ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: V.. D. Š. - Royal Market, IČO: 35 242 353, M. Bela 5, Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 154-2/2015-BA zo dňa 16.03.2015, č. 155-2/2015-BA zo dňa 16.03.2015, č. 156-2/2015-BA zo dňa 14.04.2015 a č. 157- 2/2015-BA zo dňa 16.03.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/79/2015-181 zo dňa 14.09.2016, takto
rozhodol:
Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj len „pobočka“) rozhodnutím č. 55716-41/2014-TT zo dňa 03.10.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 1“) rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj len „SZČO“) nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.01.2009 do 30.11.2009. V odôvodnení pobočka uviedla, že keďže žalobca bol držiteľom živnostenského oprávnenia, na základe ktorého vykonával činnosť sprostredkovateľa a postavenie SZČO nemal na základe iného než tohto oprávnenia, pozastavením živnostenského oprávnenia od 01.01.2009, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považuje za zánik tohto oprávnenia, mu zaniklo aj povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňom 31.12.2008. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
2. Pobočka rozhodnutím č. 55716-42/2014-TT zo dňa 03.10.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 2“) rozhodla, že žalobca ako SZČO nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.01.2010 do 30.11.2010. V odôvodnení tohto rozhodnutia pobočkauviedla, že pozastavením živnostenského oprávnenia od 01.01.2009 žalobcovi dňom 31.12.2008 zaniklo aj povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
3. Pobočka rozhodnutím č. 55716-43/2014-TT zo dňa 20.10.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 3“) rozhodla, že žalobcovi ako SZČO nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenie od 01.02.2011 do 30.06.2011. Zároveň rozhodla, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2011 a tiež, že od 01.07.2011 do 29.12.2011 mal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi ako SZČO nevzniklo prerušenie poistenia od 01.02.2011 do 31.06.2011, vzniklo mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2011 a mal prerušené toto poistenie od 01.07.2011 do 29.12.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
4. Pobočka rozhodnutím č. 55716- 44/2014-TT zo dňa 20.10.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 4“) rozhodla, že žalobca ako SZČO mal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 04.01.2012 do 30.06.2012, ale nemal ho prerušené od 01.07.2012 do 26.12.2012. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nakoľko príjem žalobcu za rok 2011 bol nižší ako je zákonom ustanovená hranica pre vznik povinného sociálneho poistenia SZČO od 01.07.2012 a toto poistenie mu zaniklo k 30.06.2012, nemal prerušené povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01.07.2012 do 26.12.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
5. Žalovaná rozhodnutím č. 157-2/2015-BA zo dňa 16.03.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovanej 1“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie 1 s odôvodnením, že vzhľadom na to, že právna úprava účinná do 31.12.2010 neupravuje možnosť prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, pobočka správne rozhodla, že žalobca nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.01.2009 do 30.11.2009.
6. Žalovaná rozhodnutím č. 154-2/2015-BA zo dňa 16.03.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovanej 2“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie 2 z rovnakého dôvodu ako v predchádzajúcom prípade. V odôvodnení poukázala na to, že právna úprava účinná do 31.12.2010 neupravovala možnosť prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti. Vzhľadom na to, že žalobca nebol ku dňu 01.07.2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, nemal prerušené toto poistenie od 01.01.2010 do 30.11.2010.
7. Žalovaná rozhodnutím č. 155-2/2015-BA zo dňa 16.03.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovanej 3“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie 3 s odôvodnením, že pred začiatkom obdobia pozastavenia prevádzkovania živnosti, t. j. pred 01.02.2011 žalobca nebol povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený, preto ani nevznikol dôvod na prerušenie jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.02.2011 do 30.06.2011. Podmienky na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia splnil až 01.07.2011. K rovnakému dňu zároveň splnil podmienky pre vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia, ktoré trvalo až do 29.12.2011, t. j. do dňa trvania obdobia pozastavenia činnosti.
