9Sžsk/43/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: B.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, U. X, U., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2016/4169 zo dňa 04.05.2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/130/2016-33 zo dňa 08.02.2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „úrad“) rozhodnutím č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2016/60438-0005 zo dňa 17.02.2016 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 11.01.2016 o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol lekársky posudok č. 2016/60438 zo dňa 02.02.2016, v ktorom bola žalobcovi stanovená miera funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3, časť IX., bod 4., písm. d/ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) - ťažká perzistujúca astma s tým, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nespĺňa podmienky ustanovené v § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

2. Po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný posudkovým lekárom žalovaného dňa 03.04.2016, ktorý konštatoval diskrepancie v predloženej zdravotnej dokumentácii znemožňujúce správne posúdenie zdravotného stavu. Zároveň konštatoval, že na správne posúdenie zdravotného stavu žalobcu je potrebné doložiť odborný lekársky nález presnej klasifikácie bronchiálnejastmy s doplnením aktuálneho kontrolného spirometrického vyšetrenia a taktiež nálezy z vyšetrenia fyziatrom - lekárom liečebnej rehabilitácie. Listom zo dňa 06.04.2016 bol žalobca vyzvaný na predloženie týchto nálezov v lehote 8 dní od jeho doručenia.

3. Z úradného záznamu spísaného zamestnankyňou žalovaného dňa 19.04.2016 vyplýva, že žalobca telefonicky reagoval na výzvu a oznámil, že je v Tatrách na liečení a žiadané nálezy nemôže doložiť. Taktiež uviedol, že lekársky nález zo spirometrie má, ale musela by ho u lekára v Nitre vyzdvihnúť manželka, čo je komplikované, a preto ho nedoloží. Žalovaný mu navrhol, aby zaslal aktuálny lekársky nález z liečenia, na čo žalobca oznámil, že tam sa vždy uvádza, že stav je zlepšený, a preto ho nedoloží.

4. Dňa 23.04.2016 posudkový lekár žalovaného pokračoval v posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, pričom dospel k záveru, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko nebola potvrdená jeho neschopnosť premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť z neho, resp. zvládnuť v ňom situácie. Nakoľko žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu a nemá ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, neprináleží mu parkovací preukaz.

5. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2016/4169 zo dňa 04.05.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že žalobca s mierou funkčnej poruchy 60 % je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, a preto nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu.

II.

6. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/130/2016-33 zo dňa 08.02.2017 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

7. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval § 2 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2 až 11 a 13, § 14 ods. 6, § 15 ods. 3, § 17 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 2, § 55 ods. 1 veta prvá a druhá a ods. 7, § 57 ods. 1 písm. a/, f/, j/ a ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a tiež poukázal na základný cieľ konania o kompenzácii, vrátane konania o parkovacom preukaze. Ďalej poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný posudkovým lekárom žalovaného dňa 03.04.2016, ktorý konštatoval, že v predloženej zdravotnej dokumentácii sú diskrepancie (nezhoda, rozpor), ktoré znemožňujú správne posúdenie zdravotného stavu a na jeho správne posúdenie je potrebné doložiť odborný lekársky nález o presnej klasifikácii bronchiálnej astmy s doplnením aktuálneho kontrolného spirometrického vyšetrenia a taktiež je potrebné doložiť nálezy z vyšetrenia lekárom fyziatrom. Sám posudkový lekár žalovaného konštatoval, že z dôvodu nepredloženia konkrétnych odborných lekárskych nálezov nie je možné správne posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Žalobca bol vyzvaný dňa 06.04.2016 na doloženie lekárskych nálezov v lehote 8 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala jeho splnomocnená zástupkyňa dňa 18.04.2016. Žalovaným určená lehota márne uplynula dňa 26.04.2016, ale napriek tomu posudkový lekár žalovaného už dňa 23.04.2016 pokračoval v posudzovaní zdravotného stavu vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie s odôvodnením, že žalobca ani na výzvu zdravotnú dokumentáciu nedoplnil. Uvedený postup treba podľa názoru krajského súdu považovať za pochybenie, nakoľko bolo potrebné vyčkať aspoň na uplynutie určenej lehoty. Tvrdenia uvedené v úradnom zázname zo dňa 19.04.2016, podľa ktorého sa mal žalobca vyjadriť, že lekárske nálezy nemôže doložiť a nedoloží ani nález z liečenia, nemožno považovať za dôkaz.

