UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobcu: Mgr. Eva Timár Myjavcová, správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti Gapeja, s.r.o. so sídlom Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 35 850 965, Štúrova 42, Šaľa, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Staromestská 6, Bratislava za účasti: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky č. Upo-5/13-BP zo dňa 27.03.2013, o odvolaní žalovaného a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/144/2013-172 zo dňa 11. decembra 2013, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2013, č.k. 2S/144/2013-172, m e n í tak, že žalobu zamieta.
II. Žalobkyni súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 11. decembra 2013, č.k. 2S/144/2013-172 zrušil rozhodnutie právnej predchodkyne žalovaného č. Upo-5/13-BP zo dňa 27.03.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Napadnutým rozhodnutím bývalej Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky č. Upo-5/13- BP zo dňa 27.03.2013 bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Správy katastra Senec č. Up 4/12 zo dňa 28.11.2012, ktorým vyhovela protestu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/3 Gd 275/12-2 a zrušila protestom napadnuté rozhodnutie Správy katastra Senec vydané v konaní vedenom pod sp. zn. V-5650/12 zo dňa 24.10.2012, ktorým správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. X. v prospech obchodnej spoločnosti GAPEJA, s.r.o.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že ani striktná právna regulácia spôsobu vylučovaniasprávcom spísaného majetku z konkurznej podstaty neznemožňuje uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru nad zákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov správy katastra vydaných pred vyhlásením konkurzu. Na účely § 76 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, prokurátor nie je inou osobou a podanie protestu a rozhodnutie orgánov správy katastra o ňom nie je prevodom majetku zapísaného do podstaty napriek tomu, že môže mať podobné následky. Podaním protestu prokurátor neuplatňuje právo k majetku vylučujúce jeho zápis do konkurznej podstaty, na čo slúži excindačné konanie pred konkurzným súdom, ale iniciuje osobitný druh konania za účelom preskúmania tvrdeného nesúladu postupu a rozhodnutia správneho orgánu s objektívnym právom. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že správa katastra rozhodla o proteste prokurátora dňa 28.11.2012 bez toho, aby o začatí konania o proteste upovedomila správcu konkurznej podstaty spoločnosti Gapeja, s.r.o. Táto chyba v postupe však nemala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca svoje argumenty uplatnil v odvolaní a žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.
Krajský súd však poukázal na skutočnosť, že v čase konania o odvolaní a rozhodovania žalovaného v odvolacom konaní, prebiehali pred Okresným súdom Trnava excindačné konania, v ktorých konkurzný súd posudzuje zákonnosť právneho titulu pre zahrnutie predmetných nehnuteľných vecí do konkurznej podstaty. Vyslovil názor, že priorita skúmania zákonnosti súkromnoprávneho titulu pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam je o.i. determinovaná skutočnosťou, že rozhodnutie o vylúčení sporného majetku z konkurznej podstaty na základe záveru o nezákonnosti právneho titulu pre jeho nadobudnutie urobí nadbytočným a bezpredmetným rozhodovanie o nezákonnosti povolenia vkladu pre prokurátorom tvrdené obmedzenie zmluvnej voľnosti prevodcu. Pokiaľ by totiž súd určil, že úpadcovi predmetné nehnuteľnosti nepatria, prestal by existovať faktický dôvod pre posudzovanie zákonnosti verejnoprávnych účinkov prevodu vlastníctva. Ďalej prvostupňový súd poukazuje na princíp právnej istoty, kedy je neudržateľné, aby v situácii, keď úpadca v dôsledku napadnutého rozhodnutia prestal byť vlastníkom nehnuteľností, boli na konkurznom súde aj naďalej vedené konania o vylúčenie totožného majetku z konkurznej podstaty, čo je situácia, ktorá by v prejednávanej veci, v prípade zamietnutia žaloby, mohla nastať. V tomto zmysle je napadnuté rozhodnutie zdrojom právnej neistoty pre úpadcu a jeho správcu konkurznej podstaty, veriteľov úpadcu, ako aj tých, ktorí si uplatňujú práva na vylúčenie tohto majetku z konkurznej podstaty. Vzhľadom na uvedené argumenty dospel prvostupňový súd k záveru, že žalovaný mal konanie o proteste prokurátora prerušiť do skončenia excindačných konaní vedených pred konkurzným súdom.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že obmedzenia, vyplývajúce z uznesení Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR o zaistení predmetného majetku sa na žalobcu zo zákona nevzťahujú, túto nemohol súd jednoznačne posúdiť, pretože uznesenia VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 a č. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010 sa v administratívnom spise predloženom žalovaným, nenachádzajú. Žalobca predložil k žalobe fotokópiu časti uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 (strany 1-3, 12-14). Z tej časti uznesenia prokuratúry, ktorú mal súd k dispozícii, nevyplýva zákaz dispozície s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX v k.ú. X. pre spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. Londýn, od ktorej mal predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť úpadca na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok.
