Najvyšší súd   9Sžso/37/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W. S., S., K. č. X., K., zastúpeného J.. K. A., advokátkou so sídlom K. č. X., K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej

číslo 322-8475-GC-09/2009 z 15. januára 2010,   na odvolanie žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 1. júla 2010, č.k. 6S/5369/2010-36, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach  

z 1. júla 2010, č.k. 6S/5369/2010-36,   z r u š u j e   a   vec   mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením z 1. júla 2010, č.k. 6S/5369/2010-36,   zastavil

konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalovaná rozhodnutím číslo 322-8475-GC-09/2009

z 15. januára 2010 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) odmietla odvolanie žalobcu a potvrdila

rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Košice. číslo 704-3440197709-GC09/089-664

z 30. septembra 2009, ktorým pobočka rozhodla, že zamestnancovi T. D. v dobe od 17. marca

2006 do 25. mája 2006 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. Rozhodnutie

žalovaného napadol žalobou žalobca ako zamestnávateľ T. D. Krajský súd v rámci skúmania 9Sžso/37/2010

podmienok konania o žalobe dospel k záveru, že žalobca nie je oprávnenou osobou na

podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, lebo jej rozhodnutie sa

priamo týka zamestnanca žalobcu, T. D. (ďalej len „zamestnanec“) a žalobcu sa dotýka len

nepriamo ekonomicky, nie však právne.

Uznesenie krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Poukázal na to,

že žalobca ako zamestnávateľ je osobou, povinnou prihlásiť svojich zamestnancov na sociálne

poistenie v príslušnom členskom štáte a má voči Sociálnej poisťovni právo, aby jeho

zamestnancov evidovala ako osoby povinne poistené z titulu pracovného pomeru a v prípade

vzniku nároku na dávku sociálneho poistenia túto po splnení zákonom požadovaných

náležitostí vyplácala. V prípade, ak by žalobca nemal možnosť rozhodnutie žalovanej

napadnúť žalobou, by došlo k situácii, kedy by zamestnávateľ nemal reálnu právnu možnosť

rozhodnutie žalovanej zmeniť. Zamestnanec, ako subjekt, ktorého je zamestnávateľ povinný

správne prihlásiť na sociálne poistenie, by práve od zamestnávateľa uplatňoval nárok  

na náhradu, napríklad ušlého poistného obdobia na dôchodok. Rozhodnutím žalovanej došlo

k ukráteniu zamestnávateľa práve na riadne zabezpečenie vzniku a trvania poistenia  

pre svojich zamestnancov počas celého trvania pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov

žalobca žiadal, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla len dôvody, pre ktoré považuje

svoje rozhodnutie za zákonné. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu sa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že je ho potrebné zrušiť.

Krajský súd vyslovil právny názor, že žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie

žaloby proti rozhodnutiu žalovanej, lebo sa ho toto rozhodnutie nedotýka priamo právne, len

ekonomicky.

Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového

sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba,  

o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej 9Sžso/37/2010

práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté,

alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej

len "účastník konania").

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky o tom, že

zamestnancovi žalobcu v dobe od 17. marca 2006 do 25. mája 2006 nevzniklo povinné

nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti

(ďalej len „poistenie“). Pobočka Sociálnej poisťovne v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázala i na povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do poistenia a platiť

príspevky na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy štátu výkonu práce. Rozhodnutie

pobočky i žalovanej bolo doručené aj žalobcovi. Je zrejmé, že žalovaná považovala žalobcu

za účastníka správneho konania.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté.

Podľa § 250 ods. 2 OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená

na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa  

v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Pre posúdenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu je rozhodujúce, či žalobca bol

účastníkom správneho konania ako osoba, ktorej práva, právom chránené záujmy a povinnosti

môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, čiže či v danom prípade konečné

rozhodnutie žalovanej môže ovplyvniť právnu pozíciu žalobcu.

9Sžso/37/2010

Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k 31. júlu 2006

(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamestnávateľ je povinný plniť si povinnosti, uvedené  

v § 231 ods. 1 tohto zákona, napríklad prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na

dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení

najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a   odhlásiť zamestnanca podľa § 4

ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra

poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20

nevznikol.

Z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že rozhodnutie o zániku povinného poistenia

zamestnanca žalovaného podľa slovenskej legislatívy žalovaná vyvodzuje z článku 14 ods. 2

písm. a/ nariadenia, pričom žalobca v žalobe namieta uplatniteľnosť slovenskej legislatívy.

Vylúčenie zamestnanca žalobcu z účasti na sociálnom poistení podľa slovenskej

legislatívy, a teda posúdenie otázky, či zamestnanec žalobcu bol alebo nebol poistený z titulu

pracovnej činnosti u žalobcu zúčastnený na poistení podľa zákona č. 461/2003 Z.z., sa priamo

dotýka povinnosti žalovaného prihlásiť do poistenia, resp. odhlásiť (zrušiť prihlásenie)

zamestnanca u nositeľa sociálneho poistenia v príslušnom členskom štáte Európskej únie.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že na základe právoplatného rozhodnutia

žalovanej žalobcovi ako právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vzniklo podľa § 145

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. právo na vrátenie poistného za tohto zamestnanca, ktoré bolo

zaplatené bez právneho dôvodu.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutím žalovanej sú

priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, a preto žalobca je

účastníkom správneho konania a z toho dôvodu je podľa § 250 ods. 2 OSP osobou

oprávnenou na podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovanej.

Z   uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 OSP.

9Sžso/37/2010

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2011  

  J.. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková