UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): AGREX, s. r. o., so sídlom Námestie baníkov 31, Rožňava, IČO: 36 213 187, zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Katunský, AK JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom, Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, so sídlom Jarná č. 2, Rožňava, za účasti: JUDr. Judita Nagyová, bytom Rudná 59, Rožňava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rožňava č. X 24/09/OP zo dňa 07. 06. 2012, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k 5Sp/22/2012-93 zo dňa 4. septembra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k 5Sp/22/2012-93 zo dňa 4. septembra 2019 z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj krajský súd alebo správny súd) uznesením č. k. 5Sp/22/2012-93 zo dňa 4. septembra 2019 odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rožňava č. X 24/09/OP zo dňa 07. 06. 2012, ktorým bolo podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov rozhodnuté o oprave údajov katastra, zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území M., na základe návrhu účastníčky JUDr. N. T., v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 11. 11. 2005, uzavretou medzi N. F., K. F. a menovanou vo veci, v ktorej bol povolený vklad do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Rožňava dňa 09. 12. 2005 pod reg. č. V 1712/05, vyznačením priamo na zmluve skrátenou formou, odtlačkom pečiatky a následne aj jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd popísal priebeh doterajšieho konania vo veci a uviedol, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr/64/2011 vydal žalovanýrozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Dňa 10. 09. 2014 vydaným uznesením č. k. 5Sp/22/2012-31 krajský súd v zmysle § 250d ods. 3 prvej vety O. s. p., konanie zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. Zároveň podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., s použitím § 246c ods. 1 O. s. p. súd žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže konanie bolo zastavené. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 30. 10. 2014 Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29. 06. 2016 č. k. 3 Sžr/137/2014 napadnuté citované uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia súdu, spočívajúceho v tom, že súd nekonal so všetkými účastníkmi, s ktorými konať mal, keďže účastníčkou predmetného správneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte bola ako navrhovateľka JUDr. N. T., ktorej práva a právom chránené záujmy mohli byť zrušujúcim rozhodnutím súdu v tomto konaní dotknuté, čím jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, t. j. bola jej odňatá možnosť konať pred súdom a konanie tak zaťažil vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Vecou samou sa preto odvolací súd nezaoberal.
3. Ďalej uviedol, že v danom prípade žalobu na preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Rožňava č. X 24/09/OP zo dňa 07. 06. 2012 podal žalobca ako opomenutý účastník a túto podal v lehote do 3 rokov od vydania napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu administratívneho spisu, ale najmä z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 06. 03. 2012 sp. zn. 1Sžr/76/2011, ktorý je pre správny orgán i krajský súd v tomto konaní záväzný, pretože sa týka opravy totožných chýb v katastrálnom operáte vo vzťahu k totožnej nehnuteľnosti a z ktorého vyplýva, že na základe dohody zo dňa 02. 06. 1959, ktorá tvorí súčasť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02. 06. 1959 medzi predávajúcimi Y. G. a U. T. a kupujúcim N. F. mladším, ktorú uzavreli všetci, v tom čase spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, došlo k zrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva v nej uvedeným spôsobom, je potrebné konštatovať, že nesprávny zápis, o opravu ktorého účastníčka JUDr. N. T. v tomto správnom konaní podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona žiadala sa týkal iba tej časti predmetných nehnuteľností, ktorej výlučnou vlastníčkou, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 2005 a jej predchádzajúcich zmlúv, týkajúcich sa predmetu tejto zmluvy, bola JUDr. N. T.. Preto bol podľa názoru správneho súdu postup správneho orgánu správny a súladný s platnou právnou úpravou, keď so žalobcom ako účastníkom predmetného správneho konania nekonal a tomuto ani nedoručoval svoje rozhodnutie. Z námietok žalobcu, obsiahnutých v podanej žalobe vyplýva, že tento rozporuje rozsah vlastníckeho práva účastníčky tohto konania, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 11. 2005 a jej predchádzajúcich zmlúv, týkajúcich sa predmetu tejto zmluvy, na základe ktorej bola realizovaná oprava chyby v katastrálnom operáte napadnutým rozhodnutím, vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, evidovaným na dotknutých listoch vlastníctva, z čoho vyplýva, že je tu spor týkajúci sa existencie práva zapísaného v katastri nehnuteľností, ktorý sa môže vyriešiť, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, len cestou všeobecného súdu, pretože len súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu či neexistenciu určitého práva.
