9Sžsk/75/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, za účasti: D.. P. E.M., bytom L. C. XX, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 301/00342/2013/R zo dňa 17.07.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky (žalobkyne) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/204/2015-30 z 02.02.2017, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/204/2015-30 z 02.02.2017 mení tak, že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 301/00342/2013/R zo dňa 17.07.2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania pred krajským súdom a kasačného konania.

III. Ďalšej účastníčke konania, D.. P. E., náhradu trov konaní nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/204/2015-30 z 02.02.2017 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.07.2015, č. k. PV 301/00342/2013/R (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutia“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný rozhodnutím č. PV 301/00342/2013R zo dňa 17.07.2015 zmenil platobný výmer č. PV 301/00342/2013 zo dňa 26.09.2013 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín tak, že nedoplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie z ročného zúčtovania za rok 2012 sa zo sumy 2 067,29 eur podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mení na sumu 285,86 eur.

3. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že dividendy boli platiteľke poistného, D.. P. E.Č., vyplatené v roku 2012, avšak zo zisku dosiahnutého v účtovnom období roku 2002, teda nie v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti zákona č. 580/2004 Z. z., pretože tento nadobudol účinnosť dňom 01.01.2005. Podľa názoru krajského súdu preto dividendy, resp. podiel na zisku dosiahnutom v roku 2002 a vyplatenom v roku 2012, nemôže byť zahrnutý do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie za rok 2012. Žalobca vykonal ročné zúčtovanie poistného za rok 2012, pričom príjem zo zamestnania bol dosiahnutý vo výške 9 453,63 eur, čo je suma nižšia ako 27 684 eur a započítava sa do vymeriavacieho základu pre výpočet ročného zúčtovania za rok 2012. Keďže platiteľka poistného ako zamestnankyňa uhradila za rok 2012 preddavky v celkovej sume 92,28 eur, tieto bolo potrebné odpočítať od nedoplatku na poistnom, pričom nedoplatok sa znížil na sumu 285,85 eur. Dňa 06.09.2013 platiteľka nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 vo výške 2 067 eur uhradila.

4. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa z dôvodu, že k zamietnutiu žaloby dospel súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Namietala, že ustanovenie § 10b ods. 1 písm. e) a § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. sa vzťahuje len na dividendy v zmysle zákonodarcom zavedeného pojmu len na príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a podľa § 5 ods. 7 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. a nie na príjmy zdaňované podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Podiely zo zisku vytvoreného do roku 2003 pod príjmy v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) a podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. nespadajú, ale tieto príjmy sú z daňového hľadiska posudzované ako príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. a teda sa považujú za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. Z ustanovenia § 52 ods. 24 zákona 595/2003 Z. z. (ktoré sa má vzťahovať len na podiely zo zisku zo zdaňovacieho obdobia po 01.01.2004, t. j. len na podiely zo zisku vykázané za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona č 595/2003 Z. z.) podľa žalobkyne vyplýva, že podiely zo zisku z účtovného obdobia do roku 2003 podliehajú (aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z.z.) naďalej daňovej povinnosti ako tzv. ostatné príjmy (§ 8 č. 595/2003 Z. z.) a teda vstupujú aj do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Navrhla preto rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne uviedol, že s dôvodmi v nej uvedenými sa nestotožňuje. Na odôvodnení svojho rozhodnutia ako aj na svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne trval a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

6. Zúčastnená osoba sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadrila.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobkyne je potrebné vyhovieť.

8. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.) účinného v roku 2013, zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa.

9. Podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.

10. Podľa § 19 ods. 15 zákona č. 580/2004 Z. z., platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9; ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak je poistenec stále jeho zamestnancom.

11. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.

12. Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z., ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.

13. Podľa § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného.

14. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.) účinného v roku 2013, na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad.

16. Podľa § 77a ods. 4 prvej a poslednej vety zákona č. 581/2004 Z. z., konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje.

17. Podľa § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.

18. Podľa § 77a ods. 8 vety prvej zákona č. 581/2004 Z. z., proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

19. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

21. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

22. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

25. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

26. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

27. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s administratívnym spisom žalovaného, z ktorého mal za preukázané, že žalobkyňa výkazom nedoplatkov č. 1364566017 z 10.07.2013 uložila platiteľovi poistného (D.. P. E.) uhradiť pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2012 zistenú ku dňu 17.06.2013 vo výške 2 067,29 eur, proti ktorému výkazu nedoplatkov podala D.. P. E. dňa 04.09.2013 námietku. Tá spočívala v tvrdení, že hoci jej boli v roku 2012 ako spoločníčke (okrem príjmu zo zamestnania vo výške 9 453,63 eur) vyplatené podiely na zisku v celkovej výške 12 724,52 eur (za roky 2001, 2002 a 2003), podľa príslušných zákonov sa podiely zo ziskov pred rokom 2011 nezapočítavajú do údajov pre výpočet zdravotného poistenia. Žalobkyňa predmetnej námietke nevyhovela a dňa 12.09.2013 podala prvostupňovému správnemu orgánu (Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín) návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie.

28. Dňa 26.09.2013, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín ako správny orgán prvého stupňa na návrh žalobkyne vydal platobný výmer č. PV 301/00342/20013, ktorým D.. P. E. uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 v sume 2 067,29 eur a trovy konania 5 eur.

29. Dňa 18.11.2013 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie D.. P. E., v ktorom namietala, že ešte pred vydaním platobného výmeru, dňa 06.09.2013 uhradila sumu 2 067,29 eur, z dôvodu ktorého platobný výmer nemá opodstatnenie.