Prvostupňový súd ďalej dôvodil, že ak by vychádzal z toho, že podvodným konaním obv. G. K. a obv. H. K. bola poškodená spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. a na uspokojenie jej nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom bol predmetný majetok zaistený, nie je na podklade dostupného spisového materiálu jasné, čo viedlo Generálnu prokuratúru SR najprv k vysloveniu súhlasu s prevodom majetku zo spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. na poškodeného vyrozumením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 18. mája 2012 a potom k podaniu protestu proti rozhodnutiam príslušnej správy katastra k prevodom toho istého majetku zo spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. na spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. a z tejto spoločnosti na úpadcu, keď osoba poškodeného v trestnom konaní sa pravdepodobne nezmenila. Krajský súd bol toho názoru, že prokuratúra je povinná svoje právomoci vykonávať výlučne vo verejnom záujme, ktorý musí byť zrejmý z každého prostriedku prokurátorského dozoru. Nestotožnil savšak s názorom žalobcu, že po vyhlásení konkurzu je irelevantné skúmať zákonnosť nadobudnutia vlastníctva úpadcu k nehnuteľnému majetku. K žalobnej námietke, týkajúcej sa oprávnenia štatutárneho zástupcu úpadcu zastupovať úpadcu v konaní o povolenie vkladu vlastníctva k nehnuteľnému majetku v prospech úpadcu po vyhlásení konkurzu na jeho majetok, prvostupňový súd uviedol, že úpadcu musí v takomto konaní zastupovať správca aj napriek tomu, že právny titul, na základe ktorého sa vkladové konanie začalo, vznikol ešte pred vyhlásením konkurzu, avšak z postoja správcu, ktorý predmetný majetok, nadobudnutý úpadcom, spísal do konkurznej podstaty, je zjavné, že sa s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech úpadcu stotožnil a s povolením vkladu súhlasil. Chýbajúci podpis správcu na návrhu na vklad do katastra je treba považovať len za odstrániteľný nedostatok návrhu na začatie vkladového konania, ktorý odôvodňoval postup správy katastra podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona v spojení s § 29 ods. 1 správneho poriadku, teda výzvu úpadcovi na odstránenie nedostatku návrhu spočívajúceho v absencii podpisu správcu konkurznej podstaty.
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 2S/144/2013-172 zo dňa 11. decembra 2013 sa v zákonnej lehote odvolala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ako aj žalovaný.
Generálna prokuratúra v odvolaní namietla absenciu vedomosti žalovaného o excindačných konaniach, keďže excindačné konanie sp. zn. 25Cbi/9/2013 začalo na Okresnom súde Trnava až 27. marca 2013, teda v deň vydania napadnutého rozhodnutia a excindačné konanie sp. zn. 25Cbi/3/2013 síce začalo 24. januára 2013, teda počas odvolacieho konania pred žalovaným, avšak táto skutočnosť nebola žalovanému oznámená. Správa katastra nebola požiadaná o vyznačenie poznámky, informujúcej o začatí týchto konaní, ani žalobca počas odvolacieho konania túto skutočnosť neoznámil. Skúmanie prípadného začatia excindačného konania ex offo pritom od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, pretože účastníkom konania o proteste prokurátora bol žalobca, ktorý je v excindačných konaniach v pozícií žalovaného a v jeho záujme by malo byť oznámiť túto skutočnosť orgánu katastra. Prokuratúra tiež namietla, že predmetom posudzovania súdu v excindačnom konaní je otázka, či určitá vec bola oprávnene zapísaná do súpisu konkurznej podstaty, pričom ako predbežnú otázku môže súd posudzovať len platnosť zmluvy o predaji podniku, nie však zákonnosť rozhodnutia orgánu katastra o povolení vkladu. Vzhľadom na dvojfázovosť prevodu vlastníckeho práva však môže byť absencia jeho nadobudnutia spôsobená nielen neplatnosťou prevodnej zmluvy, ale aj nezákonnosťou rozhodnutia o povolení vkladu. Nezákonnosť rozhodnutia potom môže byť spôsobená aj porušením takých procesných ustanovení vyplývajúcich zo zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ktoré sa netýkajú skúmania platnosti zmluvy. V prejednávanej veci bol proti rozhodnutiu Správy katastra Senec č. V- 5650/12 zo dňa 24. októbra 2012 podaný protest prokurátora z dôvodu porušenia procesných ustanovení, keďže správa katastra nezohľadnila zaistenie dotknutých nehnuteľností uzneseniami Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 a č. