ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, proti odporcovi: Okresný úrad Prievidza, Pozemkový a lesný odbor, Mariánska 6, Prievidza (predtým: Obvodný pozemkový úrad Prievidza), za účasti: F. S. (oprávnená osoba), F., zastúpený P., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OPU 72-2011/2651 zo dňa 26.09.2011, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. apríla 2014, č.k. 15Sp/3/2012-108, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. apríla 2014, č.k. 15Sp/3/2012-108, m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. OPU 72-2011/2651 zo dňa 26.09.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom zo dňa 28. apríla 2014, č.k. 15Sp/3/2012-108 potvrdil rozhodnutie predchodcu odporcu Obvodného pozemkového úradu (ďalej len „odporca“), Prievidza č. OPU 72-2011/2651 zo dňa 26.09.2011, ktorým podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“ alebo „reštitučný zákon“) rozhodol, že F. S. (ďalej len „P.T.“) je oprávnenou osobou proti povinnej osobe: Lesy SR, štátny podnik (ďalej len „LSR“) a spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. na priznanie práva na náhradu za pozemky v katastrálnom území N., vedené v pôvodnej pozemkovoknižnej vložke (ďalej len PKV) č. XXX; parc. č. XXX/X, ako les s výmerou 217 7662 m2, vo vlastníckom podiele 1/3, vo výmere 71 5887 m2 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Podľa bodu 3 a 4 výroku rozhodnutia odporcu sa P.T. ako oprávnenej osobe v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. LSR prevedú (z dôvodu zastavania, resp. prechodu vlastníctva časti pozemku na fyzické osoby („FO“) a právnické osoby („PO“), ktoré nie sú povinnými osobami) do vlastníctva inépozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite v akej boli pôvodné pozemky a to ak možno v tej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo sa jej poskytne finančná náhrada s tým, že oprávnená osoba môže o vydanie náhrady požiadať do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, inak právo na náhradu zaniká.
Krajský súd poukazujúc na ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2, § 3 ods. 1 písm. m) a písm. o), odseku 2, § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, považoval v posudzovanej veci skutkový stav za spoľahlivo zistený a právny záver správne vyvodený a úplne sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. Žiadateľa P.T. považoval za oprávnenú osobu s poukazom na listiny, ktoré tieto skutočnosti podľa neho preukázali. Vychádzal najmä z rozhodnutia vydaného dňa 07.08.1945 pod č. 13052/1945 o konfiškácii, všetkého pôdohospodárskeho majetku pôvodného vlastníka O. S. (ďalej len „K.T.“) pre účely pozemkovej reformy. Poukázal na to, že výkon tohto rozhodnutia bol však odložený rozhodnutím č. 4.400/47-I/B zo dňa 05.02.1947 a to z dôvodu, že v konaní bol zistený nezákonný postup spočívajúci v konfiškovaní majetku osobe, ktorá zomrela dňa XY, t.j. pred účinnosťou nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie SNR č. 104/1945 Sb.“) zo dňa 01.03.1045. Rovnako mal za preukázanú dedičskú líniu z rodných listov a úmrtných listov, podľa ktorých žiadateľ P.T. bol dedičom žiadaného majetku po otcovi E. S., zomrelom XY (ďalej len O.T.), resp. starom otcovi K.T. Krajský súd v tejto veci za podstatné považoval potvrdenie Ústavu pamäti národa (DR/2013/005681 zo dňa 23.11.2013), podľa ktorého menovaní predkovia P.T. v priamej línii nie sú v archíve Ústavu evidovaní v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR a nariadenia č. 89/1947 Sb. n SNR. Krajský súd ďalej zistil, že pôvodná parc. č. XXX/X bola rozdelená na nové parcely evidované v KN C pod č. XXXX/XX až XXXX/XX, pričom parc. č. XXXX/XX bola ďalej delená na parc.č. XXXX/XX. a XXXX/XX. V rámci ďalšej manipulácie s pozemkami (zámennými zmluvami a darovaním i napriek zákonnej blokáde podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.) sa povinná osoba stala opätovným vlastníkom nehnuteľností na pôvodnej E-KN parc. č. XXX/X. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že oprávnená osoba po prehliadke vydateľných pozemkov (parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX) tieto odmietla z dôvodu ich vyťaženia či iného znehodnotenia. Túto skutočnosť správny orgán vyhodnotil ako dôvod na priznanie práva na náhradu za uvedené pozemky a krajský súd tento postup uznal za zákonný. Všetky námietky navrhovateľa považoval za nedôvodné a preto rozhodnutie odporcu potvrdil.
Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Namietol, že krajský súd porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie, lebo svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nevysporiadal sa so špecifickými námietkami, čím mu odňal možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Poukázal na to, že krajský súd sa nevysporiadal s týmito námietkami:
- rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť, keďže medzi použitými dôkazmi chýba logické prepojenie,
- prepadlo právo žiadateľa o navrátenie vlastníckeho práva, a to nielen preto, že už od počiatku podal nekvalifikovanú žiadosť (§ 3 zákona č. 503/203 Z.z.), ale túto nedoplnil včas ani na výzvu správneho orgánu,
- v danom reštitučnom prípade nebola preukázaná a odôvodnená dedičská postupnosť preukazujúca nadobudnutie vlastníctva P.T., chýba následný dedičský zápis po úmrtí K.T. v PKV č. XXX, k.ú. A., hoci išlo o zákonnú povinnosť do 31.12.1950,
- nedostatočne bolo preskúmané naplnenie znakov spájaných s preukázaním reštitučného titulu v danej veci, keďže na PKV č. XXX, k.ú. A. je vyznačená konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Sb., ktorého účinky nastali ex lege a túto skutočnosť potvrdilo aj Uznesenie Predsedníctva SNR č. 13052/1945,
- listiny č. 371/48-I/B a č. 4.400/47-I/B nie sú rozhodnutiami, a preto boli nesprávne vyhodnotené tak správnym orgánom, ako aj súdom.
Ďalej namietal, že prípady, kedy je možné priznať náhradný pozemok sú taxatívne vymenované v § 6 zákona č. 503/2003 Z.z., preto mu nie je jasné z čoho vychádzal krajský súd, keď prijal záver, že pokiaľ oprávnená osoba vrátenie vydateľnej nehnuteľnosti odmieta, potom možno takejto osobe priznať právo na náhradu za takéto vydateľné pozemky. Uviedol, že ani samotný prevod vlastníctva po uplatnení reštitučného nároku nemôže byť skutočnosťou umožňujúcou prijať uvádzaný záver krajského súdu, pretože podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. je takýto prevod absolútne neplatným právnym úkonom, ku ktorému súd alebo správny orgán prihliada z úradnej moci aj bez návrhu. Pokiaľ povinná osoba poruší povinnosť riadneho hospodára alebo prevedie pozemky na tretiu osobu, potom ako sankcia je stanovená neplatnosť právneho úkonu alebo právo na náhradu škody. Má za to, že nebol dôvod na poskytnutie náhradného pozemku, ale na postup daný zákonodarcom.
Navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľa sa odporca, ani P.T. ako pribratý účastník, nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
V zmysle § 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 503/2003 Z.z., sa upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a lesný pôdny fond.
Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne ustanovenom v ods. 1 písm. a/ až písm. t/ a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.
V ustanovení § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. je kogentným spôsobom ustanovené, kto je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu za pozemky v prípade splnenia taxatívne stanovených zákonných ustanovení § 3. Skutočnosti preukazujúce oprávnenosť osoby pozostávajúce z listiny preukazujúcej vlastníctvo žiadaných pozemkov, a pokiaľ žiadateľom nie je oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 (pôvodný vlastník) aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi, ako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu, je povinný pozemkovému úradu predložiť žiadateľ reštitučného nároku.
Obdobne sa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov (nariadenie Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov).
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 503/2003 Z.z. reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c ) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak:
a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1), b) na pozemku sa nachádza cintorín, c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný, e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum, f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo g) pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme, h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to
a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.
Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z.z. pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „správca“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické os oby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).
Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil skutočný stav, a z toho dôvodu jeho právny názor nebol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov neboli splnené ani zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že P.T. ako oprávnená osoba si dňa 31.12.2004, teda v zákonnej lehote, uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade v P. v zmysle reštitučného zákona nárok podľa § 3 ods. 1 na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. úz. N., evidované v pôvodnej PKV, ktoré boli odňaté z titulu nezákonnej konfiškácie v minulosti jeho rodine. Dňa 07.08.1945 Predsedníctvo SNR vydalo Uznesenie č. 13052/1945, ktorým konfiškáciou podľa § 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. zbavilo K.T. všetkého pôdohospodárskeho majetku nachádzajúceho sa v kat. úz. A., PKV pod č. XXX. Konfiškácia bola zapísaná aj do pozemnoknižnej vložky. Z rozhodnutia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydaného dňa 05.02.1947, pod č. 4.400/47-I/B o odklade vykonateľnosti vyplýva, že rozhodnutie o konfiškácii nenadobudlo právoplatnosť. Z obsahu listu zo dňa 10.01.1948 pod č. 371/48-I/B, ktorým bol poverený ONV Prievidza, vyplýva, že konfiškácia bola vyrieknutá nezákonne na osobu, ktorá zomrela pred 01. marcom 1945, t.j. pred účinnosťou a platnosťou nariadenia SNR. Podľa predloženého úmrtného listu, K.T. zomrel dňa XY.
Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy, ktoré podľa ust. § 1 ods. 7 vydávalo Predsedníctvo SNR (Komisia) malo deklaratórny charakter. Ku konfiškácii dochádzalo priamo zo zákona dňom účinnosti nariadenia, t.j. v prípade osoby maďarskej národnosti dňom 01. marca 1945, ktorá skutočnosť vyplýva z § 1 ods. 1 tohto nariadenia. K zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné v súlade s § 1 ods. 6 nariadenia vydať individuálne správne rozhodnutie o tom, že sú splnené podmienky konfiškácie, a to rozhodnutie o právnej kvalifikácii konkrétnej právnickej alebo fyzickej osoby z hľadiska jej vzťahu k slovenskému a českému národu. Uvedený záver odvolacieho súdu je podložený aj judikatúrou z tohto obdobia (napr. R 73/1949, R 254/1950, R 220/1950, R 78/1951 vtedajšej Zbierky rozhodnutí československých súdov).
Pokiaľ rozhodnutie o tom, či určitá právnická alebo fyzická osoba je zradcom a nepriateľom slovenského národa a čsl. republiky, nebolo vôbec vydané, alebo bolo vydané a nenadobudlo právoplatnosť, nedochádzalo ku konfiškácii. Práve tento úradný správny akt vytváral subjektívne predpoklady konfiškácie. Podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu (rozhodnutie z 31. decembra 1946, Boh. A 1512/46) sa aj na konfiškačné konanie vzťahovali ustanovenia správneho poriadku (vládne nariadenie č. 8/1928 Zb.). Podľa § 72 ods. 2 cit. nariadenia doručenie bolo súčasťou správneho aktu. Teda len zákonu zodpovedajúce doručenie rozhodnutia nadobúda neodvratné dôsledky, spočívajúce v právoplatnosti administratívneho rozhodnutia (viď aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu z 31. decembra 1946 - Boh. A 1512/46 a pod.).
Za situácie, keď príslušný správny orgán vydal konfiškačné rozhodnutie proti neexistujúcemu vlastníkovi, ktorý už ako subjekt práv a povinností v dôsledku smrti neexistoval, nemožno uvažovať o účinnosti správneho rozhodnutia príslušného orgánu z hľadiska viazanosti súdu pri posudzovaní vlastníckeho práva uplatňovaného v reštitučnom konaní. Ak preto bolo uznesením bývalého Predsedníctva SNR vydaným dňa 07.08.1945 č. 13052/1945, rozhodnuté o splnení podmienok pre konfiškáciu majetku v tom čase už nebohého O. T., zomrelého XY, podľa § 1 ods. 6 nariadenia č. 104/1945 Sb., nejde o právne účinné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by bol súd viazaný.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ak bolo konfiškačné rozhodnutie adresované právnemu predchodcovi oprávnenej osoby, ktorý v tom čase už nežil, a nie právnemu nástupcovi (dedičovi), treba z tejto skutočnosti oprávnene vyvodiť, že na konfiškačný výmer treba pozerať, ako keby nebol nikdy vydaný.