30. Predmetom prieskumu v danej právnej veci je rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu druhého stupňa, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu čo do výšky nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2012.

31. V kontexte právnej argumentácie uvedenej krajským súdom v odôvodnení jeho rozsudku (bližšie špecifikovanej v bode 3. odôvodnenia), kasačný súd dáva zároveň do pozornosti, že Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu uznesením sp. zn. 1Vs/2/2019 z 09.09.2020 na otázku nastolenú uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/22/2018 zo dňa 20.02.2019 prijal nasledovnú odpoveď: „Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplatený po 01.01.2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

32. Veľký senát sa tak stotožnil s argumentáciou senátu 9S, že dividendu, na ktorú (v tamposudzovanom prípade) vznikol ďalšiemu účastníkovi nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v r. 2015, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Podľa § 10b ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona zárobková činnosť je dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ostatné príjmy nie sú v zákone o dani z príjmov definované ani taxatívne vymenované, ustanovenie uvádza iba príkladmo, čo možno za ostatné príjmy považovať (ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä). Použitím argumentu a contrario je potrebné pod § 8 zákona o dani z príjmov podradiť všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie je možné posúdiť ich podľa ustanovení §§ 5 až 7 zákona o dani z príjmov. Ide teda o príjmy, ktoré nie sú príjmom zo závislej činnosti (§ 5), z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), ani príjmom z kapitálového majetku (§ 7). Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov účinného v roku 2015 dividenda nie je predmetom dane. Podľa § 52 ods. 24 tohto zákona ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

33. V zmysle uvedeného sa potom nezdaňujú „iba dividendy, na ktoré vznikol nárok od 01.01.2004, teda od vstupu zákona č. 595/2003 Z. z. do účinnosti. Na posúdenie vzniku daňovej povinnosti z podielov na zisku z obchodnej spoločnosti, na ktoré vznikol nárok pred 31.12.2003 sa podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.“

3 4. Pokiaľ teda účastníkovi vznikol nárok na podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ešte pred 01.01.2004, zdaniteľnosť uvedenej dividendy sa bude spravovať zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý bol v čase vzniku nároku účinný. Podľa tohto zákona predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú príjmy z kapitálového majetku, pričom za príjmy z kapitálového majetku zákon z roku 1999 považoval aj podiely na zisku z obchodných spoločností. Dividenda, na ktorú účastníkovi vznikol nárok do roku 2003 sa teda zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a/ a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z. z. Keďže takúto dividendu, vyplatenú roku 2015 nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z., pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Ako takýto ho účastník aj priznal v daňovom priznaní. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.

35. Vzhľadom na vyššie uvedený záver Veľkého senátu kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť z dôvodu započítania podielov na zisku do vymeriavacieho základu za podanú dôvodne.

36. Kasačný súd sa následne zaoberal otázkou vyhodnotenia právnych následkov úhrady nedoplatkov na poistnom pred začatím správneho konania zo strany žalovaného a premietnutím tohto vyhodnotenia do výroku preskúmavaného rozhodnutia.

37. Nebolo sporné, že D.. P. E. dňa 06.09.2013 uhradila nedoplatok vo výške 2 067,29 eur, vyčíslenej vo výkaze nedoplatkov.

38. Žalovaný na základe nesprávneho záveru, že podiely na zisku za zúčtovacie obdobie roku 2002 nemožno zahrnúť do vymeriavacieho základu, vo výroku preskúmavaného rozhodnutia platobný výmer zmenil tak, že nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2012 v sume 2 067,29 eur podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. sa mení na sumu 285,86 eur. Súčasne v druhom odseku výroku rozhodnutia uviedol, že „Platiteľ poistného dňa 06.09.2013 vykonal úhradu, tzn. pred podaním návrhu na vydanie rozhodnutia platobným výmerom zdravotnou poisťovňou na úrad v celkovej sume 2 067,29Eur, čím v plnej výške uhradil pohľadávku zdravotnej poisťovne - nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2012 v sume 285,86 Eur.“

39. Pokiaľ však prvostupňový správny orgán platobným výmerom uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok poistného za rok 2012 v určitej sume a správny orgán druhého stupňa dospeje k záveru, že tento nedoplatok je iný a v tomto zmysle platobný výmer zmení, vo výroku svojho rozhodnutia musí jasne uviesť, aká je výška nedoplatku poistného za taký rok.

40. V prípade, že nedoplatok poistného bol medzičasom čiastočne alebo v plnej výške uhradený, musí správny orgán druhého stupňa samostatným výrokom vysloviť, že platiteľ poistného je povinný tento nedoplatok zaplatiť v zostávajúcej výške, resp. že vzhľadom na jeho plnú úhradu už takú povinnosť nemá.

41. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že výroková časť rozhodnutia žalovaného nezodpovedá zákonnej požiadavke, podľa ktorej, výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania, musí zodpovedať aktuálnemu skutkovému stavu, zistenému ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

42. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným i krajským súdom, najvyšší súd kasačnej sťažnosti sťažovateľky vyhovel a rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, v ktorom je správny orgán v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu. Vyhodnotí predovšetkým dôvodnosť podaného návrhu na vydanie platobného výmeru a v prípade trvania potreby opätovného vydania platobného výmeru výrok(y) svojho rozhodnutia bude formulovať v zmysle vyššie naznačeného.

43. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP a procesne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde. O ich výške rozhodne krajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

44. Ďalšiemu účastníkovi v súlade s § 169 SSP náhradu trov konania pred krajským súdom a náhradu trov kasačného konania nepriznal.

45. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.