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010, ktorých existencia bola dôvodom na obligatórne prerušenie vkladového konania podľa § 31a písm. f/ katastrálneho zákona a nepodanie návrhu na vklad oprávnenou osobou, čo malo byť dôvodom pre zastavenie konania podľa § 31b ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona. Účastník potom argumentuje, že platnosť prevodnej zmluvy, ktorá by mohla byť v excindačnom konaní riešená ako predbežná otázka, by nemala priamy dopad na posudzovanie zákonnosti rozhodnutia bývalej správy katastra o povolení vkladu. Výrok súdu v excindačnom konaní nepredstavuje záznamovú listinu, na podklade ktorej by mohlo dôjsť k zmene vlastníckeho zápisu v katastri nehnuteľností. Zápis nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty, ani jej výmaz na základe úspešnej excindačnej žaloby, nemajú žiadne konštitutívne účinky vo vzťahu k vlastníckemu právu a ani ho nedeklarujú. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by aj vylučovacie žaloby v rámci excindačných konaní sp. zn. 25Cbi/9/2013 a sp.zn. 25Cbi /3/2013 boli úspešné, zmena vlastníckeho zápisu v katastri nehnuteľností by vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam mohla byť vykonaná z dôvodov namietaných v proteste prokurátora len na základe rozhodnutia žalovaného o vyhovení tomuto protestu. K otázke právnej istoty účastník namieta, že táto je len jedným z atribútov právneho štátu, ktorého podstatou je najmä zachovávanie zákonného postupu štátnych orgánov. Len výnimočne môže právna istota prevážiť potrebu zmeny nezákonného stavu; predpokladom takejto preferencie je dobromyseľnosť účastníkov k nadobudnutým právam, pričom však v prejednávanej veci nejde o takýto prípad. Napriek zmluvne deklarovanej odplatnosti nadobudnutia nehnuteľností ich spoločnosť GAPEJA, s.r.o. získala bez zaplatenia kúpnej ceny a v čase,keď už bola v konkurze, pričom predávajúci si svoju pohľadávku ani neprihlásil. Zdôraznil, že zrušením rozhodnutia žalovaného o vyhovení protestu prokurátora sa môže zhoršiť postavenie osôb, ktoré zložili zálohy alebo zaplatili za zaistené nehnuteľnosti, z čoho následne vyvodzuje, že rozhodnutie o proteste prokurátora nevyvoláva stav právnej neistoty, ale túto odstraňuje. K tvrdeniu súdu o priorite súkromnoprávnej ochrany poukázal na to, že v konkurznom konaní sa realizuje súkromný záujem, predovšetkým záujem veriteľa na uspokojení svojich pohľadávok, avšak naopak pri výkone dozoru prokuratúry nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy sa chráni verejný záujem spočívajúci v dodržiavaní zásad materiálneho právneho štátu. Pri konfrontácii týchto dvoch záujmov však nemožno uprednostniť súkromný záujem veriteľa na úkor zákonnosti. Ďalej účastník namietol, že nie je úplne zrejmé, čo prvostupňový súd spochybňuje, keď na jednej strane odkazuje na uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 a č. VII/2 Gv 89/10- 16 zo dňa 09.07.2010 a na strane druhej konštatuje, že tieto „nemohol jednoznačne posúdiť", pretože sa nenachádzali v administratívnom spise. Pokiaľ krajský súd považoval za potrebné argumentačne sa vysporiadať s uvedenými uzneseniami, mohol o ich predloženie požiadať buď žalovaného alebo generálnu prokuratúru, čo však neurobil. Na ozrejmenie uviedol, že uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/2 Gv 89/10-10 zo 17. júna 2010, boli zaistené príslušné nehnuteľnosti podľa § 50 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Trestného poriadku na uspokojenie nároku poškodenej Ing. Jany Šľachtovej; proti tomuto uzneseniu však bola podaná sťažnosť, ktorej bolo v rámci autoremedúry vyhovené tak, že uznesením č. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09. júla 2010 Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zaistil predmetné nehnuteľnosti v prospech poškodeného COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. Súčasne bolo obomi uzneseniami spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. zakázané nakladať s danými nehnuteľnosťami. Rozhodujúcou je práve skutočnosť, že došlo k zaisteniu príslušných nehnuteľností, keď samotný zákaz nakladania je len súčasťou výroku zaisťujúceho uznesenia v zmysle § 50 ods. 2 Trestného poriadku a vzťahuje sa na osoby, ktoré by boli inak oprávnené v čase vydania uznesenia s predmetom zaistenia nakladať. Keďže v danom prípade boli najprv zmluvou o prevode podniku z 21. decembra 2010 (V-5642/812) protiprávne prevedené nehnuteľnosti z GLANCE HOUSE, s.r.o. na COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd., je pochopiteľné, že i keď zaistenie nehnuteľností zostalo zachované, v ňom obsiahnutý zákaz nakladania prestal byť aktuálny. To však neznamená, že zaistenie nehnuteľností stratilo právne účinky. Tieto naďalej trvajú a vyvolávajú nemožnosť platnej dispozície so zaistenými nehnuteľnosťami. Zaistenie sa totiž zrušuje len vydaním uznesenia prokurátorom alebo súdom. Na základe uvedeného navrhuje, aby Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/144/13-172 zo dňa 11.12.2013 tak, že žalobu zamietne. K odvolaniu Generálna prokuratúra priložila tiež fotokópie uznesení Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 a č. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010.
