9Sžsk/130/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXXX/XX, Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11, Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 28Sa/40/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č.k. 29Sa/32/2020 z 18. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením č. k. 29Sa/32/2020 zo 18. novembra 2020 Krajský súd v Žiline podľa § 483 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) odmietol ako zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 28Sa/40/2019.

2. Odmietnutie žaloby krajský súd odôvodnil tým, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a/ (právoplatne odsudzujúci rozsudok), písm. b/ (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť) alebo písm. c/ (rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal a krajský súd sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že z ust. § 473 písm. b) SSP vyplýva, že žalobu na obnovu konania je možné podať proti rozhodnutiu správneho súdu, voči ktorému bola podaná kasačná sťažnosť a kasačný súd túto kasačnú sťažnosť zamietol. V tom mu dáva za pravdu aj dôvodová k § 473 SSP, z ktorého citoval: „Ak dôjde k zamietnutiu kasačnej sťažnosti, je tu možnosť podania žaloby na obnovu konania.“ Žiadal, aby kasačnýsúd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ zákona SSP) napadnuté uznesenie krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná nedôvodne.

5. Podľa § 472 zákona SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

6. Podľa § 473 písm. b/ SSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

7. Podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.

8. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalobca neuviedol žiadny dôvod v zmysle ust. § 472 SSP, ktorý by pripúšťal obnovu žalobcom uvedeného konania na krajskom súde.

9. Pokiaľ žalobca uvádza, že jeho žaloba o obnovu konania je prípustná podľa ust. § 473 písm. b/ SSP, nie je tento jeho právny názor správny, vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie upravuje iba jednu z podmienok, ktoré je potrebné splniť na to, aby mohlo dôjsť k povoleniu obnovy konania. Okrem uvedenej podmienky, že zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho súdu, proti ktorému žaloba na obnovu konania smeruje, nemožno dosiahnuť iným spôsobom, je potrebné, aby existoval aj niektorý zo zákonných dôvodov na obnovu konania v zmysle ust. § 472 SSP.

10. Žalobca odôvodnil žalobu na obnovu konania tým, že jeho základné práva podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 46 ods. 2 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky boli porušené. Ďalej v žalobe uviedol, že krajský súd odmietnutím jeho žaloby v konaní č. 28Sa/40/2019 konal v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR (sp.zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95). Ani jeden z uvedených dôvodov nie je možné subsumovať pod dôvody ustanovené v § 472 SSP.

11. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania, ktoré zákon pripúšťa a krajský súd sám nezistil takýto dôvod, má kasačný súd za to, že krajský súd postupoval správne, ak žalobu o obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle ust. § 483 ods. 1 písm. e) SSP.

12. Z uvedených dôvodov kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť žalobcu za nedôvodnú a v zmysle ust. § 461 SSP ju zamietol.

13. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto nemá právo na ich náhradu a žalovanému ich náhradu súd nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 168 SSP).

14. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.