií zo dňa 14.01.2015, 01.10.2014, 09.10.2013, 07.07.2013. Tiež predložil lekársku správu MUDr. F. F., psychiatra. Žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 01.12.2016 potvrdila prvostupňové rozhodnutie a odvolania žalobcu zamietla. Na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 5Sa/6/2017 zo dňa 07.11.2017 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 01.12.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07.07 2016 s tým, že uviedol záväzný právny záver, že žalobcovi treba poskytnúť výšku náhrady za bolesť podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, t.j. ku dňu 15.01.2015, teda podľa zákona č. 437/2004 Z.z.

9. V novom konaní žalovaná vydala preskúmavané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 2. januára 2018, ktorým žalobcovi podľa § 99 zákona o sociálnom poistení priznáva nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 12. septembra 1975 v sume 1 995,- €, z ktorej priznala nárok na výplatu náhrady za bolesť iba v sume 1762,- € z dôvodu, že suma 233,- € bola žalobcovi uhradená už skôr. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý namietal priznaný počet bodov bolestného, keď žiadal, aby sa vychádzalo z počtu bodov 255, ktorý určila MUDr. I., PhD., a nesúhlasil s bodovým hodnotením bolesti v počte 116,25 bodu. Žalovaná ako odvolací orgán v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 17.04.2018 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Stotožnila sa so záverom prvostupňového orgánu, že keďže vznikli diskrepancie medzi lekárskym posudkom posudzujúcej lekárky MUDr. I. PhD., ktorá bolesť zo dňa 15.01.2015 ohodnotila na 255 bodov a kontrolou jeho správnosti posudkovým lekárom pobočky, na účely odstránenia týchto nezrovnalostí v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. bola požiadaná znalecká organizácia o vypracovanie lekárskeho posudku, v ktorom ohodnotila bolesť žalobcu na 116,25 bodov.

10. Z uvedeného dôvodu bol vypracovaný znalecký posudok č. 14/2016 znaleckej organizácie MED- PRO-ORTO, s.r.o., so sídlom Tatranská ulica 11, Košice. Čo sa týka stanovenia náhrady za bolesť, týkajúcej sa hospitalizácie na lôžkovom oddelení Kliniky plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach v dňoch 14.01.2015 - 22.01.2015, túto bolesť znalecký posudok ohodnotil na 116,25 bodov s tým, že operačné výkony, tak ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii poškodeného, nemožno z hľadiska utrpenej bolesti porovnávať s popáleninami III. stupňa, operačné výkony možno analogicky hodnotiť podľa položky 239 ako rozsiahlejšiu incíziu a položky č. 243 hodnotené v posudkoch o bolestnom, ktoré vystavila MUDr. I. PhD., Klinika plastickej rekonštrukčnej a estetickej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, pokladal za neodôvodnené a stanovené nesprávne.

11. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 30.4.2018 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) 60a) Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

12. Podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 437/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2018 lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.

13. Podľa § 7 ods. 6 cit. zákona ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8) 8) Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

15. Predpisom, ktorý upravoval podmienky priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bola vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorej použitie bolo vyriešené v predchádzajúcom súdnom konaní pred Krajským súdom v Košiciach, v ktorom krajský súd rozsudkom sp.zn. 5Sa/6/2017 z 07.11.2017 zrušil pôvodné rozhodnutie žalovanej o nároku žalobcu na náhradu za bolestné. V prejednávanej veci však zostala sporná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobcu a bodové ohodnotenie za bolestné priznané za hospitalizáciu zo 14.01.2015 až 22.01.2015 znaleckým posudkom č. 14/2016 znaleckej organizácie, z ktorého žalovaná vychádzala pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia.

16. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením, ktoré v napadnutom rozsudku uviedol krajský súd. Z administratívneho spisu vyplýva, že znalecký posudok, ktorý v žalobe namietal žalobca, je dôkazom, ktorý bol vypracovaný v dôsledku zistených rozporov medzi predloženým lekárskym posudkom posudzujúcej lekárky MUDr. I. PhD. a kontrolou jeho správnosti zo strany Sociálnej poisťovne. Na účely odstránenia týchto rozporov bol na základe žiadosti žalovanej o vypracovanie znaleckého posudku zo dňa 04.04.2016 vypracovaný predmetný znalecký posudok znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o. Takýto postup priamo predpokladá § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. V danom prípade žalovaná dôsledne dodržala tento postup, ktorý zodpovedá judikatúre správnych súdov, napr. rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, keď sama Sociálna poisťovňa svojou lekárskou posudkovou činnosťou nezmenila výšku bodového ohodnotenia, ale požiadala o vyhotovenie nezávislého znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004. Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

17. Následne sa posudkový lekár Sociálnej poisťovne v zápisniciach z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 21. júna 2016 ako aj 27. marca 2018 stotožnil s vyčíslením bodového hodnotenia bolestného za hospitalizáciu žalobcu zo 14.01.2015 až 22.01.2015 tak, ako bolo uvedené v znaleckom posudku, podľa ktorého nemožno z hľadiska utrpenej bolesti operačné výkony porovnávať s popáleninami III. stupňa, ale operačné výkony možno analogicky hodnotiť podľa položky 239 ako rozsiahlejšiu incíziu.

18. Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že vzhľadom na to, že existujú dva rôzne posudky určujúce počet bodov bolestného, mal žalovaný dať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok, resp. ďalší znalecký posudok na účely zistenia správneho počtu bodov bolestného. Táto požiadavka žalobcu je nedôvodná. Len tá skutočnosť, že znalecký posudok iným spôsobom vyčíslil počet bodov bolestného, nie je dôvodom na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Pokiaľ závery znalca zodpovedajú zásadámlogiky a vychádzajú zo skutkových záverov, vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, potom vzhľadom na to, že ide o odbornú oblasť, ktorú nemôže posudzovať správny orgán ani správny súd, je potrebné vychádzať zo záverov znaleckého dokazovania. Žalobca v žalobe žiadnym konkrétnym spôsobom nerozporoval závery tohto znaleckého posudku ani odbornosť znalca, len uvádzal, že existuje lekársky posudok posudzujúceho lekára, ktorý počet bodov bolestného stanovil odlišne. Kasačný súd uvádza, že práve z dôvodu pochybností správneho orgánu o počte bodov stanovených v lekárskom posudku posudzujúceho lekára došlo k nariadeniu znaleckého dokazovania podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.

19. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol novú námietku, spochybňujúcu odbornosť znalca MUDr. B. E., ktorý je podľa žalobcu znalcom z odvetvia ortopédia a teda nemá potrebnú odbornú špecializáciu na to, aby mohol vypracovať znalecký posudok pre určenie bodového hodnotenia pre bolestné spôsobené opakovanými rozsiahlymi chirurgickými úkonmi v oblasti trupu žalobcu. V prvom rade kasačný súd poukazuje na to, že táto námietka nebola v celom administratívnom konaní týkajúcom sa bolestného uplatnená. Nebola uplatnená ani v konaní pred správnym súdom. Žalobca namietal len výšku bodového hodnotenia bolestného stanoveného v znaleckom posudku z dôvodu, že sa nezhoduje s lekárskym posudkom MUDr. I.A., PhD. Na novú námietku nie je možné v kasačnom konaní v zmysle § 441 SSP prihliadnuť, a to ani v konaní v sociálnych veciach.

20. V tejto súvislosti kasačný súd zistil, že nie je v súlade so skutočnosťou tvrdenie v kasačnej sťažnosti, že žalobca v správnej žalobe namietal. že znalec MUDr. E. nemá potrebnú odbornú špecializáciu na posúdenie bodového hodnotenia u žalobcu. Uvedená skutočnosť zo správnej žaloby nevyplýva. Taktiež nevyplýva zo súdneho spisu požiadavka žalobcu, že by v súdnom konaní navrhol (ako to tvrdí v kasačnej sťažnosti), aby súd z dôvodu neodbornosti znalca ustanovil znalca v odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie plastická chirurgia, pričom súd tomuto návrhu nemal vyhovieť. V správnej žalobe žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom, ktorého vyberie súd, na účely určenia správneho počtu bodov bolestného. Rovnako je v rozpore zo skutočnosťou tvrdenie žalobcu v kasačnej sťažnosti, že po celý čas apeloval na to, aby bodové hodnotenie bolestného vykonal znalec v zodpovedajúcom odvetví a tieto jeho námietky ignoroval ako správny orgán, tak aj krajský súd. Ako bolo už vyššie uvedené, takéto námietky či už v administratívnom konaní alebo v súdnom konaní neboli žalobcom vznesené.

21. Len na okraj kasačný súd uvádza, že zo znaleckého posudku č. 14/2016 vyplýva, že bol vypracovaný znaleckou organizáciou, ktorá má oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia: chirurgia, traumatológia a ortopédia. Skutočnosť, že na znaleckom posudku je uvedený iba podpis MUDr. E., ktorý je štatutárnym zástupcom spoločnosti, ktorá posudok vydala, nemožno podľa názoru kasačného súdu chápať tak, že tento posudok bol vypracovaný samostatne MUDr. E.. Je preto potrebné konštatovať, že znalecký posudok bol vypracovaný znaleckou organizáciou, ktorá má potrebnú odbornosť aj v odbore chirurgia a traumatológia.