Žalovaný v odvolaní podanom osobne na Krajskom súde v Bratislave dňa 17. februára 2014 uvádza, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti GAPEJA, s.r.o. podanie excindačných žalôb nenamietala a krajský súd prihliadol na námietky vznesené v žalobe, resp. na pojednávaní, ktoré však neboli uplatnené v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, čím de facto súdne konanie nahradilo inštitút odvolacieho konania, ktoré je nevyhnutným predpokladom na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Žalovaný tiež zdôraznil, že nie je možné v tomto konaní preskúmavať pôvodné rozhodnutie, ani riešiť, komu svedčí vlastnícke právo. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na charakter predbežnej otázky, ktorou je skutočnosť, o ktorej rozhoduje iný orgán než ten, pred ktorým prebieha správne konanie. Ak orgán verejnej správy konajúci o proteste prokurátora zistí, že začalo konanie o predbežnej otázke, je v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku povinný konanie prerušiť. Predpokladom pre takéto obligatórne prerušenie je vedomosť orgánu verejnej správy o začatí konania o predbežnej otázke, čo v prejednávanom prípade nebolo naplnené. Žalovaný ďalej uviedol, že zahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku, nech ním bol úpadca alebo iná osoba, preto rozhodnutia súdu vo veciach excindačných žalôb nie sú predmetom zápisu záznamom do katastra nehnuteľností. Začaté excindačné konania preto nemohli v rámci konania o proteste prokurátorapredstavovať predbežnú otázku. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/144/13-172 zo dňa 11.12.2013 zmenil tak, že žalobu zamietne.
Žalobkyňa sa k odvolaniam nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach odvolania bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.
Odvolací súd zo spisového materiálu jemu predloženého zistil, že:
Uznesením sp. zn. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v trestnej veci proti obv. G. K. a H. K. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona podľa § 50 ods. 1 písm. b) a písm. c) Trestného poriadku zaistila na uspokojenie nároku poškodeného Ing. Y. P.
- na majetkových právach obvinenej H. K. v právnickej spoločnosti GLANCE HOUSE s.r.o. so sídlom Rázusová 125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 796 425 (ďalej len GLANCE HOUSE s.r.o.), v ktorej má obvinená H. K. od 05.02.2010 ako spoločník majetkovú účasť
- na majetkových právach právnickej osoby GLANCE HOUSE s.r.o., v ktorej je obvinená H. K. konateľom spoločnosti, zapísaná do obchodného registra, do výšky škody 8 298 479 eur nasledovný majetok:
- nehnuteľnosti zapísané pre vlastníka GLANCE HOUSE s.r.o. v podiele 1/1 na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území X., v obci X., okres U.
- nehnuteľnosti zapísané pre vlastníka GLANCE HOUSE s.r.o. v podiele 1/1 na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území X., v obci X., okres U.
- nehnuteľnosti zapísané pre vlastníka GLANCE HOUSE s.r.o. v podiele 1/1 na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území X., v obci X., okres U.
- rozostavanú stavbu na parcele č. 5011/1 v podiele 1/1 pre GLANCE HOUSE s.r.o. a súčasne podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku prokurátorka zakázala obvinenej H. K. a spoločnosti GLANCE HOUSE s.r.o. nakladať s majetkom popísaným v tomto uznesení.
Následne uznesením sp. zn.VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010 prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podľa § 190 ods. 1 Trestného poriadku vyhovela sťažnosti obhajcu obvinených a uznesenie prokurátorky sp. zn. VII/2 Gv89/10-10 zo dňa 17.06.2010 zrušila v celom rozsahu, pričom zároveň týmto uznesením nehnuteľnosti totožné ako v uznesení č.k. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010 zaistila na uspokojenie nároku poškodeného COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD, IČO: 43 355 03, so sídlom 15 Stopher House, Webber street, Londýn, Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska v zastúpení Ing. Y. a súčasne podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku zakázala obvinenej H. a spoločnosti GLANCE HOUSE s.r.o. s majetkom popísaným v tomto uznesení nakladať.
