9Sžsk/62/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: L.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária JUD. Patricia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8831-0003 Sz zo dňa 17.08.2016, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/78/2016-46 z 27.03.2017, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/78/2016-46 z 27.03.2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8831-0003 Sz zo dňa 17.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Sťažovateľovi právo na náhradu trov na krajskom súde a kasačnom súde proti žalovanému p r i z n á v a v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

l. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 24Sa/78/2016-46 z 27.03.2017 zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8831-0003 Sz zo dňa 17.08.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OHNVAŠSD/HN/SOC/2016/68220, č. z. 2016/208494/Str zo dňa 21.06.2016. Prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z.). Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa nie je členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi a ani sa neskončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, nespĺňa preto podmienky nároku na osobitný príspevok, a to s poukazom na § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z.. Žalobkyňa 09.05.2016 podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, na základe žiadosti začalokonanie o nároku na pomoc v hmotnej núdzi. V mesiaci máj 2016 sa jej však pomoc v hmotnej núdzi neposkytovala, a tým nebola splnená tretia podmienka vzniku nároku na osobitný príspevok.

2. Krajský súd rozsudok odôvodnil poukazom na ustanovenie § 20 zákona č. 417/2013 Z. z., v zmysle ktorého nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku vzniká splnením podmienok na vznik nároku a uplatnením nároku. Musia teda byt' súčasne splnené podmienky pre vznik nároku a jeho uplatnenie. Žalobkyňa žiadosť o osobitný príspevok zo dňa 04.05.2016 doručila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina dňa 09.05.2016, ktorým dňom uplatnila nárok na osobitný príspevok v zmysle § 20 zákona č. 417/2013 Z. z.. Tým, že nárok na osobitný príspevok uplatnila až dňa 09.05.2016, nemohol jej nárok na osobitný príspevok vzniknúť skôr ako jeho uplatnením dňa 09.05.2016. Keďže žalobkyňa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi až dňa 09.05.2016 a týmto dňom začalo konanie vo veci nároku na pomoc v hmotnej núdzi, v čase vzniku pracovného pomeru k 01.05.2016 žalobkyňa nespĺňala podmienku na vznik nároku na osobitný príspevok v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z., pretože v čase podania žiadosti sa jej pomoc v hmotnej núdzi neposkytovala. Z týchto dôvodov krajský súd vyhodnotil žalobné námietky žalobkyne ako neopodstatnené.

3. Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobkyňa, ktorá má za to, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil. Žalobkyni bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v období od 01.05.2016 do 01.06.2016, t. j. žalobkyňa bola v zmysle rozhodnutia o priznaní pomoci v hmotnej núdzi poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi aj k 01.05.2016 aj k 09.05.2016, kedy požiadala o osobitný príspevok. V čase rozhodovania žalovaného jej už bola pomoc v hmotnej núdzi odňatá pre vznik pracovného pomeru, t. j. bola osobou, ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru. V máji 2016 bola žalobkyňa bezpochyby členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Zákon nedefinuje, kedy sa osoba stane poberateľom príspevku v hmotnej núdzi, neexistuje tak ustanovenie, na základe ktorého by žalovaný mohol vyvodiť, že žalobkyňa sa stala poberateľkou príspevku v hmotnej núdzi až vydaním rozhodnutia o jeho priznaní, resp. právoplatnosťou takého rozhodnutia, ktorá nastala až v júni 2016. Vo výroku rozhodnutia je uvedené, že sa sťažovateľke priznáva príspevok v hmotnej núdzi od 01.05.2016 - tento deň je potrebné považovať za deň, od ktorého možno sťažovateľku považovať za osobu poberajúcu príspevok v hmotnej núdzi. Ak zákon umožňuje viac výkladov vo vzťahu k okamihu, kedy sa osoba stane poberateľom príspevku v hmotnej núdzi, je potrebné zákon vykladať v prospech žalobcu ako prijímateľa tejto dávky. Žalovaný v rozhodnutí nevysvetlil, ku ktorému dňu posudzoval splnenie podmienok na vznik nároku na osobitný príspevok a až z jeho vyjadrenia k žalobe vyplynulo, že za tento deň považoval deň podania žiadosti o osobitný príspevok. Žalobkyňa tiež namieta, že žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci. V napadnutom rozhodnutí popísal stav veci a konštatoval, že sťažovateľke bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi. Neuviedol však na základe akého rozhodnutia sa tak stalo. Rovnako sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza informácia o tom, že pomoc v hmotnej núdzi bola žalobkyni v súvislosti so vznikom pracovného pomeru odňatá. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/78/2016 z 27.03.2017 tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/8831-0003 Sz zo dňa 17.08.2016 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

4. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že žalobkyňa si podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi až dňa 09.05.2016 a týmto dňom sa začalo konanie vo veci nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Na základe uvedenej skutočnosti možno podľa žalovanej konštatovať, že v čase vzniku pracovného pomeru k 01.05.2016 žalobkyňa nespĺňala podmienky na vznik nároku na osobitný príspevok, pretože v čase podania žiadosti sa jej pomoc v hmotnej núdzi neposkytovala. Keďže nárok na osobitný príspevok si žalobkyňa uplatnila až 09.05.2016, nemohol jej nárok na osobitný príspevok vzniknúť skôr ako jeho uplatnením. V čase vzniku pracovného pomeru 01.05.2016 žalobkyňa nespĺňala podmienku na vznik nároku na osobitný príspevok v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z. z., pretože v čase podania žiadosti sa jej pomoc v hmotnej núdzi neposkytovala. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 492 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná, a preto je potrebné podľa ustanovenia § 461 SSP zamietnuť.

6. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. osobitný príspevok patrí fyzickej osobe:

a/ ktorej vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jej dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy, b/ ktorá pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu:

l. bola dlhodobo nezamestnaným občanom alebo 2. najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 2a. nevykonávala činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo na obdobný príjem v cudzine, 2b. neplnila povinnú školskú dochádzku, 2c. nepripravovala sa na budúce povolanie dennou formou štúdia, 2d. nepoberala nemocenské, materské alebo starobný dôchodok alebo 2 e. nepoberala invalidný dôchodok, výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, ak dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, a

c/ ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu podľa písmena a/.

7. Podľa § 20 zákona č. 417/2013 Z. z. nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.

8. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa uplatňujú na úrade podaním písomnej žiadosti alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

9. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a/ nie je ustanovené inak.

11. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

12. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

13. Žalovaná nepriznala žalobkyni nárok na osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. z toho dôvodu, že žalobkyňa ku dňu vzniku pracovného pomeru 01.05.2016 nebola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namieta, že v zmysle rozhodnutia o priznanípomoci v hmotnej núdzi poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi počas celého mesiaca máj, preto spĺňa všetky podmienky pre vznik nároku na osobitný príspevok v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z..

14. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2016/68222 z 26.05.2016 bola žalobkyňa uznaná za fyzickú osobu v hmotnej núdzi a bola jej priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 24,90 eur mesačne od 01.05.2016. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca. Vzhľadom na predmetné ustanovenie je právne irelevantné, že žalobkyňa podala žiadosť o priznanie osobitného príspevku až dňa 09.05.2016, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje za celý mesiac, v prípade žalobkyne za mesiac máj. V súlade s uvedenou právnou úpravou postupoval správny orgán aj pri vydávaní rozhodnutia z 26.05.2016, ktorým žalobkyni priznal pomoc v hmotnej núdzi od 01.05.2017, nie až odo dňa podania žiadosti 09.05.2017.

15. Následne však správny orgán opomenul aplikovať § 18 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. pri rozhodovaní o osobitnom príspevku. Žalobkyňa minimálne časť mesiaca spĺňala podmienky na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a nárok si aj uplatnila. Preto jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priznal pomoc v hmotnej núdzi za celý mesiac, od 01.05.2016. Nie je teda možné tvrdiť, že žalobkyňa nebola dňa 01.05.2016 členkou domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, naopak, skutočnosť, že žalobkyni sa pomoc v hmotnej núdzi ku dňu 01.05.2016 poskytovala, vyplýva priamo z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OHNNVaŠSD/HN/SOC/2016/68222 z 26.05.2016.

16. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý sa na konanie podľa zákona č. 417/2013 Z. z. aplikuje, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný.

17. Otázka, odkedy sa žalobkyni poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, bola vyriešená rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z 26.05.2016 tak, že žalobkyni sa priznala pomoc v hmotnej núdzi od 01.05.2016, teda od tohto dňa bola žalobkyňa poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Týmto rozhodnutím bol správny orgán pri rozhodovaní o osobitnom príspevku podľa § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. a o splnení predpokladov priznania tohto príspevku, viazaný.

18. Žalovaný teda vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k právnemu názoru, že žalobkyňa nebola členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a preto nespĺňa podmienky nároku na osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z..

19. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti a postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

20. Po vrátení veci žalovaný opätovne rozhodne v súlade so záväzným právnym názorom kasačného súdu.

21. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O Výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.