8. Žalovaná rozhodnutím č. 156-2/2015-BA zo dňa 14.04.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovanej 4“) zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie 4 s odôvodnením, že v dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti mal žalobca prerušené povinné sociálne poistenie aj od 04.01.2012 do 30.06.2012. Ku dňu 01.07.2012 mal žalobca naďalej pozastavené prevádzkovanie živnosti, avšak nesplnil podmienku pre vznik povinného sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011, t. j. nebol povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený. Dôvod na prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinnéhodôchodkového poistenia žalobcu od 01.07.2012 do 26.12.2012, t. j. do dňa skončenia pozastavenia prevádzkovania živnosti preto nevznikol.
II.
9. Žalobca podal proti napadnutým rozhodnutiam žalovanej 1 až 4 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutia žalovanej“) správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/79/2015-181 zo dňa 14.09.2016 tak, že ju zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 5, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 57 ods. 1 písm. d/ zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe uvádzajúc, že má svoje platby všetky splnené a chce dosiahnuť zadosťučinenie za to, že prakticky osem rokov sa domáhal svojich práv a tiež chce, aby sa celá kauza uzatvorila čo najskôr úspešne v jeho prospech. Žalovaná sa na pojednávaní nezúčastnila, svoju neúčasť písomne ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti.
10. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca nepochopil význam napadnutých rozhodnutí, keď sa mylne domnieval, že mu z nich vyplýva povinnosť zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie za celé obdobie od januára 2009 do júna 2012 v sume 3.447,48 eur. Žalobca sa odvolával aj na predchádzajúce rozsudky Krajského súdu v Trnave, ktorými krajský súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia žalovanej, resp. aj prvostupňové rozhodnutia pobočky v iných veciach týkajúcich sa predpísaného povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K tejto námietke krajský súd uviedol, že žalovaná sa riadila právnym názorom krajského súdu vysloveným v zrušujúcich rozsudkoch a dospela k záveru, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo žalobcovi ako SZČO len v období od 30.12.2011 do 03.01.2012. Pobočka sa však pri rozhodovaní o celom období od 01.01.2009 do 30.06.2012 musela vysporiadať s tým, že žalobca podal štyri registračné listy fyzickej osoby (ďalej aj len „FO“) - prerušenie s uvedením obdobia prerušenia od 01.01.2009 do 30.11.2009, od 01.01.2010 do 30.11.2010, od 01.02.2011 do 29.12.2011, od 04.01.2012 do 26.12.2012 a taktiež registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30.06.2012. Z uvedeného dôvodu musela pobočka rozhodnúť o každom období uvedenom v registračných listoch.
11. Vydaniu prvostupňových rozhodnutí 1 až 4 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutia“) predchádzalo vydanie rozhodnutia pobočky č. 55716-8/2014-TT zo dňa 18.03.2014 vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ku dňu 31.12.2008. Toto rozhodnutie malo vplyv na ďalšie nasledujúce rozhodnutia, keďže sa nimi rozhodovalo o období po 31.12.2008. Výrokové časti prvostupňových rozhodnutí 1 a 2 znejú: „... nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie...“, pretože žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2008. Žalovaná ani pobočka nemohla rozhodnúť iným spôsobom, pretože žalobca podal registračné listy FO - prerušenie za obdobia od 01.01.2009 do 30.11.2009 a od 01.01.2010 do 30.11.2010, avšak tieto registračné listy boli nesprávne podané, pretože inštitút prerušenia poistenia v súvislosti s pozastavením prevádzkovania živnosti je obsiahnutý v právnej úprave (§ 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) až od 01.01.2011. Do 31.12.2010 sa pozastavenie prevádzkovania živnosti považovalo za zánik tohto poistenia, avšak žalobcovi zaniklo poistenie už 31.12.2008. Z prvostupňových rozhodnutí 1 a 2 nevyplýva, že žalobca bol v období od 01.01.2009 do 30.11.2009 a od 01.01.2010 do 30.11.2010 povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistený, vyplýva z nich len záver, že v týchto obdobiach nemal prerušené poistenie.