8. Nemožno spochybniť povinnosť žalobcu ako žiadateľa o vyhotovenie parkovacieho preukazu preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie jeho zdravotného stavu a nároku na žiadanú formu kompenzácie. Zároveň je potrebné poukázať na zásady lekárskej posudkovej činnosti zakotvené v § 11 zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré je potrebné dodržiavať aj pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o kompenzáciu v odvolacom konaní. Z § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. okrem inéhovyplýva, že v prípade, ak je lekársky nález neúplný, posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho kompletizáciu. Posudkový lekár tiež môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo ak je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V predmetnej veci posudkový lekár žalovaného takto nepostupoval a zdravotný stav žalobcu posúdil dňa 23.04.2016 napriek tomu, že v predloženej zdravotnej dokumentácii sa nachádzali nezrovnalosti znemožňujúce správne posúdenie jeho zdravotného stavu.

9. S poukazom na konštatovanie posudkového lekára zo dňa 03.04.2016 o zistených nezrovnalostiach a tiež z dôvodu nepredloženia ďalších odborných nálezov, na základe ktorých by mohol byť zdravotný stav žalobcu náležite posúdený, krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Nakoľko posudkový lekár žalovaného zistil v predmetnej veci nezrovnalosti, bolo potrebné tieto nezrovnalosti odstraňovať a za tým účelom doplniť dokazovanie v záujme riadneho a správneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu.

10. Krajský súd ďalej uviedol, že ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Z dikcie § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku, ktorý sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci, je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania.

11. Na záver krajský súd vyslovil názor, že o žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu bude možné rozhodnúť až po riadnom prešetrení jeho zdravotného stavu tak, aby bolo možné riadne zistiť jeho obmedzenia, ktoré vznikli v súvislosti so stupňom závažnosti a symptomatológie bronchiálnej astmy, resp. aj ďalšieho jeho ochorenia (postihnutia kolenných kĺbov).

III.

12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktorý preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného bez viazanosti rozsahom, dôvodmi a žalobnými bodmi. Napadnutý výrok rozsudku považoval za vecne nesprávny, pretože krajský súd aj napriek aplikácii správnej právnej normy (zákona č. 447/2008 Z. z.“) vyvodil zo skutkových záverov nesprávne právne závery. Skutkový stav, t. j. nepredloženie požadovaných aktuálnych lekárskych nálezov žalobcom na základe výzvy je medzi účastníkmi nesporný, je preukázaný z administratívneho ako aj súdneho spisu.

14. Ďalej poukázal na to, že žalobca doložil k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu lekársku správu z vyšetrenia z vertebrologickej ambulancie zo dňa 09.11.2015 a operačný protokol zo dňa 20.02.2016 z Prvej nitrianskej jednodňovej chirurgie, s. r. o., ale nedoložil žiadne iné nálezy potvrdzujúce zhoršenie dýchacích problémov. Sťažovateľ listom zo dňa 06.04.2016 oznámil žalobcovi, že na správne posúdenie jeho zdravotného stavu je potrebné doložiť lekárske nálezy z fyziatricko-rehabilitačného vyšetrenia a pľúcneho vyšetrenia s presnou klasifikáciou bronchiálnej astmy spolu s doplnením aktuálneho spirometrického vyšetrenia. V prípade potreby predĺženia stanovenej lehoty na doloženie lekárskych nálezov bol uvedený okrem písomného a faxového aj telefonický kontakt na príslušnúpracovníčku správneho orgánu. Žalobca bol zároveň poučený, že v prípade nedoloženia požadovaných lekárskych nálezov bude posudkový lekár vychádzať zo spisovej dokumentácie úradu. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na úradný záznam zo dňa 19.04.2016, z ktorého vyplýva, že žalobca na uvedenú výzvu reagoval telefonátom, pričom nežiadal o predĺženie lehoty na doloženie lekárskych nálezov. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil požadované lekárske nálezy, postupoval sťažovateľ v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., pričom rešpektoval všetky jeho práva ako účastníka konania.

15. Sťažovateľ tiež citoval § 11 ods. 3 až 9 a § 57 ods. 1 písm. a/, f/ a j/ zákona č. 447/2008 Z. z. konštatujúc nespornosť právneho stavu. Stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu uvedenou v bodoch 21., 22., 23., 24., 25. rozsudku. Žalobca neabsolvoval požadované aktuálne vyšetrenia u odborných lekárov a aj v žalobe zo dňa 16.05.2016 potvrdil, že žiadne nové lekárske nálezy nemienil predložiť a ani nepredložil, čo možno považovať za odmietnutie podrobiť sa na výzvu príslušného úradu vyšetreniu zdravotného stavu, hoci mu takúto povinnosť ukladá § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 447/2008 Z. z..

16. Nakoľko sa žalobca nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu, nemohol predložiť aktuálny lekársky nález a ani posudkový lekár nemohol mať aktuálny nález k dispozícii. To znamená, že posudkový lekár nemohol konštatovať jeho prípadnú neúplnosť ani nemohol požiadať o jeho doplnenie. Rovnako nemohol mať pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, pokiaľ mu žalobca nepredložil žiadny odborný nález.

