9Sžsk/63/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AIR - TRANSPORT EUROPE, spol. s r. o., so sídlom Na Letisko, Letisko Poprad - Tatry, Poprad, IČO: 00 697 516, právne zastúpený JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom 811 01 Bratislava, Rudnayovo námestie č. 1, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. 1017/2018 o vykonanom dohľade na diaľku, č. spisu 954/2019/502, PO 771/2018, č. záznamu 21998/2019 zo dňa 21.03.2019, v spojení so zápisnicou č. 1017/2018 o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 11.07.2019, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/27/2019-51 zo 07.05.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/27/2019-51 zo 07.05.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 8Sa/27/2019-51 zo 07.05.2020 podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného obsiahnutého v protokole č. 1017/2018 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 21.03.2019 (ďalej aj ako „protokol“) a zrušenia rozhodnutia žalovaného obsiahnutého v Zápisnici o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade na diaľku č. 1017/2018 zo dňa 11.07.2019 (ďalej aj ako „zápisnica“).

2. Krajský súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 písm. c/, § 6, § 7 písm. b/ a e/ SSP dospel k záveru, že protokol o vykonanom dohľade na diaľku a zápisnica o prerokovaní písomných námietok k protokolu, ktorých preskúmania sa žalobca domáha, nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Dôvodil, že ide o istú formu výstupu z vykonanej kontroly, zachytenie priebehu kontroly a sumarizáciu zistených skutočností, ktorý sa však nemôže priamo dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach, nakoľko v protokole absentuje právne vynútiteľný výrok o uloženej povinnosti, resp. prípadná sankcia. Mal za to, že protokol je vylúčený zosúdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva s odkazom na § 7 SSP, nakoľko je to správny akt, ktorým žalovaný len konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá štandardným spôsobom a správne a neobsahuje uloženie žiadneho konkrétneho opatrenia. Takto stanovenú povinnosť nemožno považovať za takú formu zásahu do práv žalobcu, aby spĺňala podmienku preskúmateľnosti vyžadovanú zákonom. Záverom krajský súd skonštatoval, že protokol a zápisnica nespĺňajú podmienku prípustnosti súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, pričom ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné konvalidovať.

3. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. j/, f/, g/ a h/ SSP. Žalobca namietal, že krajský súd jeho žalobu nezákonne odmietol, pričom dôvody odmietnutia sú v rozpore s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, v rozpore s § 3 ods. 1 písm. b/ a § 7 ods. 1 písm. e/ SSP, nie sú kompatibilné s obsahom žaloby, sú protirečivé, nelogické a vnútorne nekonzistentné, pričom napadnuté rozhodnutie porušuje princíp denegatio iustitiae. Nesprávny procesný postup, ktorý žalobcovi ako účastníkovi konania znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces videl v tom, že správny súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil vo vzťahu k posúdeniu, či sa rozhodnutie žalovaného nedotýka základných práv a slobôd. Podľa jeho názoru už len vzhľadom na konštitutívny charakter napadnutého správneho aktu je nepochybné, že ide o rozhodnutie. Argumentoval, že v danom prípade nejde o rozhodnutie predbežnej povahy, keďže nie je súčasťou žiadneho konania vo veci samej a žalovaný sa v ňom zaoberal podstatou veci, t.j. tým, či došlo alebo nedošlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Krajskému súdu tiež vytkol, že vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že rozhodnutie žalovaného nepodlieha preskúmaniu v rámci správneho súdnictva. Mal tiež za to, že napadnuté uznesenie je v úplnom rozpore s duchom judikatúry Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR i Nejvyššího správního soudu ČR a nakoľko krajský súd neprípustne reštriktívne aplikoval podmienky prístupu k správnemu súdu, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu sa v plnej miere stotožňuje a navrhol, aby kasačný súd uznesenie o odmietnutí žaloby žalobkyne potvrdil.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP, § 438 ods. 2 SSP) preskúmal uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

6. V prvom rade kasačný súd poukazuje na zistenú vadu nesprávneho obsadenia súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. e/ SSP. Táto vada je zaradená do dôvodov kasačnej sťažnosti, ktoré majú procesno-právny charakter. Ide o vážny procesný nedostatok a pokiaľ sa zistí, je potrebné rozhodnutie zrušiť bez ohľadu na to, či tento procesný nedostatok mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Hoci v danej veci sťažovateľ výslovne túto vadu v kasačnej sťažnosti neuviedol, kasačný súd naň prihliadol ex offo z dôvodu, že sa jedná o procesnú podmienku konania, ktorej existenciu musí kasačný súd skúmať v každom štádiu súdneho konania (§ 97 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

7. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).

8. Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení, t. j. či bol krajský súd správne obsadený, je povinný správny súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania.

