9Sžsk/66/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. B. I., PhD., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: Z., právne zastúpeného: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, so sídlom Kapitulská 5, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 49604-3/2017-BA zo dňa 12.12.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.01.2019, č.k. 43Sa/2/2018-101, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 43Sa/2/2018-101 zo dňa 14.01.2019, zrušil rozhodnutie žalovanej č. 49604-3/2017-BA zo dňa 12.12.2017 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010. 2. Voči rozsudku krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala právne posúdenie veci krajským súdom. Žalovaná naďalej tvrdila, že žalobca mal status SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, pretože disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - L1A. Na podklade uvedenej licencie bol žalobca oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať príjem. Nestotožnila sa s názorom krajského súdu, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nebolo oznámené začatie konania. Žalobca mal možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania a zároveň mal právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotoviť kópie. Žiadala rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v kasačnej sťažnosti žalovanej absentujevymedzenie dôvodu podľa § 440 ods. 2 SSP a dôvod je vymedzený tak, že v skutočnosti poukazuje iba na svoju obranu, ktorú uviedol v konaní pred krajským súdom. Trval na tom, že žalovaná licenciu L1A nesprávne a nezákonne zhodnotila ako dôvod, ktorý zakladá postavenie SZČO a vôbec sa nezaoberala hodnotením tejto licencie. Uviedol, že ide o licenciu, na podklade ktorej by mohol lekár vykonávať lekárske povolanie u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, avšak v pracovnom alebo pracovnému pomeru obdobnom pracovnom vzťahu. Ďalej uviedol, že žalovaná má snahu hodnotiť dôkazy, najmä licenciu L1A účelovo. Na záver uviedol, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyžaduje, aby každá vec, či už trestná alebo občianska, bola prejednaná v primeranej lehote a v danej veci je možné súhlasiť s tým, že pobočka žalovanej nerozhodovala v primeranej lehote.

4. Vzhľadom na to, že v inej veci, vedenej na najvyššom súde pod sp.zn. 1Vs/3/2019, ktorá sa týka danej problematiky, t. j. posúdenia, či Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár L1A je oprávnením na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31.12.2010), konal Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kasačný súd v súlade s § 100 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konanie o kasačnej sťažnosti žalovanej prerušil až do právoplatného rozhodnutia Veľkého senátu v konaní č. 1Vs/3/2019. Veľký senát rozhodol rozsudkom sp.zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2020.

5. Pred tým, ako kasačný súd rozhodol o pokračovaní v konaní, oznámila právna zástupkyňa žalobcu dňa 13.11.2020, že žalobca dňa 16.10.2020 zomrel.

6. Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa § 32 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

8. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

9. V prejednávanom prípade je predmetom prieskumu zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne o existencii, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Ide o nedávkové konanie Sociálnej poisťovne v zmysle ust. § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré sa týka posúdenia postavenia žalobcu ako SZČO a na to nadväzujúcu existenciu povinného poistenia. Nejde o dávkové konanie, ktorého predmetom je nárok na určité finančné plnenie.

10. Kasačný súd je toho názoru, že v danom prípade preto nie je možné v konaní pokračovať s právnymi nástupcami žalobcu v zmysle ust. § 118 zákona č. 461/2003 Z.z. a ani s dedičmi žalobcu.

11. Vzhľadom na to, že žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a nejde o nárok, ktorý prechádza na právnych nástupcov resp. dedičov, kasačný súd rozhodol o zastavení konania v zmysle ust. § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP.

12. O trovách konania kasačný súd rozhodol v zmysle ust. § 170 písm. b/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené. 13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.