P.T. si oprávnenosť odvodzoval titulom dedenia po svojom otcovi (O.T.), resp. starom otcovi (K.T.). Obvodný pozemkový úrad v P. preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.09.2011 č. OPU 72-2011/2651 rozhodol tak, že navrhovateľ spĺňa podmienky uvedené v reštitučnom zákone na navrátenie vlastníctva a priznanie práva na náhradu za pozemky špecifikované vo výrokovej časti z dôvodu, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu podľa v § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z.
Zákonodarca v právnej norme § 2 reštitučného zákona kogentným spôsobom ustanovuje, kto je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky v zmysle ustanovení reštitučného zákona a v právnej norme § 3 taxatívnym spôsobom ustanovuje zákonné dôvody na navrátenie vlastníctva alebo práva na náhradu. Skutočnosti preukazujúce oprávnenosť osoby, pozostávajúce z vlastníckej listiny žiadaných pozemkov a pokiaľ žiadateľom nie je oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 (pôvodný vlastník) aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi podľa § 2 ods. 2, ako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu, je povinný pozemkovému úradu predložiť žiadateľ reštitučného nároku.
Pokiaľ P.T. v konaní tvrdil, že je oprávnenou osobou podľa § 2 a nasl. reštitučného zákona a žiadané pozemky prešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom ustanoveným v § 3, bolo povinnosťou P.T. podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jeho tvrdenie potvrdzovali.
Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku navrhovateľa, že odporca v danom reštitučnom konaní predčasne rozhodol, keď automaticky za nadobúdateľa vlastníctva považoval P.T. bez preukázania dedičskej postupnosti (napríklad formou dedičského rozhodnutia po O., resp. E., aj s pripadajúcimi podielmi na zdedenom majetku). Je treba pripomenúť, že chýba následný dedičský zápis po úmrtí K.T. v PKV č. XXX, k.ú. A., hoci išlo o zákonnú povinnosť do 31.12.1950. Rovnako treba prisvedčiť navrhovateľovi, že nedostatočne bolo preskúmané naplnenie znakov spájaných s preukázaním reštitučného titulu v danej veci, keďže na PKV č. XXX, k.ú. A. je vyznačená konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Sb., ktorého účinky nastali ex lege, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre nedostatok dôvodov na vydanie rozhodnutia.
Právne nástupníctvo po K.T. a následne O.T. je potrebné preukázať na účely posúdenia, či otec navrhovateľa (O.T.) a v akom podiele môže byť považovaný za osobu, ktorej majetok bol konfiškovaný podľa nar. č.104/1945 Zb. SNR a na posúdenie poradia oprávnených osôb (§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.), resp. posúdenia veľkosti podielu, ktorý sa môže vydať oprávnenej osobe pri zohľadnení príp. súbehu práv oprávnených osôb (§ 7).
Odvolací súd za dôvodnú považuje aj ďalšiu námietku navrhovateľa, že odporca prekročil zákonný rámec a krajský súd vec nesprávne právne vyhodnotil, keď bez právneho titulu poskytli/odsúhlasilioprávnenej osobe náhradný pozemok za vydateľný pozemok (namiesto parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/XX. a XXXX/XX). Prípady, kedy je možné priznať náhradný pozemok sú taxatívne vymenované v § 6 zákona č. 503/2003 Z.z. a tieto nemožno extenzívne upravovať podľa svojvôle účastníkov reštitučného konania.
Odvolací súd síce považuje princíp zhovievavosti v reštitučných prípadoch za dôvodný (viď napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 346/09 z 27. apríla 2010), avšak tento nemôže zájsť až za hranu zákonnosti. Zo žiadneho z ustanovení § 6 nevyplýva, že by bolo možné nahradiť hoci aj menej bonitný, či zdevastovaný ale vydateľný lesný pozemok za iný, kvalitnejší. Túto zásadnú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a navyše je v rozpore aj s cieľom samotného reštitučného zákona, neodstránil ani krajský súd.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP zmenil, rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporcu postupovať vyššie naznačeným smerom a nové rozhodnutie riadne odôvodniť.
Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 246c ods.1 v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p., pričom navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže si ich nevyčíslil.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.