17. Sťažovateľ mal za to, že ak sa žalobca odmietol podrobiť na výzvu príslušného úradu vyšetreniu aktuálneho zdravotného stavu, hoci mu zákon č. 447/2008 Z. z. túto povinnosť ukladá, posudkový lekár nekonal v rozpore so zásadami posudkovej činnosti a dostatočne zistil skutkový stav veci, keď vydal lekársky posudok na základe dostupnej dokumentácie predloženej žalobcom. Neexistujú žiadne donucovacie prostriedky na donútenie žiadateľa o kompenzáciu, aby sa podrobil požadovanému vyšetreniu a doložil lekárske nálezy pre potreby rozhodnutia, pretože žiadosť si podáva na báze dobrovoľnosti. Z uvedeného dôvodu nemôže byť nesplnenie si zákonnej povinnosti žalobcu na ujmu sťažovateľa.

IV.

18. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

V.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) nie je dôvodná.

20. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu.

21. Príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia súvisiaci s vyhotovením parkovacieho preukazu možno poskytnúť len ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Právny nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu neexistuje, ide o fakultatívnu dávku, a preto pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného kasačný súd skúmal len to, či sťažovateľ dostatočne zistil skutočný stav veci, či rozhodnutie zodpovedá obsahu spisov a zásadám logického myslenia.

22. Nebolo sporné, že žalobca je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Spornou sa v konaní stala otázka, či zistené zdravotné postihnutie žalobcu má taký sociálny dôsledok, že v oblasti mobility a orientácie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

23. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť; b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

25. Pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár pracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu a je povinný brať do úvahy aj ostatnú zdravotnú dokumentáciu predkladanú účastníkom konania. Lekársky posudok v konaní o vyhotovenie parkovacieho preukazu predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu v písomnej forme tak, že poskytuje odpovede na zákonom položené otázky a ako podklad rozhodnutia sa zaoberá predbežnou otázkou vo vzťahu ku skutočnostiam súvisiacim so zdravotným stavom žiadateľa o parkovací preukaz. Vykonanie potrebných konzultácií a vyhodnotenie dostupných lekárskych nálezov predstavuje jeden z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na kompenzáciu a ich nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zákona č. 447/2008 Z. z. a § 3 ods. 3 správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na výsledky ktorého musí konajúci súd prihliadnuť.

26. V prejednávanej veci bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia lekársky posudok č. 2016/60438 zo dňa 02.02.2016, v ktorom bola žalobcovi stanovená miera funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3, časť IX., bod 4., písm. d/ zákona č. 447/2008 Z. z. - ťažká perzistujúca astma, ale žiadna forma kompenzácie mu nebola v posudku navrhnutá (vyhotovenie parkovacieho preukazu), nakoľko nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

27. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo doplnené dokazovanie o lekársky posudok zo dňa 03.04.2016, v ktorom posudkový lekár konštatoval, že „Najvyššia miera funkčnej poruchy určená v zhode s predchádzajúcim posúdením zdravotného stavu pre druh zdravotného postihnutia bronchiálna astma ťažká perzistujúca, a to napriek tomu, že v predloženej zdravotnej dokumentácii sú diskrepancie, ktoré znemožňujú správne posúdenie zdravotného stavu - stupeň zníženia pľúcnych funkcií zapísaný ako výsledok spirometrického vyšetrenia (FEV1) je výraznejší ako je uvedené v diagnostickom závere evidovanom v časti ambulantnej správy registrujúcej osobnú anamnézu posudzovaného žiadateľa. Pri iniciálnom spracovaní lekárskeho posudku 03.04.2016 preto konštatovaná k správnemu posúdeniu zdravotného stavu potreba doložiť objektívne vyšetrenie lekárom fyziatrom - lekárom liečebnej rehabilitácie vypracované za účelom posúdenia zdravotného stavu.“.

28. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že po vydaní lekárskeho posudku zo dňa 03.04.2016 bol žalobca listom zo dňa 06.04.2016 vyzvaný, aby v zmysle § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. doložil za účelom správneho posúdenia jeho zdravotného stavu lekárske nálezy nie staršie ako šesť mesiacov, a to nálezy z fyziatricko-rehabilitačného vyšetrenia a z pľúcneho vyšetrenia s presnoukvalifikáciou bronchiálnej astmy s doplnením aktuálneho spirometrického vyšetrenia v lehote 8 dní od doručenia výzvy. Túto výzvu prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa 18.04.2016. Žalobca telefonicky dňa 19.04.2016 oznámil, že lekársky nález zo spirometrie má, ale musela by mu ho vyzdvihnúť u lekára jeho manželka v Nitre a nakoľko je takéto vybavovanie komplikované, nález nedoloží.

29. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom, že žalobca je s poukazom na § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 447/2008 Z. z. povinný sa na výzvu príslušného úradu podrobiť vyšetreniu zdravotného stavu alebo jeho posúdeniu, avšak v jeho prípade nebola zachovaná ani lehota stanovená úradom na predloženie požadovaných lekárskych nálezov.

30. Napriek tomu, že výzva na doloženie nových lekárskych nálezov bola doručená manželke žalobcu dňa 18.04.2016 a 8 dňová lehota na ich predloženie mu uplynula až dňa 26.04.2016 (utorok), posudkový lekár pokračoval už dňa 23.04.2016 v posudzovaní jeho zdravotného stavu vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie s odôvodnením, že žalobca na výzvu nepredložil potrebné lekárske nálezy. Kasačný súd sa stotožnil s konštatovaním krajského súdu, že v danom prípade bolo potrebné počkať minimálne do uplynutia lehoty určenej vo výzve.

31. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/12/2013 zo dňa 23.07.2014 v skutkovo obdobnej veci, v ktorej žalobca taktiež uviedol, že požadované lekárske nálezy nepredloží: Žalovaný však žalobcovi na predloženie žiadaných materiálov neposkytol primeranú lehotu, čím spôsobil, že žalobcovi ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť predkladať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie žalovaného bolo predčasné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutočného stavu.“.

32. Je nepochybné, že sťažovateľ si nezabezpečil podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktoré by vyhovovali kritériám pre riadne posúdenie zdravotného stavu žalobcu ako žiadateľa o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Základným nedostatkom je neprehliadnuteľná kolízia predovšetkým pokiaľ ide o stupeň zníženia pľúcnych funkcií žalobcu zapísaných vo výsledku spirometrického vyšetrenia a v diagnostickom závere v ambulantnej správe žalobcu, kde je tento výsledok menej výrazný. Uvedený rozpor v diagnostickom závere konštatoval aj posudkový lekár vo svojom posudku zo dňa 03.04.2016, dopracovanom dňa 23.04.2016 konštatujúc, že z dôvodu nepredloženia požadovaných lekárskych nálezov žalobcom nepristúpil k zmene miery funkčnej poruchy určenej pri predchádzajúcich posudzovaniach jeho zdravotného stavu.

33. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2.

34. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

35. Podľa § 27 ods. 1 správneho poriadku, ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

36. V čase doručenia výzvy bol žalobca na kúpeľnej liečbe, ktorej trvanie je objektívnou prekážkou v tom, aby predložil požadované lekárke nálezy. Najskôr ich mohol predložiť po kúpeľnej liečbe, resp. minimálne správu z liečby, pričom kasačný súd zdôrazňuje, že žiadateľ je povinný predložiť dôkaz ak na to bol vyzvaný, a to aj samotnú správu z kúpeľnej liečby, v ktorej mohli byť obsiahnuté požadované vyšetrenia. Za tejto situácie musel kasačný súd prístup posudkového lekára, ktorý bez predvolania žalobcu a bez počkania aspoň na márne uplynutie lehoty stanovenej vo výzve zo dňa 06.04.2016 posúdil jeho zdravotný stav, označiť za postup nezodpovedajúci obsahu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., čo je v zmysle hore uvedených záverov vadou konania, ktorá má nepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

37. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvody, prečo takýto postup posudkového lekára posudzoval za súladný so zákonom a prečo si osvojil jeho závery obsiahnuté v lekárskom posudku zo dňa 03.04.2016, dopracovanom dňa 23.04.2016, resp. ich bez námietok akceptoval.

38. Vzhľadom na existenciu pochybností o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov mal sťažovateľ vykonať posúdenie zdravotného stavu v prítomnosti žalobcu. Za účelom riadneho posúdenia zdravotného stavu ho mal v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. predvolať a vykonať posúdenie v jeho prítomnosti, čím by vylúčil pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov. Aj napriek tomu, že žalobca nepožiadal písomne o posúdenie zdravotného stavu, z dôvodu existencie vyššie uvedených pochybností posudkového lekára ho tento mal predvolať za účelom posúdenia zdravotného stavu v jeho prítomnosti.

39. Úlohou sťažovateľa v ďalšom konaní bude poskytnúť žalobcovi lehotu, primeranú na zabezpečenie potrebných listín a dôkazov, absolvovanie potrebných vyšetrení, prípadne ho predvolať a umožniť mu využitie jeho procesných práv, oboznámiť sa s predloženými listinnými dokladmi, vrátane novších nálezov, vyhotoviť nový posudok v súlade s § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom závery, ku ktorým takto dospeje, aj riadne a zrozumiteľne odôvodní.

40. Z vyššie uvedených dôvodov považoval kasačný súd rozsudok krajského súdu za súladný so zákonom a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalobcovi ich nepriznal, pretože mu žiadne trovy v kasačnom konaní nevznikli.

42. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.