4. Krajský súd skonštatoval, že s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, najmä na závery Najvyššieho súdu SR, obsiahnuté v už citovanom rozsudku zo dňa 06. 03. 2012, ktorým je súd viazaný a ktoré dávajú odpoveď na žalobcom v žalobe uplatnené námietky, žalobca na podanie predmetnej žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia nie je aktívne legitimovaný, t. j., predmetná žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, preto nebolo možné postupovať podľa § 179 SSP. Na základe uvedených dôvodov žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
5. Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal žalobca v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Uviedol, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia bola celá budova, súp. č. 12, na parcele č. 48/2 ako celok, vrátane bytu č. XX vo vlastníctve žalobcu, v podiele 5/8 k celku. Pokiaľ žalovaný rozhodol, že predmetná budova je vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 5/8 a vo vlastníctve manželov N. v rozsahu 1/8, mimo bytu č. XX, je otázkou, kto je vlastníkom zvyšných 2/8 predmetnej budovy. Rozhodnutím žalovaného teda došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.
7. Správny súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný neskúmal a neuviedol, že podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu má byť práve 2/8. Podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu musí zodpovedať podlahovej ploche bytu, resp. nebytového priestoru v pomere k ostatným bytom a nebytovým priestorom.
8. Podľa názoru žalobcu je mylný názor, podľa ktorého je krajský súd viazaný rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 1Sžr/76/2011. Navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. X 24/09/OP zo dňa 07.06.2012 a vec mu vráti na ďalšie konanie.
9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v účinnom znení, správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
13. Podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
16. Z obsahu predloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 11.11.2005 bol Správe katastra Rožňava predložený návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX, k. ú M., pozostávajúci zo 4-izbového bytu na II. nadzemnom podlaží budovy, nachádzajúcej sa na parc. č. 48/2/1, 48/2/2 v M. a spoločných častiach nehnuteľnosti v podiele 2/8, na kupujúcu JUDr. N. T.. Ako podklad k návrhu bola predložená kúpna zmluva zo dňa 11.11.2005, doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia prevádzaných nehnuteľností predávajúcimi. V spise sa ďalej nachádza posúdenie stavby súdnym znalcom Ing. S. S. zo dňa 15.08.2008, potvrdenie o určení súpisných čísiel k budove, vydané Mestským úradom Rožňava dňa 17.01.2008, v zmysle ktorého bolo prevádzanému bytu pridelené súpisné číslo XX.
17. Správa katastra zapísala vlastnícke právo JUDr. N. T. na LV č. XXX k budove v podiele 2/8 na základe kúpnej zmluvy č. V 1712/5. Dňa 12.02.2009 požiadala JUDr. T. o opravu chyby v katastrálnom operáte dôvodiac, že v zmysle zápisu sa stala spoluvlastníčkou 2/8 pozemkov, pričom jej vlastnícke právo k bytu, ktorému bolo obcou pridelené súpisné číslo XX, a bolo taktiež predmetom prevodu,nebolo zapísané. Správa katastra ani Katastrálny úrad v Košiciach návrhu nevyhoveli.
18. V následnom súdnom konaní vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. 1Sžr/76/2011 dňa 6. marca 2012 rozsudok, ktorým uložil orgánu verejnej správy vykonať opravu chýb v katastrálnom operáte tak, aby zápis zodpovedal reálnemu stavu, t. j. bol riadne zaevidovaný aj existujúci byt. Na základe predmetného rozsudku, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 250ja ods. 4 O.s.p., vydal žalovaný dňa 07.06.2012 rozhodnutie č. X 24/09/OR, ktorým v novozaloženom LV v katastrálnom území M., opravil vklad tak, že zapísal byt číslo XX, prvé poschodie, súpisné číslo stavby XX, na pozemku parcely registra „C“ číslo 48/2 v celosti a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach stavby, súpisné číslo XX o veľkosti 2/8 v prospech JUDr. N. T.. Voči rozhodnutiu Správy katastra Rožňava bol prípustný opravný prostriedok na Katastrálny úrad v Košiciach. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2012.
19. Dňa 27.09.2012 podal žalobca voči predmetnému rozhodnutiu žalobu titulom opomenutého účastníka konania. Cítil sa byť napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich právach, preto žiadal aby súd uložil žalovanému doručiť mu predmetné rozhodnutie, následne ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
20. Podľa dôvodovej správy ku katastrálnemu zákonu „opravy uvedené v ods. 1 písm. a) a b) smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z vlastnej činnosti katastrálnych úradov, ktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov [písm. a)], alebo v súčinnosti s vlastníkmi nehnuteľností a inými oprávnenými osobami. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na LV alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z ustálenej judikatúry českých a slovenských súdov ako i z povahy právneho inštitútu opravy chyby vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov, či na preskúmavanie zákonnosti zápisov (na preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky.
