UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XX, W., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Holič s. r. o., so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo, IČO: 51 163 730, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-89/2019 z 18.12.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/3/2020- 25 zo 16.11.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k 8Sa/3/2020-25 zo 16.11.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odôvodnenie
1. Uznesením č. k. 8Sa/3/2020-25 zo 16.11.2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) krajský súd odmietol podanie označené ako „Správna žaloba podľa ust. § 81 SSP“.
2. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že ak žalobca mienil podať niektorú správnu žalobu vymedzenú v ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SPP“), jeho žaloba je pre takýto prípad neúplná, zmätočná a obsahuje viaceré odstrániteľné vady, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu. Uznesením sp. zn. 8Sa/3/2020 z 20.02.2020 preto vyzval žalobcu na opravu a doplnenie podania v lehote 20 dní, pričom žalobcu poučil ako žalobu opraviť v prípade, ak mienil podať všeobecnú žalobu a pre prípad, ak chcel podať žalobcu v sociálnych veciach a súčasne ho vyzval na predloženie jedného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia. Zároveň žalobcu poučil, že inak jeho podanie odmietne.
3. Dňa 16.03.2020 žalobca doručil krajskému súdu podanie, v ktorom uviedol, že v podanej žalobe bol nesprávne uvedený § 81 SSP. Zopakoval náležitosti podľa ustanovenia § 57 ods. 1 SSP.
4. Krajský súd v kasačnou sťažnosťou napadnutom uznesení uviedol, že žalobca síce 16.03.2020 doručil krajskému súdu podanie, ktorým mienil doplniť a opraviť svoje skoršie podanie, no z jeho obsahu podľa krajského súdu nijakým spôsobom nevyplýva, že by doplnil podstatné náležitosti, na ktoré ho krajskýsúd explicitne vyzval. Z obsahu doplnenia a opravy podania naďalej nie je možné jednoznačne ustáliť, o aký druh žaloby ide, žalobca neuviedol presný, jasný a zrozumiteľný žalobný návrh a rovnako nedoložil jedno vyhotovenie (fotokópiu) napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania sa domáha. Bez uvedenia podstatných náležitostí žaloby pritom nemôže krajský súd vec prejednať a rozhodnúť. Žalobca totiž na jednej strane uviedol, že podáva žalobu v zmysle ustanovenia § 177 SSP, teda všeobecnú správnu žalobu, o ktorej rozhoduje odlišne obsadený správny súd (v senáte), no súčasne dodal, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach. Krajský súd dôvodil, že túto otázku si súd pre prípad, že by išlo o správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorú je povinný v zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 SSP posudzovať neformálne (a to napriek skutočnosti, že žalobca je kvalifikovane zastúpený advokátom), nemôže ustáliť ani sám, vzhľadom na nepredloženie vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, na doloženie ktorého bol žalobca uvedeným uznesením vyzvaný a ktoré ani podaním zo dňa 13.03.2020 súdu nedoručil.
5. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP. Namietol odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae) privodené procesným rozhodnutím podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorým súd správnu žalobu odmietol a jej meritórnymi dôvodmi sa nezaoberal, a to ani napriek tomu, že z podanej žaloby mohlo byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha a navyše v merite veci sa malo rozhodnúť o subjektívnych právach účastníka správneho konania, a preto takýto rozporný, arbitrárny a príliš formalistický prístup k prejednávanej veci zo strany súdu nie je akceptovateľný. Sťažovateľ sa z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SPP domáhal toho, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky poskytol ochranu jeho subjektívnym právam a aby uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne v kasačnej sťažnosti zopakoval argumenty týkajúce sa merita veci.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/) napadnuté uznesenie krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
8. Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie 1. Sociálnej poisťovne, 2. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 3. Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, 4. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, 5. zdravotných poisťovní, 6. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, 7. Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, 8. príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, 9. obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
9. Podľa § 199 ods. 2 SSP konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
11. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
12. Podľa § 55 ods. 2 SSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku.
13. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
14. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
15. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
16. Rozhodujúcim v danej veci bolo posúdenie procesného postupu krajského súdu, ktorý odmietol žalobu z dôvodu, že žalobca neopravil a nedoplnil náležitosti správnej žaloby, napriek tomu, že ho na to krajský súd vyzval.
17. Po preskúmaní podania žalobcu označeného ako „Správna žaloba podľa § 81 SSP“ (ďalej len „žaloba“), ako aj podania zo dňa 13.03.2020 označeného ako sp. zn. 8Sa/3/2020-15 JUDr. P. VSÚ - výzva zo dňa 20.02.2020 doručená 03.03.2020 - odpoveď (ďalej len „doplnenie žaloby“) kasačný súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky na odmietnutie žalobcovho podania pre nedoplnenie súdom požadovaných náležitostí.
