ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej veci žalobcu D., bytom C., zastúpeného JUDr. Jánom Červeňanským, advokátom so sídlom Nad Tehelňou 2888/26, Trenčín, proti žalovanej Poľovníckej spoločnosti Trenčín - Zámostie, so sídlom Poľnohospodárska 24, Trenčín - Záblatie, IČO: 37 921 444, zastúpenej JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom L. Novomeského 2695/1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 11. marca 2013, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. októbra 2013, č. k. 13S/33/2013-50, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 9. októbra 2013, č. k. 13S/33/2013-50, p o t v r d z u j e.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 137,97 € do rúk jeho právneho zástupcu, JUDr. Jána Červeňanského, Nad Tehelňou 2888/26, Trenčín do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
Rozsudkom krajského súdu bolo podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušené rozhodnutie členskej schôdze žalovanej zo dňa 11. marca 2013, ktorým bol žalobca vylúčený z Poľovníckej spoločnosti Trenčín -Zámostie.
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaná ako orgán záujmovej samosprávy v konaní o vylúčení žalobcu z poľovníckej spoločnosti bola povinná postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku a v prípade, že vydala rozhodnutie o vylúčení, toto musí v zmysle § 47 ods. 1 Správneho poriadku obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Uznesenie členskej schôdze žalovanej, ktorej prvým výrokom je výrok o vylúčení žalobcu z poľovníckej spoločnosti okrem samotného výroku (ktorý taktiež nie je úplný, keď neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého žalovaná rozhodla) neobsahuje žiadnu zo zákonom predpísaných náležitostí (odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku). Takáto vada správneho rozhodnutia spôsobuje jehonepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, a akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku), keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie.
Krajský súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, keďže administratívny spis žalovanej neobsahuje ani jeden podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal súd právo na náhradu trov konania v celkovej výške 273,64 €.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zrušil rozsudok krajského súdu z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súčasne súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Namietla, že aj keď návrh jej právneho zástupcu na odročenie pojednávania nemal zákonné náležitosti, tým, že krajský súd meritórne rozhodol na prvom pojednávaní, odňal žalovanej možnosť konať pred súdom. Súčasne namietala, že pri rozhodovaní o vylúčení žalobcu konala v súlade s ustanoveniami svojich platných stanov, ktoré sú zosúladené so zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ takto zosúladené stanovy žalovanej pripúšťajú rozhodnúť o vylúčení svojho člena aj bez udania dôvodu - bolo jej rozhodnutie vydané v súlade s týmito stanovami. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že uznesením členskej schôdze z 11. marca 2013 nebolo nijako dotknuté členstvo žalobcu v Slovenskej poľovníckej komore.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nepovažoval námietku žalovanej, že jej bola odňatá možnosť pred súdom za dôvodnú, nakoľko nebolo zrejmé, že by zdravotný stav nedovoľoval jej právnemu zástupcovi zúčastniť sa pojednávania a žalovaná samotná sa pojednávania nezúčastnila bez toho aby žiadala o odročenie. Taktiež považoval za irelevantnú argumentáciu žalovanej, že jej rozhodnutím nedošlo k zrušeniu členstva žalobcu v Slovenskej poľovníckej komore, čo nebolo predmetom konania. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania podľa predloženej špecifikácie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa. Zhodne s krajským súdom dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej a na doplnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.) uvádza:
Žalobca bol vylúčený z Poľovníckej spoločnosti Trenčín - Zámostie na základe rozhodnutia členskej schôdze spoločnosti, ktorá sa konala dňa 11. marca 2013 na chate Záblatie. Zo zápisnice z uvedenej schôdze vyplýva, že vylúčenie žalobcu nebolo na programe schôdze, ale bolo navrhnuté priamo na schôdzi a bez toho, aby bolo zaradené do programu sa priamo hlasovalo, pričom zo zápisnice nie je ani zrejmé či členovia hlasovali súčasne aj o „zrušení predsedu a štatutára“, alebo len o vylúčení žalobcu ako člena spoločnosti.
Oznámenie žalovanej o vylúčení žalobcu z Poľovníckej spoločnosti Trenčín -Zámostie bolo potrebné zrušiť pre nepreskúmateľnosť, keďže nespĺňa ani formálne náležitosti rozhodnutia (chýba napr. číslo, pod ktorým je rozhodnutie vydané) a úplne absentujú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku).
Rozhodnutie poľovníckeho združenia o vylúčení žalobcu je rozhodnutím o právach a povinnostiach tohtočlena ako fyzickej osoby, ktoré musí obsahovať aj dôvody, ktoré boli podkladom pre takéto rozhodnutie (konkrétny údaj, ktoré povinnosti člena žalobca hrubo porušil) aj keď stanovy takúto skutočnosť neuvádzajú. Inak by išlo o svojvoľné rozhodnutie bez akéhokoľvek racionálneho základu. Rozhodnutie (oznámenie) žalovanej neobsahovalo výrok, z ktorého by bolo možné zistiť, či a aká povinnosť bola žalobcom porušená, čo malo tiež za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nezrozumiteľnosť.
Najvyšší súd nemohol prihliadnuť na námietku žalovanej, že postupom súdu sa jej ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Právny zástupca žalovanej je povinný postupovať v súlade s právnymi predpismi a vzhľadom na skutočnosť, že jeho návrh na odročenie pojednávania nemal zákonné náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p., krajský súd postupoval v súlade s § 100 ods. 1 veta prvá (len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá). Podľa § 114 ods. 1 O.s.p. ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.).
Ani námietku žalovaného, že vylúčením žalobcu z Poľovníckej spoločnosti Trenčín - Zámostie nebolo nijako dotknuté členstvo žalobcu v Slovenskej poľovníckej komore nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, keďže predmetom preskúmania nebolo členstvo žalobcu v Slovenskej poľovníckej komore, ale rozhodnutie žalovaného z 11. marca 2013.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovanej nevyhovel a rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Úlohou žalovanej bude, aby vyššie vytknuté vady vo svojom ďalšom konaní odstránila.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 151 ods. 2, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov za právne zastúpenie advokátom podľa § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Advokátovi patrí odmena za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu žalovanej z 10. decembra 2013 podľa jeho vyčíslenia v sume 137,97 € (130,16 € a 7,81 € ako paušálna náhrada hotových výdavkov), ktorú je žalovaná povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.