12. Zánik poistenia žalobcu k 31.12.2008 mal vplyv aj na ďalšie prvostupňové rozhodnutie 3. Z prvej výrokovej časti tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.02.2011 do 30.06.2011 a k prerušeniu poistenia nemohlo dôjsť z dôvodu, že mu poistenie zaniklo dňa 31.12.2008. Z druhej a tretej výrokovej časti tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi síce vzniklo poistenie od 01.07.2011, ale toto poistenie bolo zároveň od 01.07.2011 do 29.12.2011 prerušené, pretože v tomto období mal pozastavené prevádzkovanieživnosti, čo má od 01.01.2011 za následok prerušenie poistenia v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Aby mohlo dôjsť k prerušeniu poistenia, musela pobočka rozhodnúť aj o vzniku poistenia, ktoré bolo zároveň prerušené.
13. Prvostupňové rozhodnutie 4 obsahuje dve výrokové časti. V prvej výrokovej časti je uvedené, že žalobca mal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 04.01.2012 do 30.06.2012 a podobne ako pri tretej výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia 3 mal žalobca poistenie v tomto období prerušené z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti. Žalobca však dňa 30.06.2012 podal aj registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30.06.2012. V nadväznosti na to, že mu zaniklo poistenie dňa 30.06.2012, nemohol mať toto poistenie prerušené až do 26.12.2012 tak, ako to uviedol v registračnom liste FO.
14. Čo sa týka konania vo veci predpísania poistného žalobcovi, považoval krajský súd za potrebné uviesť, že po doriešení jeho poistného pomeru mu vznikla povinnosť zaplatiť poistné len za obdobie od 30.12.2011 do 03.01.2012, a to v sume 14,35 eur. Žalobca mal v tomto období povinnosť platiť poistné, pretože spĺňal podmienky ustanovené v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. - mal status SZČO, v tomto období nemal pozastavené prevádzkovanie živnosti a jeho príjem zo živnosti za rok 2010 (5.900 eur) bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica - 3.948,72 eur. Konanie vo veci predpísania poistného za obdobie od januára 2009 do júna 2012 bolo zastavené rozhodnutím pobočky č. 42401-10/2015-TT zo dňa 25.08.2015 z dôvodu, že po zaúčtovaní sumy 14,65 eur z preplatku žalobcu vo výške 253,84 eur odpadol dôvod začatého konania. Na žiadosť žalobcu mu bolo vystavené potvrdenie o vysporiadaní záväzkov na sociálnom poistení a bol mu vrátený preplatok (239,19 eur).
III.
15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že jeho práva a právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy. Neustála zmena legislatívy spôsobuje chaos a neistotu nielen podnikateľskému subjektu, ale aj pracovníkom pobočky. V tejto súvislosti uviedol, že správny orgán pochybil podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Prvostupňové rozhodnutia o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 31.12.2008 (zánik má byť podľa žalobcu k 01.01.2009), je v rozpore so zákonmi a novelami platnými v tomto čase. Za december 2008 bolo poistné uhradené v plnom rozsahu, teda nemohlo zaniknúť, ak bolo uhradené.
16. Rozhodnutie pobočky zo dňa 21.11.2012 vo výške predpisu v sume 3.447,48 eur je nesprávne a právne neúčinné. Právne účinky rozhodnutia žalovanej nenastali dňom 31.10.2012, nakoľko doručenka mu nebola doručená zákonným spôsobom, ale v rozpore s § 24 ods. 2 správneho poriadku. Ďalej sťažovateľ citoval čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Osobné podanie „Dôkaz pravdy“ o zániku poistenia od 01.01.2009 podané na krajskom súde dňa 08.09.2016 nebolo na pojednávaní dňa 14.09.2016 akceptované.
17. Sťažovateľ tiež uviedol, že ak má pozorne aplikovať zákonné ustanovenia aj pre účely platieb do Sociálnej poisťovne, nezákonné rozhodnutie spôsobilo nulitu správneho rozhodnutia a fakticky nezakladá možné plnenie. Odškodnenie a zníženie spoločenského uplatnenia vymáhaním dlhu bez právneho dôvodu nebolo zadosťučinené - nebolo priznané odškodnenie - náhrada trov konania. Rozhodnutím orgánu verejnej správy tiež došlo k diskriminácii jeho osoby spočívajúcej v obmedzení podnikania v plnom rozsahu. Právny titul, na základe ktorého rozhodol krajský súd, je založený na nepravdivých údajoch (31.12.2008 nezánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia).