18. Žalobca, ktorý je v konaní zastúpený advokátom v podanej žalobe na prvej strane uvádza, že podáva správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva vnútra SR SPOU-PO-PK-89/2019 z 18.12.2019 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia MV SR - Prezídium Policajného zboru č. PPZ-KAI-9-003/2019- Šk z 10.09.2019. Z uvedeného prejavu žalobcu, ktorému korešponduje aj navrhovaný petit: „Súd zrušuje rozhodnutie MV SR č. k.: SPOU- PO-PK-89/2019 z 18.12.2019 a jemu predchádzajúce rozhodnutia MV SR PPZ č. PPZ-KAI-9-003/2019-Šk z 10.09.2019 v celom rozsahu“ je nepochybné, že žalobca sa domáha prieskumu rozhodnutia s uvedeným označením, ktoré vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zároveň na prvej strane podanej žaloby žalobca uvádza, že ide o žalobu v sociálnych veciach v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Uvedenie § 81 SSP v názve žaloby žalobca v doplnení žaloby vysvetlil ako chybu na jeho strane.
19. Z textu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia vydaného v rámci mimo odvolacieho konania, ktoré sa týkalo rozhodnutia o náhrade za bolesť a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v dôsledku utrpeného služobného úrazu. Zo znenia žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia konkrétneho rozhodnutia, ktoré označil číslom, dátumom vydania. Skutočnosť, že petit žaloby obsahuje navyše aj žiadosť o zastavenie administratívneho konania, nerobí takýto petit nezrozumiteľným, teda nejde o vadu, pre ktorú by krajský súd nemohol pokračovať v konaní.
20. Správny súdny poriadok výslovne ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne. Neformálne posudzovanie takejto žaloby potom znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všeobecné náležitosti podania (§ 57) alebo osobitné náležitosti správnej žaloby (§ 202 ods. 1), za predpokladu, že z jej obsahu je možné ustáliť, aké rozhodnutie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Ak žalobca v žalobe jej druh neoznačí, vychádzajúc zo zásady, že každé podanie sa posudzuje podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), správny súd môže posúdiť správnu žalobu, ak je z nej nesporné, o aký druh žaloby ide. Nedostatok v označení druhu žaloby je možné odstrániť aj ústne na pojednávaní.
21. Skutočnosť, že sa neformálne posudzovanie vzťahuje aj na správnu žalobu fyzickej osoby, ktorá bola pri jej podaní zastúpená advokátom, možno dovodiť z toho, že v opačnom prípade by došlo k znevýhodneniu „chráneného“ postavenia žalobcu fyzickej osoby, ktorý by bol sankcionovaný zapochybenie svojho zástupcu, pričom ak by tohto nezvolil, bol by vo výhodnejšej procesnej pozícii, čo už samo osebe je logicky neudržateľné a v rozpore s účelom celého konania (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1052 s ).
22. V súvislosti s nepredložením kópie napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca priložil až k podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd uvádza, že ustanovenie § 202 SSP neobsahuje ani obligatórne pripojenie príloh žaloby. Nepochybne je žiadúce, aby žalobca pripojil k správnej žalobe jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia, čo prispieva k rýchlosti konania. Avšak v prípade, ak žalobca vyhotovenie administratívneho rozhodnutia nepredloží ani v dodatočnej, správnym súdom stanovenej lehote, musí si ho správny súd zadovážiť sám, prípadne podľa okolností prípadu jeho obsah preskúma z vyžiadaného administratívneho spisu, ktorý vždy musí obsahovať aj originál napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia vrátane originálov doručeniek. Nedoloženie príloh žaloby nezakladá nedostatok podmienok konania a neumožňuje správnemu súdu konanie zastaviť.
23. Napriek tomu, že sťažovateľ po podaní žaloby neprejavil dostatočnú súčinnosť a nepredložil kópiu preskúmavaného rozhodnutia, v žalobe je zrozumiteľne a jasne označené rozhodnutie žalovaného, takže krajský súd nemohol mať dôvodné pochybnosti, voči ktorému rozhodnutiu žaloba smeruje. Nič mu preto nebránilo, aby si vyžiadal od žalovaného správny spis, prípadne najprv kópiu preskúmavaného rozhodnutia. Nepredloženie kópie rozhodnutia, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, však nepredstavuje dôvod pre odmietnutie žaloby. Takýmto postupom by bolo odopreté právo sťažovateľa na meritórny prieskum rozhodnutia správneho orgánu. Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
24. Krajský súd na situáciu žalobcu nesprávne aplikoval ustanovenie § 55 ods. 3 SSP, pretože podľa tohto ustanovenia je možné podanie odmietnuť iba v tom prípade, ak pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať.
25. Z uvedených dôvodov kasačný súd uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
26. V ďalšom konaní je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
27. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SPP).
28. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.