ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: TOBACCO s. r. o., (predtým RELAX, s. r. o.) so sídlom Grunt č. 30, Medzev, IČO: 36 571 423, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 65580-2/2018-BA zo dňa 4. septembra 2018, na základe kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/27/2018-52 zo dňa 7. augusta 2019 v znení opravného uznesenia č. k. 6Sa/27/2018-72 zo dňa 18. júna 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/27/2018-52 zo dňa 7. augusta 2019 v znení opravného uznesenia č. k. 6Sa/27/2018-72 zo dňa 18. júna 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6Sa/27/2018-52 zo dňa 07.08.2019 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 65580-2/2018-BA zo dňa 04.09.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3411788418-GC0418 zo dňa 27.06.2018 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
2. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod zákona a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), predpísala zamestnávateľovi RELAX s. r. o. za obdobie marec 2009, apríl 2009, jún 2009, júl 2009, február 2010, marec 2010, máj 2010, júl 2010 až júl 2011, september 2011, november 2012 až november 2013, jún 2014 až august 2014, penále v sume 509,01 EUR, vypočítané z oneskorenej úhrady a dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov, resp. odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, do dňa, keď boladlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, do dňa, ktorý predchádzal dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku.
3. Žalovaná preskúmala prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu formálneho nedostatku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorý však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného penále.
4. Zo spisu vyplýva skutočnosť, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26R/4/2016 zo dňa 12. decembra 2016 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Okresný súd Košice I. uznesením, sp. zn. 26R/4/2016 zo dňa 18. januára 2017 povolil reštrukturalizáciu žalobcu a uznesením sp. zn. 26R/4/2016 z 3. júla 2017 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 134/2017 dňa 14. júla 2017.
5. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je možné zistiť, či penále v jednotlivých mesiacoch v rokoch 2009 až 2014 bolo uplatnené v procese reštrukturalizácie a nie je preto možné dôsledne posúdiť ani všetky námietky žalobcu vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa svojím rozhodnutím vyrubil penále za marec 2009 až júl 2009, ale z rozhodnutia nie je vôbec zrejmý spôsob výpočtu, základ, z ktorého vychádzal tak, aby ho bolo možné identifikovať a preskúmať.
6. Krajský súd pokladá rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa za nezákonné s poukazom i na § 27 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého postavenie účastníka veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jej dotknutej časti dňom zverejnenia oznamu podľa § 25 ods. 5 a § 26 ods. 4 (v obchodnom registri).
7. Podľa právneho názoru krajského súdu právo na penále za oneskorené platenie poistného nevzniká vyrubením, ale vzniká zo zákona žalovanej odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, t. j. poistného a trvá do jeho zániku /aj zaplatením/. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, ani prvostupňového správneho orgánu nevyplýva to, čo z administratívneho spisu, ktorý obsahuje tabuľku výpočtu penále vrátane období, za ktoré bolo vypočítané. Nie je tiež zrejmé z napadnutých rozhodnutí, či tabuľka bola súčasťou rozhodnutí.
8. Krajský súd konštatoval, že žalovaná svoje rozhodnutie, ktorým potvrdila rozhodnutie o vyrubení penále za obdobie 03/09 až 8/2014 v sume 509,01 EUR rozhodnutím z 27.6.2018, riadne neodôvodnila. Rozhodnutia vydali žalovaná i Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, po ukončení reštrukturalizácie, ale len žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdila, že išlo o penále od 20.12.2016 do 15.07.2017, kedy bola reštrukturalizácia ukončená.
9. Krajský súd dodal, že žalovaná ako člen veriteľského výboru a veriteľ dlžníka úpadcu v reštrukturalizačnom konaní prihlásila svoje pohľadávky, ktorých splatnosť mu bola zrejmá počas reštrukturalizácie aj od 20.12.2016 do jej ukončenia do 15.07.2017. Žalovaná uviedla, že v priebehu reštrukturalizačného konania neuplatnila penále z omeškania s platením poistného od 20.12.2016 do 15.07.2017 a v samotnom reštrukturalizačnom pláne nebolo zahrnuté. Podľa názoru krajského súdu toto nie je zo spisu správneho orgánu prvého stupňa ani žalovanej možné zistiť.
10. Na záver rozsudku krajský súd poznamenal, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že správne orgány sa nezaoberali základom a výškou poistného žalobcu. Krajský súd zastáva názor, že v procese reštrukturalizácie pohľadávka mohla byť do plánu zahrnutá. Či tomu tak bolo, nie je zistiteľné. Podľa krajského súdu žalovaná, ktorá mala postavenie veriteľa, mohla svoju pohľadávku prihlásiť do konkurznej podstaty úpadcu, ktorá by bola zohľadnená po povolení reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom pláne. Uvedená pohľadávka evidentne existovala, pretože poistné za roky 2009 až 2014 bolo s určitosťou splatné a pokiaľ nebolo zaplatené, čo má vyplývať zo samotného plánu reštrukturalizácie, žalovaná mala uplatniť do 15.07.2017, aby pohľadávka mohla byť zahrnutá do plánureštrukturalizácie.