21. V zmysle rozsudku Nejvyššího soudu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1840/2003 zo dňa 03.01.2005, opravou chýb sa nemení právny vzťah k nehnuteľnosti. Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté na základe revízie údajov katastra, opravou chýb v katastrálnom operáte ani obnovou katastrálneho operátu, pokiaľ ich zmena nie je doložená listinou. Zákon má na mysli listinu, z ktorej vyplýva existencia právnych skutočností, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, poprípade rozhodnutí o takých skutočnostiach, avšak nie listinu o revízii, oprave chýb alebo obnove katastrálneho operátu. Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s listinami založenými v zbierke listín. Nie je prostriedkom k rozhodovaniu o správnosti zápisu vecného práva k nehnuteľnostiam. Opravou chýb v katastrálnom operáte sa tak nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Okresný úrad nie je príslušný rozhodovať o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam. Rozhodovaním v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa rieši len otázka, kto bude evidovaný ako vlastník určitých nehnuteľností v katastri. Rozhodnutie z tohto konania nemá hmotnoprávne, ale iba evidenčné účinky a nezasahuje sa ním do súkromnoprávnych vzťahov (zvlaštní senát zřízený podle zákona č. 131/2002 Sb., o rozhodovaní některých kompetenčních sporú z 02.09.2004, sp. zn. konf 62/2003-15 - analogicky).
22. Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že kataster, ako štátny a verejný informačný systém, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 1. apríla2015).
23. Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona je zistenie, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Predmetom konania o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 a nasl. katastrálneho zákona nemôže byť posudzované konanie a rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva na základe listiny a v tomto konaní nemôžu byť posudzované ani pochybenia v postupe správy katastra vo vkladovom konaní, z ktorých dôvodov predmetom konania podľa §§ 59 a nasl. katastrálneho zákona nie je a nemôže ani byť obnova stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí o povolení návrhov na vklad vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov, ak boli v dôsledku vkladového konania a rozhodnutia o vklade vlastníctva na základe sporných listín dotknuté vlastnícke práva dotknutej osoby k nehnuteľnostiam rozhodnutiami správnych orgánov, nie je dotknuté jej právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v inom, a to v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde, keďže len súd v občiansko- právnom konaní začatom na základe vlastníckej žaloby preskúmava, či právny titul, na základe ktorého bol právoplatne vykonaný zápis do katastra, bol urobený v súlade s právnymi predpismi platným v čase jeho vzniku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2015 sp. zn. 7Sžr/71/2014).
24. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní teda nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2008 sp. zn. 1 Sžo/80/2007).
25. V súvislosti s uvedeným kasačný súd poukazuje na to, že prípadnú zmenu alebo zrušenie zápisu vlastníckeho práva vkladom je možné dosiahnuť len podaním protestu prokurátora (§ 26 zákona č. 153/2001 Z. z. zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov) alebo podaním žaloby voči postupu orgánu verejnej správy v samotnom vkladovom konaní (čo žalobca nevykonal). Zároveň rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať určenie, či tu právo je alebo nie je, má vzhľadom na § 131 CSP výlučnú právomoc súd v civilnom sporovom konaní, a to na základe určovacej žaloby.
26. Podľa Správneho súdneho poriadku, je predmetom konania súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov a v rámci tohto konania správnemu súdu neprináleží rozhodovať o platnosti resp. neplatnosti akýchkoľvek zmlúv, či dohôd založených právnym odvetvím súkromného práva, pretože tieto sporné otázky môžu byť len predmetom určovacej žaloby podanej podľa § 137 CSP.
27. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) a g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
28. Žalobne legitimovaným subjektom v správnom súdnom konaní je osoba, ktorá tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Nedostatok procesnej podmienky je neodstrániteľnou podmienkou konania a správny súd pri jeho zistení žalobu odmietne.
29. V danom prípade bola na základe napadnutého rozhodnutia vykonaná oprava chýb v operáte katastra, t. j. bol zosúladený stav zápisu s predloženou vkladovou listinou, nedošlo teda k zmene právneho postavenia alebo vlastníctva dotknutých osôb. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nie je oprávnený skúmať a posudzovať rozsah spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, určovať jeho podiely, tak ako to sťažovateľ požadoval. Jeho úlohou bolo len preskúmanie, či oprava bola vykonaná v súlade s obsahom listiny, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia o vklade do katastra. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, k vzniku, zmene alebo zániku práv k nehnuteľnostiam dochádza len vkladom do katastra. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte teda nie je konaním, ktorým dochádza k zásahudo vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Žalobca nebol subjektom, ktorý podal návrh na opravu chýb katastra, nebol dotknutým subjektom, a preto orgán verejnej správy postupoval správne, ak s ním nekonal ako s účastníkom konania. Zároveň je potrebné konštatovať, že žalovaný bol pri vydaní svojho rozhodnutia viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžr/76/2011 zo dňa 6. marca 2012, čo vyplývalo z ust. § 250ja ods. 4, vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
30. Podľa názoru kasačného súdu, sťažovateľ na základe vyššie uvedených dôvodov nie je v konaní o opravu chýb v katastrálnom operáte aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby a krajský súd vec preto správne právne posúdil, keď jeho žalobu odmietol.
31. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP, pretože nie je dôvodná.
32. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.