ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu T. F. bytom K., zastúpeného Mgr. Ferdinandom Pethőm, advokátom so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, proti žalovanému Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Lipníky, so sídlom Trenčianska Turná 520, IČO: 00178 144 213, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. marca 2010, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 7. mája 2013, č. k. 13S/107/2012- 93, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 7. mája 2013, č. k. 13S/107/2012-93, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu bolo podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušené rozhodnutie (oznámenie) žalovaného zo dňa 23. marca 2010 ako aj oznámenie výborovej schôdze PZ Lipníky v bode 3. zo dňa 22. februára 2010, ktorými bolo žalobcovi na základe § 13 ods. 2 stanov PZ uložené kárne opatrenie - vylúčenie z PZ Lipníky Trenčianska Turná 520, IČO: 00178144213. Predmetom preskúmania bolo oznámenie o uznesení výborovej schôdze PZ Lipníky, Trenčianska Turná 520 z 22. februára 2010 o kárnom opatrení - vylúčení žalobcu z PZ Lipníky, Trenčianska Turná 520, a „oznámenie“ PZ Lipníky, Trenčianska Turná 520 z 28. marca 2010, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie voči kárnemu opatreniu - vylúčeniu, členská schôdza nadpolovičnou väčšinou členov zamietla a rozhodnutie výboru PZ Lipníky, Trenčianska Turná 520 z 18. marca 2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 23. marca 2010, a že týmto dňom nie je žalobca členom PZ Lipníky, Trenčianska Turná 520.
Krajský súd dospel k záveru, že v rozhodnutiach správneho orgánu nie je porušenie povinností žalobcom skutkovo vymedzené miestom, časom, spôsobom a j e bez právneho opodstatnenia, nakoľko nie jeuvedené, aké ustanovenie zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve bolo porušené. Žalovaný svojím rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu v rozpore s § 20 ods. 5 Stanov SPZ bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu, bez bližšieho odôvodnenia a ako také je nepreskúmateľné. Keďže rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutie žalovaného neobsahuje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z dôvodu, že žaloba je zmätočná a obsahuje procesnú chybu. V čom konkrétne nesúhlasí s rozsudkom krajského súdu, však neuviedol.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku v celom rozsahu. Zhodne s krajským súdom dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. Na doplnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.) uvádza: Oznámenia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo potrebné zrušiť pre ich nepreskúmateľnosť, keďže nespĺňajú ani formálne náležitosti rozhodnutia (chýba napr. označenie správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, číslo, pod ktorým je rozhodnutie vydané, osobné údaje stíhaného) a úplne absentuje výrok rozhodnutia so špecifikáciou správneho deliktu (priestupku), ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, aby tento nemohol byť zameniteľný s iným konaním, alebo porušením povinnosti. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou a výrok rozhodnutia o postihu za disciplinárne previnenie musí preto obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší zásady administratívneho trestania. Rozhodnutie (oznámenie) prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného neobsahovalo výrok, z ktorého by bolo možné zistiť, či a aká povinnosť bola žalobcom porušená, čo malo tiež za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu pre nezrozumiteľnosť. Naviac žalovaný sa pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vôbec nezaoberal dôvodmi odvolania žalobcu a nevysporiadal sa s jeho námietkami.
Úlohou správneho orgánu bude, aby vyššie vytknuté vady vo svojom ďalšom konaní odstránil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 151 ods. 2, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo žiadne trovy odvolacieho konania nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.