11. Proti rozsudku krajského súdu žalovaná podala kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Sťažovateľka uviedla, že penále upravené v § 240 zákona o sociálnom poistení je špecifickým druhom sankcie, ktoré vznikne samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto oblasti (napr. rozsudok sp. zn. 9Sžso/10/2013 zo dňa 28.04.2014, rozsudok sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013). Podľa názoru žalovanej pred predpísaním penále neexistovala žiadna povinnosť, ktorú by bol žalobca povinný plniť a Sociálna poisťovňa nemala žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči žalobcovi uplatňovať. Z dôvodu, že pohľadávka na penále vznikla až po skončení reštrukturalizácie, žalovaná nemohla pohľadávku na penále prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Žalovaná zároveň poukázala na fakt, že zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Na základe hore uvedených skutočností žalovaná navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s rozsudkom krajského súdu a z tohto dôvodu navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho zmenu alebo na zamietnutie kasačnej sťažnosti.
14. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol v omeškaní s platením poistného a povinných príspevkov za obdobie mesiacov: 3/2009, 4/2009, 6/2009, 7/2009, 2/2010, 3/2010, 5/2010, 7/2010 - 7/2011, 9/2011, 11/2012 - 11/2013, 6/2014 - 8/2014, od 20.12.2016, čo je deň nasledujúci po dni začatia predchádzajúcej kontroly správneho orgánu.
15. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26R/4/2016 zo dňa 12.12.2016 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Ten istý súd uznesením sp. zn. 26R/4/2016 zo dňa 18.01.2017 reštrukturalizáciu žalobcu povolil. Uznesením sp. zn. 26R/24/2016 z 03.07.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu žalobcu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.07.2017.
16. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za obdobie, ktoré je uvedené vyššie, bola prihlásená do reštrukturalizačného konania. Potvrdením reštrukturalizačného plánu dlžníka - žalobcu došlo k zmene výšky a splatnosti poistného a povinných príspevkov za vyššie uvedené obdobie.
17. Dňa 27.06.2018 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná penalizovala žalobcu za oneskorene zaplatené poistné a povinné príspevky odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. od 20.10.2016, do dňa, ktorý predchádzal uzneseniu o ukončení reštrukturalizácie, t. j. do dňa 14.07.2017. Penále bolo vypočítané zo súm poistného a príspevkov tak, ako sú uvedené v prílohe prvostupňového rozhodnutia, t. j. vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za každý deň omeškania. Základ pre výpočet penále, t. j. oneskorené poistné a príspevky, bol daný vo výške, ktorá vyplýva zo zákona.
18. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (13.09.2018) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná sumapoukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu 13.09.2018, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
20. Podľa § 120 ods. 2 prvá veta citovaného zákona pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“).
21. Podľa § 132 ods. 1 citovaného zákona reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
22. Podľa § 155 ods. 1 citovaného zákona ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
23. Podľa § 155 ods. 3 prvá veta citovaného zákona plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne.
24. Podľa § 199 ods. 9 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
25. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym záverom správneho súdu, že právo na penále za oneskorené platenie poistného nevzniká vyrubením, ale vzniká zo zákona. Tento právny názor je v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej penále vyrubené podľa § 240 zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky a nie je ani záväzkom akcesorickým. Penále je sankcia za porušenie povinnosti odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžso/36/2012, 10Sžso/58/2013).
26. Kasačný súd sa nestotožnil ani s konštatovaním správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené. Pokiaľ konštatuje, že z oboch rozhodnutí nevyplýva spôsob výpočtu penále, pretože nie je zrejmé, či tabuľka výpočtu penále je súčasťou rozhodnutí, kasačný súd poukazuje na výrok prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. Z prílohy, ktorá je označená ako príloha k rozhodnutiu č. 700-3411788418-GC04/18, vyplývajú všetky základné údaje o výpočte penále za jednotlivé mesiace, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí (výška poistného a povinných príspevkov, dátum splatnosti poistného, percentuálna výška penále, počet dní omeškania, suma vypočítaného penále podľa jednotlivých mesiacov).
27. Tvrdenie o nedostatku dôvodov rozhodnutia žalovanej, keď podľa správneho súdu nie je z nehomožné zistiť, či v reštrukturalizačnom pláne nebolo penále zahrnuté, je taktiež nedôvodné. Pokým totiž nebolo vydané rozhodnutie o vyrubení penále, pohľadávka na penále neexistovala, a preto ju nebolo ani možné prihlásiť do reštrukturalizácie.
28. Nie je tiež správny názor správneho súdu, že nie je viazaný rozsahom žalobných bodov v konaniach o preskúmanie v rozhodnutých sociálnych veciach a preto v danej veci sa zaoberal aj inými vadami, ktoré žalobca v správnej žalobe nenamietal. V zmysle § 134 ods. 2 písm. d/ SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o sociálnu vec, ak je žalobca fyzická osoba. V danom prípade však žalobcom je právnická osoba, a preto tento benefit v danom konaní nebolo možné uplatňovať.