Dňa 21.12.2010 uzavrel predávajúci: COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD. a kupujúci: GAPEJA, s.r.o. zmluvu o predaji podniku. V čl. I. predmetnej zmluvy sa uvádza, že predávajúci je výlučným vlastníkom podniku, ktorý je tvorený vecami, právami a inými majetkovými hodnotami a záväzkami podľa nasledujúceho prehľadu: Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve predávajúceho, v podiele 1/1, zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území X., v obci X., okres U., evidované Správou katastra Senec ako: stavba - Polyfunkčný bytový dom, súp. č.: 1977, postavená na pozemku parcely registra „C", evidovanom v katastrálnej mape ako parc. č. 511/1 o výmere: 1834 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne úz. X., obec X., okres U., zapísaný na LV č. XXXX, vydaný Správou katastra Senec. Predávajúci predáva kupujúcemu a kupujúci kupuje od predávajúceho podnik špecifikovaný v ods. 1 tohto čl. zmluvy a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu. K predmetnej zmluve bol dňa 23.12.2010 dojednaný dodatok č. 1 a dňa 11.07.2012 dodatok č. 2, z ktorého vyplynulo, že predmetom prevodu je aj vlastnícke právo k zastavanému pozemku registra „C" evidovaného nakatastrálnej mape parc. č. 5011/1 o výmere 1834m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, katastrálne úz. X., obec X., okres U., zapísaný na LV č. XXXX, vedený Správou katastra Senec. Ďalej sa v dodatku č. 2 uvádza, že v súčasnosti žiadne vykonateľné ani právoplatné rozhodnutie nebráni v prevode nehnuteľnosti.
Generálna prokuratúra vydala dňa 18.05.2012 prípis sp. zn. XV/3 Spr 300/11 adresovaný Ing. Y. P., riaditeľke COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD, označený ako „Žiadosť o súhlas s prevodom na poškodeného - vyrozumenie". Z uvedeného prípisu vyplýva, že vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné uznesenie (sp. zn. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010) bolo vydané z dôvodu zaistenia nárokov spoločnosti COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD na náhradu škody, prokuratúra súhlasí s prevodom zaistených nehnuteľností na poškodeného a to formou uzatvorenia zmluvy o predaji podniku, resp. časti podniku, kde ako splnomocnený zástupca spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. bude zmluvu podpisovať Ing. Y. P. na základe generálnej plnej moci (sic!). Uvedený súhlas má informatívny charakter a bude slúžiť pre potrebu príslušnej správy katastra za účelom povolenia príslušných vkladov vlastníckeho práva...Súhlas s prevodom sa týka zaistených nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o., a to najmä zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území X., v obci X., okres U., evidované Správou katastra Senec ako stavba - Polyfunkčný bytový dom, súp. č. 1977, postavená na pozemku parc. registra „C" evidovanom na katastrálnej mape ako parc. č. 5011/1 o výmere 1834 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. X., obec X., okres U., zapísaný na LV č. XXXX. V uvedenom prípise ďalej prokurátor konštatuje, že predmetné oznámenie neruší zaistenie podľa § 50 Trestného poriadku. Toto bude zrušené až uznesením podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku po tom, ako dôjde k prevodu na poškodeného spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT LTD.
Následne bol vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX katastrálne územie X., obec X., okres U. v prospech spoločnosti COMMERCIAL DEVELOPMENT LTD.
Uznesením zo dňa 30. 08. 2012 č.k. 25K/18/2012-62 Okresný súd v Trnave vyhlásil konkurz na majetok dlžníka GAPEJA, s.r.o., Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 35 850 965. Súd ustanovil Mgr. Evu Timár Myjavcovú do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2012.
Dňa 18.10.2012 bol Správe katastra Senec doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti GAPEJA, s.r.o. na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 21.12.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.12.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 11.07.2012. Návrh na vklad bol podpísaný JUDr. P., konateľom spoločnosti GAPEJA, s.r.o.
Dňa 19.10.2012 spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD. doručila Správe katastra Senec prípis nazvaný Doplnenie k vkladu, kde konajúc prostredníctvom riaditeľky Ing. Y. P., uvádza, že jej bol vydaný súhlas na prevod nehnuteľností na poškodeného zo dňa 18.05.2012 pod č. XV/3 Spr 300/11. V predmetnom súhlase bolo povolené previesť nehnuteľnosti zaistené na spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD. ako poškodeného. V závere súhlasu však bola uvedená konštatácia, že predmetná poznámka zaistenia na príslušnom LV nezaniká a zrušená môže byť len procesným postupom podľa § 51 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Adresnosť predmetného uznesenia však zaniká prevodom zaistených nehnuteľností na poškodeného, teda na spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD. Aj keď údaj o zaistení sa na LV bude stále nachádzať, nemôže brániť v dispozícií s predmetom zaistenia, nakoľko zo samotného uznesenia je zrejmé, že predmetný zákaz nakladať s nehnuteľnosťou bol podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku uložený obvinenej H. K. ako spoločníčke a konateľke spoločnosti GLANCE HOUSE s.r.o.
Rozhodnutím č. V-5650/12 zo dňa 24.10.2012 Správa katastra Senec povolila vklad vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa.
Dňa 26.11.2012 podal prokurátor protest č. VI/3 Gd 275/12-2 proti rozhodnutiu Správy katastra Senec o povolení vkladu č. V-5650/12 zo dňa 24.10.2012.
Rozhodnutím č. UP-4/12 zo dňa 28.11.2012 Správa katastra Senec vyhovela protestu prokurátora a napadnuté rozhodnutie č. V-5650/12 zo dňa 24.10.2012 zrušila. Rozhodnutie odôvodnila tým, že pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva pod č. V-5650/12 nesprávne posúdila skutočnosti týkajúce sa obmedzenia práva prevodcu nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami a nerešpektovala uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry o zaistení majetku. Právne účinky spočívajúce v obmedzení dispozičného práva nezanikli. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že návrh na vklad vlastníckeho práva v predmetnom konaní podala neoprávnená osoba - konateľ spoločnosti GAPEJA, s.r.o., hoci v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok tejto spoločnosti dňa 30.08.2012 (právoplatné dňom 06.09.2012) oprávnenie na podanie takého návrhu v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii patrilo správcovi konkurznej podstaty.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súpis majetku podstát (ďalej len „súpis") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
Podľa § 78 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
Podľa § 78 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu spoznámkou v prospech iného, alebo nikoho, alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
Podľa § 78 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom, nie kratšej ako 30 dní, podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
Podľa § 78 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
Podľa § 78 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.
Podľa čl. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok" alebo „TP") ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť: a) na majetku obvineného, b) na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú účasť, c) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený 1. má majetkovú účasť, alebo 2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby, d) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú účasť právnická osoba, v ktorej obvinený 1. má majetkovú účasť, alebo 2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby, e) na ostatných majetkových právach obvineného.
Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, poverí ich úschovou právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá v tomto odbore vykonáva podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností (§ 50 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z.).
Zaistenie sa zruší z dôvodov uvedených v § 51 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych práv a inýchpráv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon") práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 31 ods. 5 katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 31 ods. 6 katastrálneho zákona rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
Podľa § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Podľa § 31a písm. a, písm. c) a písm. f) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak a) sa začalo konanie o predbežnej otázke, c) bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh, f) právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu 10).
Poznámka č. 10 k § 31a katastrálneho zákona odkazuje na § 50 Trestného poriadku.
Podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.
Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu (§ 40 ods. 2 Správneho poriadku).
Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý ustálil, že konanie, týkajúcesa majetku podliehajúceho konkurzu, možno po vyhlásení konkurzu začať aj na základe protestu prokurátora s poukazom na § 47 ods. 4 zákona o konkurze, kedy prokurátor bude iným príslušným orgánom, ktorý iniciuje osobitný druh konania za účelom preskúmania tvrdeného nesúladu postupu a rozhodnutia správneho orgánu s objektívnym právom.
Za správny je tiež potrebné považovať záver krajského súdu, podľa ktorého vkladové konanie začaté po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, ktorého výsledok môže ovplyvniť rozsah majetku podliehajúceho konkurzu, je takým konaním, v ktorom musí úpadcu zastupovať správca. Uvedené platí aj napriek tomu, že právny titul, na základe ktorého sa vkladové konanie začalo, vznikol ešte pred vyhlásením konkurzu.
V danom prípade návrh na vklad podal konateľ úpadcu - spoločnosti GAPEJA, s.r.o., napriek tomu, že v tomto čase už za úpadcu mal konať správca konkurznej podstaty. Odvolací súd dospel k záveru, že správnym procesným postupom by v danej veci nebolo zastavenie konania, ale výzva na odstránenie nedostatku návrhu, a to buď doplnením podpisu správcu ako osoby oprávnenej konať za úpadcu, alebo plnej moci udelenej konateľovi správcom konkurznej podstaty.
Odvolací súd však nesúhlasí s názorom krajského súdu, že z postoja správcu, ktorý predmetný majetok nadobudnutý úpadcom spísal do konkurznej podstaty, je zjavné, že sa s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech úpadcu na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej s predávajúcim COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. stotožnil a s povolením vkladu súhlasil. Pripustením takého názoru by došlo k obchádzaniu zákona, ktorý na taký úkon prejav vôle správcu konkurznej podstaty priamo vyžaduje. Nedostatok splnomocnenia navrhovateľa vkladu konkurzným správcom je odstrániteľným nedostatkom návrhu, čo v zmysle § 31a písm. c) katastrálneho zákona malo viesť k prerušeniu vkladového konania. Ak napriek tomuto nedostatku príslušný správny orgán vklad povolil, konal v rozpore so zákonom.
Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného poukazujúc na to, že vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, malo byť neprerušenie konania o proteste prokurátora do skončenia excindačných konaní, vedených na Okresnom súde Trnava. Vyslovil názor, že rozhodovanie o excindačnej žalobe je konaním o predbežnej otázke, majúcej vplyv pre rozhodovanie o proteste prokurátora a zároveň argumentoval prednosťou súkromnoprávnych konaní pred prokurátorským dozorom.
Odvolací súd sa s takým názorom nestotožňuje. V konaniach dotýkajúcich sa totožnej veci je síce možné použiť (aj použité boli) tak prostriedky súkromného ako aj verejného práva, avšak ani zo zákonných ustanovení ani zo všeobecných právnych princípov nevyplýva subordinácia verejného práva voči súkromnému. Uvedené nemožno odvodiť ani z princípu právnej istoty, keď, ako tvrdí prvostupňový súd, pokiaľ by konkurzný súd určil, že úpadcovi predmetné nehnuteľnosti nepatria, prestane existovať faktický dôvod pre posudzovanie zákonnosti verejnoprávnych účinkov prevodu vlastníctva. Na tejto úvahe súd vystaval svoje rozhodnutie, pričom však ide o koncept vo svojich základoch mylný. Kľúčovou je tu skutočnosť, že excindačná žaloba podľa § 78 zákona o konkurze nie je špecifickým druhom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Touto otázkou sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zaoberal už v uznesení Najvyššieho súdu SR z 28.10.2009, sp. zn. 4Cdo/96/2008 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R52/2010, v ktorom je vzťah medzi uvedenými druhmi žalôb vymedzený takto: „Výsledkom úspešného uplatnenia takejto (excindačnej) žaloby je vylúčenie veci zo súpisu podstaty, a tým aj strata oprávnenia správcu nakladať s vecou a najmä strata možnosti speňažiť ju. Zahrnutím veci do konkurznej podstaty sa nikdy nemení jej skutočný vlastník, či už je ním úpadca alebo iná osoba. Zápisom veci do súpisu podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu podstaty alebo o zamietnutí vylučovacej žaloby, nemôže byť nikdy určený vlastník veci. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. Do konkurznej podstaty patrí nielenmajetok, ktorý dlžníkovi patril v deň vyhlásenia konkurzu alebo ktorý nadobudol za konkurzu, ale aj taký majetok, ktorého vlastníkom je osoba odlišná od úpadcu, ak právne úkony dlžníka (úpadcu) týkajúce sa tohto majetku (na základe ktorých dlžník prestal byť jeho vlastníkom) sú voči veriteľom (konkurzným veriteľom) neúčinné buď na základe zákona alebo na základe rozhodnutia súdu.
V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci, no otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou... Pretože prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva, má žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určení svojho vlastníctva k veci. Naproti tomu zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej vlastníkom... Žaloba o určenie vlastníckeho práva k veci a žaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty majú svoje opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý bol nimi určený. Keďže predmety týchto žalôb sa líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadne úspešné uplatnenie druhej. To zároveň znamená, že zo skutočnosti, že je vedené konanie o návrhu žalobcu na vylúčenie veci zo súpisu podstaty, nemožno vyvodzovať nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu na určení, že je jej vlastníkom.
Ako je teda zrejmé aj z vyššie uvedeného rozhodnutia, oba typy konaní - excindačné aj určovacie, majú rozdielny predmet a súd v excindačnom konaní nemá právomoc záväzným spôsobom určiť vlastníka veci. Samozrejme, súd je oprávnený ako predbežnú otázku posudzovať tiež otázku vlastníctva, resp. platnosť prevodného titulu, ak je to pre konanie potrebné, avšak takéto oprávnenie dáva § 31 katastrálneho zákona tiež katastrálnemu orgánu (náležitosti, forma zmluvy, určitosť, zrozumiteľnosť prejavov vôle etc.). Nebolo teda potrebné prerušiť konanie o proteste prokurátora z dôvodu vedenia excindačných konaní, pretože tieto nepredstavovali v danom prípade konanie o predbežnej otázke, a ak by tak správa katastra urobila, spôsobila by tým zbytočné prieťahy v správnom konaní.
Nad rámec uvedeného odvolací súd ešte poznamenáva, že v konaní o prokurátorskom proteste sa predbežná otázka, ako ju vymedzuje § 40 Správneho poriadku týkajúca sa titulu nadobudnutia, ani nevyskytla. Táto bola vyriešená v napadnutom vkladovom konaní a prokurátor toto posúdenie v proteste nespochybnil.