9. Podľa § 23 ods. 1 SSP na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujúsudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

10. Podľa § 23 ods. 2 SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o: a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, b) správnych žalobách v sociálnych veciach, c) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, d) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 30 druhá veta SSP ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b/ až d/, rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu.

12. Z obsahu správnej žaloby a jej prílohy - napadnutého protokolu zo dňa 21.03.2019 v spojení so zápisnicou o jeho prerokovaní zo dňa 11.07.2019 vyplýva, že predmetom konania je opatrenie o uložení povinnosti žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a o realizácii opatrení informovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin. Hoci žalovaným je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 199 ods. 1 písm. f/ SSP), čiže sa jedná o žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, je zrejmé, že sa jedná súčasne aj o vec správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP), pretože žalobcovi bolo v rámci vykonávaného dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti uložená povinnosť v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (ktoré nedostatky boli špecifikované v nenapadnutej časti protokolu) a ich príčin.

13. Nie je vylúčené, že správna žaloba bude mať súčasne povahu viacerých typov správnych žalôb. V tomto prípade zákon ustanovuje normatívne riešenie v § 30 druhá veta SSP, zohľadňujúc účel správneho súdneho súdnictva tak, že sa použije tá úprava, ktorá je pre žalobcu výhodnejšia. Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných ust. § 194 a nasl. SSP, teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania.

14. Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania len v prípadoch, ak sa jedná o priestupok (§ 23 ods. 2 písm. a/ SSP). Keďže v danej veci sa jednalo o žalobu vo veciach správneho trestania, ktorej predmetom nebolo rozhodnutie o priestupku, je nesprávny procesný postup správneho súdu, keď túto žalobu prejednal pred sudcom. Táto vada je na ujmu práv účastníkov konania, keď im bolo odopreté rozhodovanie troch sudcov v senáte.

15. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na spôsob, akým bola vec zapisovaná do jednotlivých registrov správnych súdov. Vec bola pôvodne zapísaná na Krajskom súde v Bratislave do súdneho registra 2S, t. j. senátneho registra. Opatrením 1SpR/6/2019 zo dňa 05.10.2019 predseda krajského súdu prikázal preradenie veci oddeleniu Sa s poukazom na to, že sa jedná o sociálnu vec. Následne bola vec uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sa/75/2019-41 zo dňa 16.10.2019 postúpená miestne príslušnému Krajskému súdu v Prešove. Tento ju zapísal do súdneho oddelenia 8Sa, t.j. ako sudcovskú vec. V poznámke na čl. 50 súdneho spisu Krajský súd v Prešove poukázal na čl. 2.1. bod 5 Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2020, podľa ktorého vec môže byť pridelená alebo prerozdelená do správneho senátu alebo sudcovi najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k prevodu veci do správneho senátu alebo sudcovi, vec dokončí senát alebo sudca podľa pôvodného pridelenia. Vzhľadom na skutočnosť, že vec napadla na Krajský súd v Prešove 31.10.2019, nie je možné preradenie do registra S. Napadnuté rozhodnutie bolo následne vydané sudcom.

16. Splneniu podmienky správne obsadeného súdu nemôže byť na prekážku, že rozvrh práce správneho súdu neumožňuje zapísať vec zo sudcovského registra do senátneho registra pre uplynutie (v rozvrhu práce) určenej lehoty, v danom prípade 30 dní. V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že rozvrh práce je interná podzákonná norma, ktorá nemôže modifikovať zákon a pokiaľ je so zákonom v rozpore, nie je dôvod ju aplikovať.

17. Ďalej kasačný súd vyhodnotil základnú sťažnostnú námietku žalobcu, a to nesprávne právne posúdenie správneho súdu, že napadnutá časť protokolu nepodlieha preskúmaniu v rámci správneho súdnictva.

18. Podľa § 18 ods. 1 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 581/2004 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu vydania zápisnice o prerokovaní námietok (11.07.2019), úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 10) 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

19. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 1 písm. d/) vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti.

20. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor.

21. Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z. na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č. 581/2004 Z.z. osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade (ďalej len „protokol“), doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok k údajom uvedeným v protokole a preveriť opodstatnenosť písomných námietok.

23. Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná vyhotoviť zápisnicu z prerokovania písomných námietok k protokolu v deň ich prerokovania s dohliadaným subjektom.

24. Podľa § 46 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohliadaný subjekt je povinný plniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin.

25. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasťou protokolu môžu byť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin.

26. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohľad je skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c/. Ak sa dohliadaný subjekt alebo jeho splnomocnený zástupca nedostaví na prerokovanie písomných námietok proti protokolu, dohľad je skončený dňom, ktorý bol určený na prerokovanie písomných námietok proti protokolu.

27. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti: a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.

28. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný vykonal u žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dohľad na diaľku nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti na základe podnetu pacienta Mgr. T. Q.. V protokole č. 1017/2018 žalovaný skonštatoval, že pacientovi dňa 19.02.2018 zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho poskytovateľovi uložil prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v termíne do 26.04.2019 a o realizácii opatrení informovať kópiou materiálu úrad, pobočku Martin do 5 dní od uskutočnenia.

29. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že výkon dohľadu na diaľku je jednou z foriem osobitného postupu úradu upravený zákonom, ktorý je žalovaný oprávnený realizovať (okrem iných subjektov) aj nad platiteľmi poistného, a to za účelom zistenia skutočností týkajúcich sa, resp. súvisiacich (okrem iného) s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je to proces získavania a vyhodnocovania informácií a dokumentov, ktoré boli úradu na jeho žiadosť predložené, ako aj vyhodnocovanie informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch. Ako podklad na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti pritom slúži zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona ako aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke.

30. Vyhotovenie písomného výstupu (protokolu) osvedčujúceho zistenia dohliadajúceho subjektu a ani následné vyhodnotenie opodstatnenosti písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu a zachytenie tohto procesu (a jeho výsledku) vo forme zápisnice z prerokovania námietok, ktorým úkonom sa tento proces završuje, nemožno považovať za úkon správneho orgánu, ktorým by bol sťažovateľ na svojich právach priamo ukrátený alebo dotknutý. Pokiaľ však dohliadajúci subjekt realizoval zákonné oprávnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. a uložil dohliadanému subjektu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, uložením takejto povinnosti nemožno vylúčiť, že dohliadaný subjekt môže byť ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.

31. Dohliadajúci subjekt nemusí v protokole uložiť opatrenie v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z.. Pokiaľ je tomu tak, protokol o vykonaní dohľadu je potrebné vnímať len ako výstup z realizovaného procesu (dohľadu na diaľku), teda ako výsledok získavania a vyhodnocovania informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte spôsobom a zo zdrojov uvedených v príslušnom právnom predpise. Jedinouzákonnou procesnou obranou proti takto skompletizovaným informáciám, sú námietky dohliadaného subjektu, ktoré je potrebné prerokovať a zachytiť v zápisnici o prerokovaní námietok. Tieto výstupy neznamenajú priamy zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností a predmetné akty správneho orgánu, preto nespĺňajú ani zákonné atribúty opatrenia orgánu verejnej správy podliehajúceho prieskumu v správnom súdnictve podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Jedná sa len o podklad vo vzťahu k možnému ďalšiemu administratívnemu konaniu o uložení sankcie za zistené nedostatky pri výkone dohľadu (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžk/12/2016).

32. Hoci protokol o vykonanom dohľade na diaľku sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, pokiaľ však bola v protokole uložená povinnosť, v danom prípade povinnosť podľa § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z, je nevyhnutné s ohľadom na jeho účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu dohliadaného subjektu považovať ho za opatrenie, avšak len v rozsahu uloženia povinnosti dohliadanému subjektu a vyhodnotenia jeho námietok voči uloženej povinnosti v zápisnici o prerokovaní námietok. Protokol v tejto časti potom treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi) a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Je preto povinnosťou správnych súdov ako justičných orgánov demokratického a právneho štátu pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti tiež cestou aplikácie princípu priority ústavne konformnej interpretácie jednoduchého práva. A tak protokol o vykonanom dohľade na diaľku za uvedených okolností podlieha súdnemu prieskumu.

33. Možnosť uviesť v protokole opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo uviesť povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin bola do zákona č. 581/2004 Z.z. vložená zákonom č. 581/2008 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2009 doplnil § 47 o odsek 3. V zmysle dôvodovej správy sa týmto návrhom ponecháva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť zvážiť podľa okolností daného prípadu uložiť priamo dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby si dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

34. Tá skutočnosť, že za nesplnenie opatrenia uloženého v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. môže byť uložená sankcia podľa § 50 ods. 2 v spojení s § 46 ods. 1 písm. e/ cit. zákona, podporuje vyššie vyslovený právny názor, že uložené opatrenie je autoritatívnym a vynútiteľným zásahom do právnej sféry žalobcu, preto podlieha súdnemu prieskumu.

35. Záver krajského súdu, že protokol o vykonanom dohľade na diaľku v jeho napadnutej časti uloženého opatrenia a zápisnica o vyhodnotení námietok voči uloženému opatreniu nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu, pretože sa jedná o podkladové predbežné rozhodnutia v zmysle § 7 písm. e/ SSP, teda nie je správny.

36. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že je daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. e/ SSP, keďže bola zistená procesná vada nesprávne obsadeného súdu a podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

37. O náhrade trov konania, vrátane kasačného konania, rozhodne krajský súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.