9Sžr/46/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej veci navrhovateľa: A/ C., bytom B. a B/ IO., bytom tamtiež, obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Pavlovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefánikova č.5, proti odporcovi: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, Severná 15, Martin (predtým Správa katastra Martin), za účasti: B. nar.XX.XX.XXXX, bytom U., F. adresa na doručovania: V., o preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 581/2008 zo dňa 07.12.2012, o odvolaní navrhovateľov A/ a B/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24.mája 2013, č.k. 22Sp/15/2013-35, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24.mája 2013, č.k. 22Sp/15/2013-35, p o t v r d z u j e.

II. Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 24.mája 2013, č.k. 22Sp/15/2013-35, potvrdil rozhodnutie odporcu číslo V 581/2008 zo dňa 07.12.2012 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) a navrhovateľom a účastníčke konania (B.) nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím bol podľa § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 31.augusta 2009 (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietnutý návrh navrhovateľov zo dňa 08.02.2008 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky zo dňa 07.02.2008, uzavretej navrhovateľmi A/ a B/ na jednej strane a Helenou Kňazkovou na strane druhej a týkajúcej sa nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. U. a zapísaných na LV č. XXXX ako: C-KN p.č.661/1, 662/1, 663/3 a rodinný dom súp.č.595, nachádzajúci sa na parc.č.661/3. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 10C/48/2008 z 26.08.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn.8Co/19/2012 z 28.09.2012, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 24.10.2012 bolo určené, že zmluva o zabezpečení zmluvného záväzku dlžníka (B.) prevodom vlastníckeho práva, uzavretá dňa 25.01.2007 podľa § 553 Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľmi A/ a B/ ako veriteľmi a B. ako dlžníkom (ďalej len „zmluva z 25.01.2007“), ktorej vklad bol pôvodne povolený dňa 15.01.2008 pod č. V 5273/2007 a následne zrušený na základe protestu prokurátora, a dohoda o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky, uzavretá tými istými účastníkmi dňa 07.02.2008 (ďalej len „dohoda z 07.02.2008“), ktorej vklad bol pôvodne povolený rozhodnutím č.V 581/2008 zo dňa 06.04.2009 a následne na základe protestu prokurátora č. Pd 56/09 zo dňa 07.08.2009 bol rozhodnutím Správy katastra zrušený rozhodnutím č. V 581/2008 z 19.10.2009, sú neplatné a preto v ďalšom konaní teraz preskúmavaným rozhodnutím V 581/2008 zo dňa 07.12.2012 návrh na vklad vlastníckeho práva na základe dohody zamietol.

Navrhovatelia v opravnom prostriedku namietali, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/19/2012 z 28.09.2012, podali dovolanie spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, konanie o dovolaní stále prebieha a je podstatné pre posúdenie otázky platnosti dohody z 07.02.2008.

Z administratívneho spisu odporcu mal krajský súd preukázané, že konanie o návrhu na vklad z 08.02.2008 na základe dohody z 07.02.2008 bolo prerušené do právoplatného skončenia súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/48/2008, pričom toto konanie bolo skončené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 10C/48/2008 z 26.08.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/19/2012 z 28.09.2012, ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 24.10.2012, a ktorými bolo rozhodnuté, že zmluva z 25.01.2007, ako aj dohoda z 07.02.2008, sú neplatné.

Krajský súd poukázal na to, že v zmysle § 159 ods.2 O.s.p. výrok právoplatných rozsudkov je záväzný pre účastníkov konania a pre všetky orgány. Transformovanie tejto zásady je zakotvené v § 40 ods.1 zákona č.71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“). Ak teda o otázke platnosti dohody z 07.02.2008 rozhodol súd právoplatným rozsudkom, potom pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej dohody je správny orgán povinný vychádzať z výroku takého rozsudku. Keďže právoplatný rozsudok určil dohodu z 07.02.2008 za neplatnú a z takej dohody preto nemohli vzniknúť obligačné ani vecno-právne účinky prevodu vlastníckeho práva, krajský súd dospel k záveru, že odporca správne vychádzal z výroku právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dohody z 07.02.2008 (opätovne), ktorým bol viazaný a návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto dohody zamietol v súlade so zákonom.

Námietku navrhovateľov, že vec nebola doteraz meritórne skončená z dôvodu podania dovolania, krajský súd nepovažoval za dôvodnú, lebo dovolanie nemá vplyv na právoplatnosť vyššie uvedených rozsudkov, z ktorých musí súd vychádzať (§ 135 ods.2 a § 159 ods.2 O.s.p.).

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p., lebo navrhovatelia neboli v konaní úspešní a ďalšia účastníčka ani odporca nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozsudok krajského súdu napadli navrhovatelia včas podaným odvolaním. Znovu namietli, že napriek právoplatným rozsudkom okresného i krajského súdu o neplatnosti dohody z 07.02.2008 doteraz nebolo o platnosti uvedenej dohody rozhodnuté s konečnou platnosťou, lebo v tejto veci navrhovatelia podali dovolanie so žiadosťou o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Krajský súd z toho dôvodu vec nesprávne právne posúdil [§ 205 ods.2 písm. f) O.s.p.]. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby odporca konanie o povolenie vkladu prerušil do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní.

Odporca ani B. ako účastníčka konania podľa § 250m ods.3 O.s.p. sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo pre skúmanie rozhodnutia odporcu o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe dohody z 07.02.2008.

Nebolo sporné, že výrokom rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 10C/48/2008 z 26.08.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/19/2012 z 28.09.2012 bolo určené, že dohoda z 07.02.2008 je neplatná. Taktiež nebolo sporné, že tieto rozsudky nadobudli právoplatnosť dňom 24.10.2012.

Navrhovatelia namietali nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu len z dôvodu, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/19/2012 z 28.09.2012, podali dovolanie a súčasne požiadali o odklad jeho vykonateľnosti - z tejto skutočnosti vyvodzovali záver, že súdne konanie vo veci platnosti predmetnej dohody stále prebieha, ktorá je prejudiciálnou otázkou, významnou pre toto konanie.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods.2 O.s.p.), pričom na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvod rozsudku krajského súdu uvádza:

Z ustanovenia § 159 ods.2 O.s.p., vety pred bodkočiarkou, vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a to tak pre správne orgány ako aj pre súdy.

Keďže rozsudok o určení neplatnosti dohody z 07.02.2008 nadobudol právoplatnosť dňom 24.10.2012, jeho výrokom bol viazaný tak odporca v konaní o návrhu na vklad, ako aj krajský súd v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľov proti preskúmavanému rozhodnutiu odporcu. Ak teda odporca návrh na vklad vlastníckeho práva na základe dohody z 07.02.2008 zamietol, súc viazaný výrokom právoplatného rozsudku, aj podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol v súlade s § 31 ods.3 katastrálneho zákona.

Podanie dovolania proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu nemá vplyv na viazanosť výrokom právoplatného rozsudku. Nepochybil preto krajský súd, keď vo veci rozhodol.

Odvolací súd poznamenáva, že najvyšší súd v konaní o dovolaní neodložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/19/2012 z 28.09.2012 a dovolanie navrhovateľov proti uvedenému rozsudku uznesením sp. zn. 3Cdo/232/2013 z 03.10.2013 odmietol ako neprípustné..

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval preskúmavané rozhodnutie odporcu za zákonné (§ 250q ods.2 v spojení s § 250l ods.2 a § 250j ods.1 O.s.p.) a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 219 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.