9Sžr/104/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobcu: A. G., bytom G., zastúpený JUDr. Milošom Mojtom, advokátom, AK so sídlom Odbojárov 223/12, Nemšová proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne), za účasti obce Horné Srnie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H/2013/00133-02 zo dňa 21. augusta 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 13S/175/2013-32 zo dňa 21. mája 2014, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/175/2013-32 zo dňa 21. mája 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 13S/175/2013-32 zo dňa 21. mája 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. H/2013/00133-02 zo dňa 21. augusta 2013 a tiež rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Trenčín č. O/2013/00011-330 zo dňa 29. mája 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu o oprave registra nového stavu projektu pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ“) podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) z dôvodu, že správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku čoho sú uvedené rozhodnutia nezákonné, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania spočívajúce v súdnom poplatku a právnom zastúpení.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k veci uviedol, že pre postup zvolený v konaní o oprave registra nového stavu PPÚ podľa § 42c ods. 1 neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Túto skutočnosť zistil pri posudzovaní pozemkových úprav, ktoré boli predmetom opravy vykonanej nazáklade záznamu podrobného merania zmien č. E 959 schváleného Správou katastra Trenčín dňa 23. mája 2013. Zistil, že po zrušení parc. č. 4329, ktorú žalobca vlastnil na základe schváleného PPÚ boli zapísané nové parc. č. 4329/1 o výmere 2987 m2 a parc. č. 4329/2 o výmere 69 m2, pričom časť o výmere 69 m2 sa využíva ako súčasť komunikácie (účelová cesta na parc. č. 4335/1 vo vlastníctve obce), ktorá sa prechádza medzi parc. č. 4329/1 a 4329/2, proti vôli žalobcu a je využívaná z časti aj na prechod stavebných strojov a nákladných vozidiel v dôsledku čoho nad primeranú mieru zaťažuje a tak neoprávnene zasahuje do vlastníctva žalobcu. Krajský súd dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade nešlo o opravu chybných údajov o pozemkoch alebo právnych vzťahoch k nim, čo je zmyslom citovaného ustanovenia § 42c ods. 1, ale o skutkový stav zaradený pod nesprávne právne ustanovenie. Preto napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, považuje ho za nezákonné z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval, že vďaka chybnému postupu Obvodného pozemkového úradu v rámci PPÚ novovzniknutá parc. č. 4335 (vo vlastníctve obce) nekopíruje skutočný tvar a umiestnenie existujúcej prístupovej komunikácie, ktorá sa čiastočne nachádzala aj na parc. č. 4329 (v súčasnosti na parc. č. 4335/1) a ktorú dlhodobo používali vlastníci dotknutých pozemkov, ako jedinú možnú prístupovú cestu. Navyše parc. č. 4335 okrem toho, že nekopíruje skutočne existujúcu komunikáciu, je pre prístup k dotknutým pozemkom aj nepoužiteľná, keďže pri jej častom používaní hrozia zosuvy pôdy. Po zistení zrejmej chyby vo vykonanom PPÚ správny orgán začal konanie v zmysle § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., v rámci ktorého rozhodol o zmene registra nového stavu PPÚ tak, že zaregistroval reálne existujúcu komunikáciu spájajúcu predmetné novovzniknuté pozemky a tak iba zosúladil právny stav chybného zaznačenia v evidencii pozemkov a skutočného stavu na predmetných pozemkoch. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že uvedeným konaním došlo k zmene trasy pôvodnej komunikácie a zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že cieľom jeho postupu a vykonanej zmeny v PPÚ bolo zachovanie a ochrana požívania práv všetkých dotknutých vlastníkov na prístup ku svojej veci (pozemku) za účelom jej užívania v súlade s ustanoveniami § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka.

Žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil alebo zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a rozhodnutie žalovaného ako vecne správne potvrdí.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP a tiež s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o oprave registra nového stavu PPÚ podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. týkajúceho sa parc. č. 4329 kat. úz. G.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd má za to, že žalovaný v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovalivecnú správnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnuté rozhodnutie o ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné doplniť nasledovné:

Podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. ak sa po schválení vykonania projektu pozemkových úprav zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné, okresný úrad rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a vykonania projektu pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych rozhodnutiach, ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena týka. Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav.

Účastníci v priebehu správneho ani súdneho konania nespochybnili skutočnosť, že správny orgán rozhodnutím č. 2010/00014-245/Buc zo 17. júna 2010 schválil PPÚ v kat. úz. G., jeho vykonanie nariadil 07. júla 2010 a 14. februára 2011 bolo vykonanie PPÚ schválené. Následne bol projekt zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 13. augusta 2011, v dôsledku čoho žalobca (jeho právny predchodca) nadobudol vlastníctvo k parc. č. 4329 kat. úz. G. v podiele 1/1.

Právnym dôsledkom rozhodnutia správneho orgánu je jeho záväznosť, ktorá znamená, že zaväzuje tak adresáta správneho rozhodnutia, ako aj správny orgán. Rozhodnutiu správneho orgánu svedčí prezumpcia správnosti, kým nedôjde k jeho zrušeniu. Rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav je právoplatne skončené a platnosť takéhoto rozhodnutia trvá po celý čas jeho existencie, ak nedôjde k jeho zrušeniu. K takémuto zrušeniu však ani podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo dôjsť postupom podľa § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., ktorým nemožno napraviť akýkoľvek nesúlad medzi evidovanými údajmi a skutočnosťou, ale len chyby zrejmé z kontextu predmetného chybného rozhodnutia. Omyl v hodnotení skutkových okolností alebo právnom posúdení veci, hoci sa javí ako zrejmý, avšak jeho výsledkom by mala byť zmena, ktorou sa zakladá, mení alebo zruší vlastnícke alebo iné vecné právo k nehnuteľnostiam, nemožno napraviť citovaným ustanovením.

V preskúmavanom prípade napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zmene trasy pôvodnej komunikácie a aj k zásahu do vlastníckych práv žalobcu, čoho dôsledkom je zmena právnej situácie založenej rozhodnutím č. 2010/00014-245/Buc zo 17. júna 2010. Rozhodnutie krajského súdu z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za správne.

Na margo veci odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ subjekt namieta existenciu chyby trasovania komunikácie, ktorá je nejasná alebo sporná, môže sa ochrany svojich práv domáhať predovšetkým v občianskoprávnom konaní (nie v správnom súdnictve) na súde napríklad cestou žaloby na určenie existencie ním tvrdeného práva. Je vecou účastníkov, aby správne vyhodnotili, pre ktorý procesný postup v danom prípade sú splnené zákonné podmienky.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP. Žalobca v odvolacom konaní síce bol úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké vznikli, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.