18. Podľa názoru sťažovateľa je rozhodnutie krajského súdu postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V niektorých prípadoch Krajský súd v Trnave rozhodol o trovách konania v prospech úspešnej strany. V ďalších rozhodnutiach krajský súd rozhodol o nepriznaní trov konania aj po predložení oprávnených výdavkov.
19. Kasačná sťažnosť sťažovateľa smeruje aj proti rozhodnutiu krajského súdu o nevyhovení žiadosti o odklad vykonateľnosti, nakoľko s touto otázkou sa krajský súd nevysporiadal. Taktiež poukázal na vznesené námietky zaujatosti proti konajúcemu predsedovi senátu dňa 17.03.2014 a nesúhlasil s postupom krajského súdu, ktorý v rozpore s poučením a výzvou zo dňa 06.10.2015 nariadil pojednávanie, čo považoval za zmätočné a tendenčné. Pokiaľ sťažovateľ nemal námietky voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, mal krajský súd takto postupovať.
IV.
20. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla, aby ju kasačný súd zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom na námietky sťažovateľa uviedla, že o prerušeniach povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trnave vysloveným v rozsudku sp. zn. 14S/49/2013 zo dňa 15.05.2014, ktorým boli predchádzajúce rozhodnutia žalovanej zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Rešpektujúc právny názor krajského súdu dospela k záveru, že sťažovateľovi vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie len v období od 30.12.2011 do 03.01.2012 a len v tomto období ho bol sťažovateľ povinný platiť. Opätovne podotkla, že predmetom preskúmania nie je predpísanie poistného na sociálne poistenie ani jeho zánik k 31.12.2008, a preto sú námietky sťažovateľa súvisiace s predpísaním poistného na sociálne poistenie v sume 3.447,48 eur a so zánikom poistenia k 31.12.2008 právne irelevantné. O týchto veciach rozhodovala žalovaná v samostatnom konaní samostatnými rozhodnutiami, proti ktorým sťažovateľ nepodal odvolanie.
21. Sťažovateľ nie je v súčasnosti uvedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. V tomto zozname bol uvedený v súvislosti s rozhodnutím pobočky a žalovanej vo veci predpísania dlžnej sumy poistného za január 2009 až jún 2012, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/29/2013 zo dňa 10.04.2014 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Po právoplatnosti rozhodnutí o prerušení povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sťažovateľa ako SZČO bolo konanie vo veci predpísania dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie za sporné obdobie zastavené a sťažovateľ bol vyňatý zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne.
V.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“)) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) nie je dôvodná.
23. Podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.
24. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
25. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
26. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011, povinnedôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
27. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
28. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
29. Je nesporné, že sťažovateľovi bolo udelené živnostenské oprávnenie dňa 07.12.1998. Toto živnostenské oprávnenie mal pozastavené od 01.01.2009 do 30.11.2009, od 01.01.2010 do 30.11.2010, od 01.02.2011 do 29.12.2011 a od 01.01.2012 do 26.12.2012. Dňa 26.08.2002 mu bolo udelené povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb a toto povolenie mu zaniklo dňa 18.04.2011. Dňa 02.01.2009 podal sťažovateľ registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného sociálneho poistenia s dátumom zániku k 31.12.2008.
30. Taktiež je nesporné, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/49/2013-154 zo dňa 15.05.2014 boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia žalovanej č. 21004-2/2013-BA zo dňa 11.03.2013, č. 21007-2/2013-BA zo dňa 11.03.2013, č. 2999-2/2013-BA zo dňa 15.03.2013, č. 21001-2/2013-BA zo dňa 15.03.2013 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie za účelom osobitného posúdenia zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z každého jednotlivého statusu sťažovateľa uvedeného v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z..
31. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že právna úprava účinná do 31.12.2010 neupravovala možnosť prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti. Nový dôvod prerušenia povinného poistenia SZČO bol zavedený v zákone č. 461/2003 Z. z. až počnúc 01.01.2011. Až po tomto dátume sa SZČO prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť. Vzhľadom na túto skutočnosť rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím 1 a 2 správne, keď potvrdila prvostupňové rozhodnutie 1 o tom, že sťažovateľ nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.01.2009 do 30.11.2009 a prvostupňové rozhodnutie 2 o tom, že sťažovateľ nemal prerušené uvedené poistenie od 01.01.2010 do 30.11.2010.
32. Sťažovateľovi taktiež nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.02.2011 do 30.06.2011, nakoľko pred začiatkom obdobia pozastavenia prevádzkovania živnosti, t. j. pred 01.02.2011 nebol ako SZČO povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený. Z dôvodu nesplnenia tejto podmienky rozhodla pobočka prvostupňovým rozhodnutím 3, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovanej 3, v súlade so zákonom. Keďže sťažovateľ splnil podmienky na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia až dňa 01.07.2011 a k tomuto dňu splnil aj podmienky na jeho prerušenie, pobočka správne rozhodla jednak o vzniku poistenia od 01.07.2011, ako aj o jeho prerušení od 01.07.2011 do 29.12.2011.
33. Aj pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie žalovanej 4, je potrebné uviesť, že pobočka prvostupňovým rozhodnutím 4 z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti prerušila sťažovateľovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 04.01.2012 do 30.06.2012. Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej 4 je tiež rozhodujúce, že sťažovateľ podal dňa 30.06.2012 registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30.06.2012. Táto skutočnosť mala za následok zánik poistenia týmto dňom, a preto pobočka prvostupňovým rozhodnutím 4 rozhodla, že sťažovateľ nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2012 do 26.12.2012, teda do dňa skončenia pozastavenia prevádzkovania živnosti.
34. Námietky, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje rozsudok krajského súdu, boli v zásade zhodné s námietkami, ktoré uplatňoval už v konaní na krajskom súde. Podľa názoru kasačného súdu sa žalovaná a následne aj krajský súd s jeho námietkami rozsiahlo vysporiadali, pričom kasačný súd už vyslovenú argumentáciu považuje za relevantnú, výstižnú a dostatočnú. Žalovaná ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo sťažovateľovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie len v období od 30.12.2011 do 03.01.2012. S ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ podal štyri registračné listy FO - prerušenia s uvedením prerušenia od 01.01.2009 do 30.11.2009, od 01.01.2010 do 30.11.2010, od 01.02.2011 do 29.12.2011 a od 04.01.2012 do 26.12.2012 a tiež registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30.06.2012, postupovala pobočka správne, keď rozhodla štyrmi samostatnými rozhodnutiami o každom období uvedenom v registračných listoch. Práve z dôvodu podania registračných listov - o prerušení poistenia zo strany žalobcu a dôvodu správania sa žalobcu, z ktorého vyplýval spor o tom, či malo byť poistenie prerušené, pobočka postupovala v súlade s § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z..
35. Kasačný súd sa plne stotožnil s odôvodnením krajského súdu aj pokiaľ ide o námietky sťažovateľa týkajúce sa uhradenia poistného, na ktoré odkazuje. Je potrebné prisvedčiť krajskému súdu aj žalovanej, že predmetom tohto súdneho konania nie je predpísanie poistného na sociálne poistenie ani zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia k 31.12.2008.
36. Námietku sťažovateľa ohľadom nariadenia pojednávania považoval kasačný súd za nedôvodnú. Vzhľadom na to, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe vyjadrila nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, bolo potrebné vec s poukazom na § 250f OSP prejednať na pojednávaní, nakoľko účastníci zhodne nenavrhli rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania.
37. Záverom kasačný súd poznamenáva, že zo spisu krajského súdu nevyplýva vznesenie žiadnej námietky zaujatosti voči predsedovi senátu krajského súdu zo dňa 17.03.2014. Okrem toho, konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí začalo doručením žaloby na krajský súd až dňa 22.04.2015.
38. Z vyššie uvedených dôvodov považoval kasačný súd rozsudok krajského súdu za súladný so zákonom, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca (sťažovateľ) v tomto konaní nebol úspešný a žalovanej právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.
40. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.