29. Vo všeobecnosti je vo vzťahu k predpísaniu penále možné konštatovať, že pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné príspevky, ale až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. Ak sú splnené predpoklady ustanovené v § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalovaná, resp. jej pobočka má právo predpísať penále. V prejednávanej veci uvedená pohľadávka z titulu penále v čase reštrukturalizácie dlžníka - sťažovateľa neexistovala, a preto na ňu nemohli pôsobiť účinky začatého reštrukturalizačného konania.
30. Je však potrebné odlišovať dve základné situácie, ku ktorým môže dôjsť pri vydaní rozhodnutia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a ukončení reštrukturalizácie. Prvá situácia tkvie v tom, že potvrdeným reštrukturalizačným plánom nebola zmenená pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom a povinných príspevkoch, teda nedošlo k zmene výšky istiny, z ktorej bolo penále vypočítané ani k zmene jej splatnosti. V takomto prípade nič nebráni Sociálnej poisťovni, aby vyrubila penále z tejto výšky poistného a povinných príspevkov, pričom jej nevzniká žiadna zákonná prekážka na vydanie dotknutého rozhodnutia ani po ukončení reštrukturalizačného konania.
31. V druhom prípade môže nastať situácia, že v potvrdenom reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene výšky istiny (t. j. poistného a povinných príspevkov), z ktorých by bolo prípadne penále vyrubené. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces ozdravenia podniku, ktorého cieľom je uspokojenie veriteľov vo väčšom rozsahu ako pri konkurze a zachovanie prevádzky podniku. Na tento účel zákon pripúšťa, aby prostredníctvom reštrukturalizačného plánu dochádzalo k rôznym zmenám v právach a povinnostiach dlžníka a jeho veriteľov. Medzi opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľa reštrukturalizácie patrí aj predĺženie lehoty splatnosti pohľadávok veriteľov, resp. aj ich čiastočné odpustenie, čo vyplýva z § 135 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť, pričom ako vyplýva z § 132 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, po potvrdení plánu súdom, je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
32. Samotný reštrukturalizačný plán bol súčasťou uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 26R/4/2016 zo dňa 03.07.2017. Tento potvrdený reštrukturalizačný plán nie je súčasťou administratívneho spisu, avšak medzi účastníkmi nebolo sporné, že v tomto pláne došlo k zmene výšky a splatnosti poistného a povinných príspevkov, ktoré mal platiť žalobca žalovanej. Nastala teda druhá vyššie zmienená situácia, keď potvrdeným plánom došlo k zmene istiny, ktorá je vo všeobecnosti základom pre výpočet penále.
33. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, či potvrdený reštrukturalizačný plán mení pohľadávku žalovanej na poistnom a povinných príspevkoch voči žalobcovi aj spätne, t. j. pred dňom potvrdenia reštrukturalizačného plánu, alebo až po tomto dni. Žalovaná zastávala názor, že do potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom existuje pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch v pôvodnej a nezmennej výške a teda zmena v počítaní penále sa dotýka až obdobia po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu. Žalobca, naopak, zastával názor, že táto zmena platí od počiatku a preto nie je možné vzhľadom na zmenu splatnosti poistného uvažovať o oneskorenom platení poistného.
34. Podľa názoru kasačného súdu v otázke penále je rozhodný skutkový a právny stav ku dňu vydaniarozhodnutia o penále, a nie stav tomuto dňu predchádzajúci, nech už bol akýkoľvek. Ak sú splnené podmienky ustanovené v § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalovaná má právo predpísať penále. Voči žalovanej sa potvrdený plán stal účinný v zmysle § 155 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku (15.07.2017). Týmto dňom zároveň došlo k zmene v záväzku žalobcu voči žalovanej, a to k zmene výšky a lehoty splatnosti pohľadávok Sociálnej poisťovne, z ktorých sa penále vypočítava. Ak teda bol žalobca do 15.07.2017 v omeškaní s platením poistného a povinných príspevkov, do toho dňa existovalo právo Sociálnej poisťovne predpísať žalobcovi penále z pôvodnej dlžnej sumy. Sociálna poisťovňa však toto právo v uvedenej dobe nevyužila.
35. Po potvrdení reštrukturalizačného plánu mala preto Sociálna poisťovňa právo predpísať žalobcovi penále len zo zmenenej pohľadávky žalovanej voči žalobcovi, teda vtedy, ak sa dostal do omeškania s platením takto zmenenej pohľadávky. Žalovaná však tak neurobila a povahu reštrukturalizačného plánu ako právneho úkonu meniaceho práva a povinnosti do úvahy v rozpore so zákonom nezobrala, keď ako základ výpočtu penále bolo zobraté poistné a povinné príspevky v pôvodných mesačných výškach a pôvodných lehotách splatnosti. Z uvedeného dôvodu preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva právny názor, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 132 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
36. Vzhľadom na uvedené dôvody kasačný súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
37. V ďalšom konaní krajský súd znovu rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov konania kasačného ( § 467 ods. 3 SSP).
38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.