9Sžsk/29/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXX/XX, J. Š., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/2403/LM zo dňa 05.01.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.10.2018, č. k. 27Sa/12/2018-58, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a mi e t a.

II. Žalovanému náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej len „úrad“) rozhodnutím č. BS1/OHNNVaŠSD/SOC/2017/31045-3 zo dňa 25.10.2017 žalobkyni nepriznal nárok na rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa: S. C. I., nar. XX.XX.XXXX podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z. z..

2. Žalovaný v konaní o odvolaní navrhovateľky proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu rozhodnutím číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/2403/LM zo dňa 05.01.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie úradu zmenil v časti výroku tak, že za text „nesplnenia podmienky nároku podľa“ doplnil text „§ 3 ods. 1 písm. a/ a“ a vo zvyšku ponechal toto rozhodnutie nezmenené.

3. Krajský súd uznesením zo dňa 05.10.2018, č. k. 27Sa/12/2018-58, odmietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a súčasne žiadnemu účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 12.01.2018 a lehota na podanie žaloby uplynula dňom 12.03.2018; keďže žalobu podala na súd až dňa 03.07.2018, teda oneskorene, krajský súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

4. Uznesenie krajského súdu bolo žalobkyni doručené dňa 29.10.2018.

5. Žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) napadla uznesenie krajského súdu kasačnou sťažnosťou, doručenou krajskému súdu dňa 30.11.2018 namietajúc, že krajský súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a súčasne sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

6. Sťažovateľka poukázala na to, že rozhodnutie žalovaného obsahuje poučenie, že „je podľa § 59 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov konečné a nemožno proti nemu použiť riadny opravný prostriedok“ a že „právoplatné rozhodnutie možno preskúmať súdom“. Namietla však, že nebola stanovená lehota na odvolanie. Podľa jej názoru uznesenie krajského súdu porušuje okrem iného princíp riadneho a spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.

7. Z uvedených dôvodov sťažovateľka žiadala, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a aby priznal žalobkyni možnosť opätovného posúdenia zdravotného stavu jej dcéry na účely rodičovského príspevku.

8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti uviedla, že uznesenie krajského súdu jej bolo doručené dňa 14.10.2018. Podľa jeho názoru bola kasačná sťažnosť podaná po uplynutí lehoty podľa § 443 ods. 1 SSP navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako neprípustnú. Postup a rozhodnutie krajského súdu považoval za správny a súladný so zákonom. Navrhol preto, aby kasačný súd uznesením odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, alternatívne aby kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

9. Sťažovateľka v replike zo dňa 26.02.2018 k vyjadreniu žalovaného poukázala na to, že kasačnú sťažnosť podala včas dňa 28.11.2018. Súčasne pripojila posudok úradu o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 10.10.2018.

10. Vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 08.03.2019.

11. Sťažovateľka následne predložila súdu posudok úradu o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 26.08.2019.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Rozhodnutie žalovaného obsahuje správne poučenie, že proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok; také poučenie je súladné s ustanovením § 59 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.. Žalovaný v poučení správne uviedol aj to, že právoplatné rozhodnutie možno preskúmať súdom.

14. Podľa § 70 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Rozhodnutie o nároku na rodičovský príspevok je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve za predpokladu, že sú splnené podmienky podľa Správneho súdnehoporiadku.

17. Konanie správneho súdu sa začína doručením návrhu súdu. Ak sa návrh týka rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, nazýva sa žalobou (§ 31 ods. 2, § 6 ods. 2 písm. c/ a § 199 ods. 1 písm. c/ SSP).

18. V zmysle § 181 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 3 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje.

19. Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť (§ 181 ods. 4 SSP).

20. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni oznámené jeho doručením dňa 12.01.2018. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a potvrdila ju aj sťažovateľka v kasačnej sťažnosti. Správna žaloba, napísaná dňa 25.05.2018, bola súdu doručená až 03.07.2018, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

21. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.

22. Citovaným ustanovením zákona o Zbierke zákonov sa stanovuje nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všetkého, čo bolo vyhlásené v zbierke zákonov. Domnienka zákonne stanovuje všeobecnú právnu domnienku ignorantia iuris non excusat (t. j. neznalosť práva neospravedlňuje).

23. Z citovaného ustanovenia vyplýva aj nevyvrátiteľná domnienka o znalosti žalobkyne o dvojmesačnej lehote na podanie správnej žaloby.

24. Záver krajského súdu o oneskorenom podaní správnej žaloby je preto správny. Vzhľadom na túto skutočnosť už krajský súd nebol oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jeho rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP považoval aj kasačný súd za správne.

25. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

26. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo sťažovateľka v kasačnom konaní nebola úspešná, pričom nezistil dôvod podľa § 168 veta druhá SSP na priznanie takej náhrady žalovanej.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.