9Sžp/11/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík č. 26, Prešov zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8803/2011- 1.10 (55/2011-rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2013, č. k. 4S 15/2012-112, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2013, č. k. 4S 15/2012-112 m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 21. júna 2013, č. k. 4S 15/2012-112, zrušil rozhodnutie žalovaného č. 8803/2011-1.10 (55/2011-rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 4204/2011-2.2 zo dňa 29.09.2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002 Z. z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Podhradie. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať na poľnohospodárskej pôde v ochrannom pásme Národného parku Veľká Fatra, kat. úz. Nolčovo a Podhradie, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a do 15.12.2011 postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že dňa 16. februára 2011 bola žalovanému doručenážiadosť poľovníckej organizácie Kľak, Podhradie o udelenie výnimky za účelom lovu jedného kusa chráneného živočícha - medveďa hnedého s váhou do 100 kg. Odstrel mal byť uskutočnený v poľovnom revíri Podhradie (výmera 4575 hektárov), ktorý sa nachádza v ochrannom pásme NP Veľká Fatra. V žiadosti uviedol žiadateľ údaje o počte medveďov v poľovnom revíri na základe pozorovania v roku 2010 (minimálne 12 kusov jedincov medveďa hnedého), pričom žiadosť odôvodnil tým, že v revíri sú medvede premnožené, čomu nasvedčujú pozorovania členov poľovnej organizácie ako aj obyvateľov a turistov. V obci Podhradie bolo nahlásených 18 poškodení a zničení ovocných stromov so škodou cca 400 €. Došlo k viacerými nepríjemným stretom medveďa s človekom v poli, na hubách, turistike a podobne. Fyzický kontakt nebol zaevidovaný. Medvede zlikvidovali 8 včelstiev v hodnote minimálne 1000 €, bolo poškodených 5 poľovníckych zariadení so škodou okolo 500 €. Medvede zlikvidovali dvom poľnohospodárskym subjektom celkovo 20 kusov oviec a 2 kozy. I napriek snahe strážiť kukuričné polia, v roku 2011 vznikla na nich škoda a zničenie úrody na 60 % osiatej plochy. K žiadosti bolo pripojené podanie Vladimíra Sedláka, súkromne hospodáriaceho roľníka zo dňa, ktorým žiadal o ochranu stáda oviec pred medveďmi. Obec Nolčovo žiadala listom zo dňa 19. 10. 2010 o regulačný odstrel medveďa z dôvodu že v lete aj v jeseni medvede schádzajú v noci aj za bieleho dňa na polia, likvidujú úrodu na záhumienkoch aj v záhradách. V blízkosti obce sa trvalo zdržiava 1 veľký medveď nad 200 kilogramov, medvedica s dvomi mláďatami a 3 menšie medvede. Občania obce sa cítia byť ohrození. Na základe posúdenie splnenia podmienok na povolenie výnimky Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) vydala dňa 18. februára 2011 stanovisko, ktorým odporúča žalovanému povoliť regulačný odstrel medveďa hnedého s ohľadom na prešetrené škody na ovciach, s určením podmienok podľa § 40 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody ako i zistenia pracovníkov Správy NP Veľká Fatra o schádzaní medveďov do poľnohospodárskych kultúr. Rozhodnutím zo dňa 29.09.2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 a 3 písm. c) povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/zákona č. 543/2002 Z. z. a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri, pričom určil podmienky realizácie výnimky. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. Podľa jeho názoru úvahy prvostupňového správneho orgánu neobsahujú uvedenie skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali udelenie výnimky. V rámci konania o rozklade žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné. Odborný orgán listom z 03.11.2011 odporučil posun lehôt na vykonanie výnimiek v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 pričom uviedol, že dôvod na udelenie výnimiek je stále aktuálny a nepominul. Následne dňa 28.11.2011 žalovaný vydal druhostupňové rozhodnutie, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR s tým, že povolenie výnimky podporilo aj stanovisko Správy NP VF z dôvodu predchádzania závažným škodám na hospodárskych zvieratách, včelstvách, ovocných drevinách a majetku. Žalovaný poukázal aj na pracovné rokovanie zoológov zorganizované odborným orgánom dňa 17.02.2011, na základe ktorého boli posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa, pričom v rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj žiadosť žiadateľa.

Krajský súd bol toho názoru, že správny orgán síce odôvodnil svoje rozhodnutie, ale jeho tvrdenia nezodpovedajú dôkazom, na ktoré v ňom poukazoval ani obsahu predloženého administratívneho spisu. z daného dôvodu bolo súdu znemožnené preskúmať, na základe akých okolností a dôkazných prostriedkov žalovaný dospel k záveru, že nie je splnená podmienka neexistencie inej alternatívy na zamedzenie škodám spôsobených medveďom hnedým v danej lokalite a že nebude ohrozená jeho populácia. Z podkladov rozhodnutia takisto nebolo možné zistiť premnoženie medveďa v danom poľovnom revíri, t.j. posúdenie primeranej rozlohy teritória pre počet živočíchov vyskytujúcich sa v predmetnom území, a teda dôvodnosť regulačného odstrelu. Táto okolnosť nevyplýva zo žiadnej relevantnej správy a zisťovania odborného orgánu, pričom aj podklad rozhodnutia je súčasťou súdneho prieskumu. Dôvod udelenia výnimky preto súd považoval za nepreskúmateľný.

Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie. je v rozpore s obsahom spisov pričom toto zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a potrebe detailného dokazovania o otázke škôd a útokov spôsobených konkrétnym jedincom tohto živočícha. Podľa názoru žalovaného kompetentné a odborné orgány ochrany krajiny predostreli žalovanému také dôkazy v správnom konaní, ktoré podľa žalovaného boli dostatočným podkladom na povolenie výnimky na odstrel chráneného živočícha.

Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o ochrane prírody“) orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013, z 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého na poľnohospodárskej pôde v ochrannom pásme Národného parku Veľká Fatra, kat. úz. Nolčovo a Podhradie, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a do 15.12.2011 postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre, teda uplynul už v čase rozhodovania krajského súdu.

Z dôvodu, vyjadreného jednoznačne v uvedenom stanovisku Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a konanie zastavil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods.1 písm. c) O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.