22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd nepostupoval správne, pokiaľ v konaní o preskúmanie rozhodnutia nenariadil znalecké dokazovanie. Túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správne súdy v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý existuje v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu (§ 135 SSP). Správne súdy v zásade nie sú súdmi skutkovými, vzhľadom na to, že náležité zistenie skutkového stavu je úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní. Úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia je zhodnotiť, či vydané rozhodnutie má všetky náležitosti, vydal ho príslušný orgán, bolo vydané na základe správneho právneho predpisu a či si správny orgán zabezpečil dostatočné podklady pre jeho vydanie, dostatočne zistil skutkový stav veci a v prípade rozhodnutí vydaných za použitia správnej úvahy aj to, či správny orgán pri rozhodovaní nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Nedostatočne zistený skutkový stav veci je dôvodom na zrušenie administratívneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačný súd nepovažoval za pochybenie, ak krajský súd nenariadil znalecké dokazovanie, ktoré, ak existujú nezrovnalosti v odborných skutkových zisteniach, malo byť vykonané v administratívnom konaní. V konaní pred súdomsa teda v zásade znalecké dokazovanie nevykonáva. Skutočnosť, že krajský súd v konaní o posúdenie zákonnosti iného rozhodnutia správneho orgánu znalca ustanovil, nie je pre kasačný súd smerodajná. Pokiaľ v správnej žalobe žalobca žiadal nariadiť znalecké dokazovanie z dôvodu, že existujú dva rôzne posudky určujúce počet bodov, ako bolo vyššie uvedené, táto námietka nebola dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a nariadenie nového znaleckého dokazovania pred správnym orgánom. Rovnako je tomu tak i pri novo vznesenej námietke neodbornosti znalca, keďže v administratívnom konaní ani súdnom konaní ju žalobca nevzniesol a správny orgán ani správny súd sa touto námietkou nemohli zaoberať. Zároveň kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že v kasačnej sťažnosti už nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP), a preto na priložené listinné dôkazy ku kasačnej sťažnosti neprihliadal.

23. Kasačný súd v zmysle § 134 ods. 2 písm. d/ SSP v spojení s § 453 ods. 2 SSP aj nad rámec dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti zisťoval, či rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, pričom nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mohlo dôjsť k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca v správnom konaní (či už v odvolaní voči v poradí prvému prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej zo dňa 07.07.2016 alebo v odvolaní voči preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej zo dňa 02.01.2018) neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali bodové ohodnotenie bolestného podľa znaleckého posudku č. 14/2016. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 07.07.2016 namietal najmä posúdenie obodovania bolestného podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. s tým, že navrhoval buď zvýšenie odškodnenia za bolesť v zmysle 7 ods. 3 citovanej vyhlášky alebo stanovenie bodov bolestného podľa zákona č. 437/2004 Z.z. čomu bolo následne vyhovené. Nepredložil žiadne lekárske nálezy alebo iné odborné dôkazy, ktoré by sa viazali na bolesť v súvislosti s jeho hospitalizáciou v dňoch 14.01.2015 až 22.01.2015. V odvolaní voči preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 02.01.2018 namietal len bodové hodnotenie v počte bodov 116,25 s tým, že zotrval na vyčíslení bodov tak, ako ho uviedla posudzujúca lekárka MUDr. I. (v počte 255). Nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali znalecký posudok č. 14/2016 ohľadne určenia bodového hodnotenia bolestného viažuceho sa k hospitalizácii zo dňa 14.01.2015 až 22.01.2015, pričom len samotné tvrdenie, že znalecký posudok je nesprávny z dôvodu, že je v rozpore s lekárskym posudkom MUDr. I., nie je spôsobilé spochybniť závery znaleckého posudku, ktorý je podľa názoru kasačného súdu úplný a jeho záver je logický a presvedčivý. Žalobca v celom administratívnom konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by tento záver relevantným spôsobom spochybnil.

24. Vzhľadom na to, že sťažnostné námietky žalobcu kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné a sám nezistil dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

25. O trovách kasačného konania bolo vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario. Tento úspech v kasačnom konaní nemal, preto nemá právo na náhradu kasačného konania. Úspech v kasačnom konaní mala žalovaná, ktorá má právo na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 168 SSP, avšak kasačný súd jej náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia - výnimočnosť situácie.

26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.