Čo naopak odvolací súd za predbežnú otázku pre rozhodnutie o proteste prokurátora považoval, bolo trvanie právnej záväznosti uznesenia prokurátora Generálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010 (pozn. súdu - napriek tomu, že prokurátor vo všetkých svojich podaniach uvádza tiež uznesenie sp. zn. VII/2 Gv 89/10-10 zo dňa 17.06.2010, je zrejmé, že toto platné, a teda ani záväzné, nie je, keďže bolo zrušené práve uznesením sp. zn. VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010), resp. právna záväznosť prípisu generálnej prokuratúry zo dňa 18.05.2012, sp. zn. XV/3 Spr 300/1. V tejto otázke potom odvolací súd za správny považuje právny názor žalovaného, resp. protestujúceho prokurátora.
Zákonodarca do trestného konania zaviedol ustanovenie § 50 a nasl. Trestného poriadku v záujme ochrany práv poškodených trestnými činmi, avšak pri dodržaní princípu zasahovania do práv obvineného len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania. Inštitút zaistenia môže využiť súd, resp. prokurátor v prípade, ak je tu určitá pravdepodobnosť, že obvinený, resp. osoby vymedzené v § 50 Trestného poriadku sa budú zbavovať majetku s cieľom vyhnutia sa povinnosti na náhradu škody v prípade právoplatného odsúdenia.
Ak je majetok postupom podľa § 50 Trestného poriadku zaistený, vlastník po dobu zaistenia nemá právo nakladať s ním, a to ani so súhlasom toho, kto o zaistení rozhodol. Ďalšie nakladanie so zaisteným majetkom je potom možné iba v prípade, ak je zaistenie zrušené, pričom podľa § 51 Trestného poriadku dôjde k zrušeniu zaistenia iba ak zanikne dôvod, pre ktorý o ňom bolo rozhodnuté, ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vecpostúpená inému orgánu. Dôvody zrušenia zaistenia nie je možné rozširovať, pričom o zrušení zaistenia rozhodne súd alebo v prípravnom konaní prokurátor uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť. Prípis generálnej prokuratúry zo dňa 18.05.2012, sp. zn. XV/3 Spr 300/1 nespĺňa ani formálne ani obsahové náležitosti rozhodnutia o zrušení zaistenia (odôvodnenie, či a prečo má prokurátor za to, že zanikol dôvod zaistenia), pričom tvrdenie, že došlo k zrušeniu zaistenia, z prípisu ani nevyplýva.
Odvolací súd zdôrazňuje základný princíp právneho štátu, obsiahnutý v Ústave Slovenskej republiky, a síce, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Je zrejmé, že na základe prípisu generálnej prokuratúry zaistenie nezaniklo a zaistený majetok nie je možné prevádzať, čo mal orgán katastra zohľadniť v konaní o vklade. Hoci napriek zaisteniu bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti COMMERCIAL DEVELOPMENT Ltd., povolený, išlo o nezákonný prevod. Z výroku uznesenia prokurátora Generálnej prokuratúry sp. zn.VII/2 Gv 89/10-16 zo dňa 09.07.2010 vyplýva, že nakladanie s nehnuteľnosťou sa zakazuje spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o.
Z účelu inštitútu zaistenia vyplýva dočasná neprevoditeľnosť predmetu zaistenia, a preto ani v uznesení o zaistení nebolo možné zakázať nakladanie s nehnuteľnosťou iným spôsobom ako adresovať tento zákaz tomu, kto bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ku dňu vydania rozhodnutia. Neexistuje dôvod, aby právne akty štátnych orgánov predvídali porušenie práva.
Odvolací súd poukazuje na ďalší zo základných princípov právneho štátu, a síce, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Ak by prevodom nehnuteľnosti zo spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. na spoločnosť COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT Ltd. zaniklo zaistenie nehnuteľnosti a bolo následne možné nehnuteľnosťou bez obmedzenia disponovať, došlo by k popretiu cieľa inštitútu zaistenia v trestnom konaní.
Ak by správa katastra po doručení návrhu na vklad k zaistenej nehnuteľnosti dodržala správny procesný postup, prerušila by konanie podľa § 31a písm. f) katastrálneho zákona až do zrušenia zaistenia tejto nehnuteľnosti. V konaní o vklade tak správa katastra neurobila a rozhodnutím č. V-5650/12 zo dňa 24.10.2012 povolila vklad vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech úpadcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že zavkladovanie práva k nehnuteľnosti zaistenej v trestnom konaní je tou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť vkladového rozhodnutia a odôvodňuje jeho zrušenie v konaní o proteste prokurátora. Samotné rozhodnutie o povolení vkladu do katastra za situácie, kedy neboli naplnené všetky predpoklady požadované § 31 katastrálneho zákona z dôvodu, že právo nakladať s nehnuteľnosťou bolo obmedzené, má za následok rozpor takého rozhodnutia so zákonom (§ 250j ods. 1 O.s.p.)
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže tento nebol v konaní úspešný.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.