UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. B., bytom K. XXXX/X, B., zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom Podjavorinskej č. 3, Prievidza, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č.8, Bratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Návrhom na začatie konania, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 16. októbra 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd konal proti nečinnosti odporkyne a uložil odporkyni povinnosť doručiť mu rozhodnutie o povinnosti vrátiť preplatok na úrazovej rente do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V návrhu uviedol, že odporkyňa mu od 16. februára 2004 vyplácala úrazovú rentu z titulu choroby z povolania a od 19. decembra 2012 mu bol priznaný starobný dôchodok, pričom mu bola suma, vyplatená na úrazovej rente po priznaní starobného dôchodku, zúčtovaná s doplatkom na starobnom dôchodku. Tento postup odporkyne nepovažuje za správny. Žiadal odporkyňu, aby vydala rozhodnutie o preplatku na starobnom dôchodku podľa § 236 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), čo však odporkyňa odmieta.
Odporkyňa vo vyjadrení z 28. októbra 2013 uviedla, že navrhovateľ bol od 16.februára 2004 poberateľom úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania zistenej 16. februára 2004. Keďže od dovŕšenia 55. roku veku, teda od 19. decembra 2012, bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok, odporkyňa rozhodnutím zo 14.februára 2013 rozhodla, že navrhovateľovi dňom dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. dňom 19. decembra 2012 nárok na úrazovú rentu zanikol. V odôvodnení rozhodnutia oboznámila navrhovateľa so skutočnosťou, že úrazová renta, vyplatená za obdobie od 19. decembra 2012 do 31. januára 2013 v sume 388,50 € bude zúčtovaná s dôchodkovou dávkou. Rozhodnutie zo 14.februára 2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 26. marca 2013, keďže navrhovateľ proti nemu opravný prostriedok nepodal. Ustanovenie § 236 ods.1 zákona sa aplikuje v prípadoch, keďSociálna poisťovňa nie je oprávnená postupovať v zmysle § 112 ods.9 zákona. Z toho dôvodu navrhla návrh zamietnuť ako neprípustný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh na konanie proti nečinnosti nie je dôvodný.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
V danej veci najvyšší súd z administratívnych spisov odporkyne zistil, že rozhodnutím zo dňa 22. októbra 2004 bol navrhovateľovi od 16.februára 2004 priznaný nárok na úrazovú rentu. Navrhovateľ dňom 19.decembra 2012 dovŕšil dôchodkový vek a od tohto dňa mu aj bol priznaný starobný dôchodok.
Odporkyňa rozhodnutím číslo 19280-4/2013-BA zo 14.februára 2013 rozhodla, že navrhovateľovi dňom dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. dňom 19. decembra 2012 nárok na úrazovú rentu zanikol. V odôvodnení tohto rozhodnutia súčasne uviedla, že výplata úrazovej renty je zastavená od februára 2012 a že úrazová renta, vyplatená za obdobie od 19. decembra 2012 do 31. januára 2013 v celkovej sume 388,50 €, (ktorej výpočet aj špecifikovala) bude zúčtovaná s dôchodkovou dávkou. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26. marca 2013, keďže navrhovateľ voči nemu opravný prostriedok v zákonom stanovenej lehote nepodal.
Podľa § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa § 112 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku.
Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila (§ 112 ods.6 zákona č.461/2003 Z.z.).
Podľa § 112 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky alebo, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa rozhodla o zániku nároku na úrazovú rentu právoplatným rozhodnutím, v ktorom súčasne v zmysle § 112 ods.9 zákona č.461/2003 Z.z. uviedla, že úrazová renta vyplatená za obdobie od 19.decembra 2012 do 31.januára 2013 v presne špecifikovanej sume bude zúčtovaná s doplatkom na starobnom dôchodku.
Keďže úrazová renta bola navrhovateľovi vyplácaná aj po dovŕšení dôchodkového veku, a to až do 31.januára 2013, odporkyňa postupovala v súlade s § 112 ods. 9 zákona č.461/2003 Z.z., keď vyčíslenú sumu úrazovej renty za obdobie od 19.decembra 2012 do 31.januára 2013, zúčtovala s doplatkom starobného dôchodku.
Najvyšší súd teda dospel k záveru, že v prípade zániku nároku na úrazovú rentu z dôvodu zmeny skutočností, rozhodných pre nárok na túto dávku (dovŕšenie dôchodkového veku) pri súčasnom nároku na inú dávku, sa vykoná zúčtovanie dávok vyplatených za ten istý čas bez potreby rozhodnutia o preplatku.
Odporkyňa po priznaní starobného dôchodku správne, v súlade s platnými zákonnými ustanoveniami, rozhodla o zániku nároku navrhovateľa na úrazovú rentu (§ 89a zákona) a správne postupovala podľa § 112 ods. 9 zákona, keď úrazovú rentu vyplatenú za obdobie od 19. decembra 2012 do 31. januára 2013 v sume 388,50 €, zúčtovala s priznaným starobným dôchodkom. O tomto postupe navrhovateľa oboznámila v rozhodnutí zo dňa 14.februára 2013, správnosť ktorého navrhovateľ opravným prostriedkom nenapadol. Je chybou navrhovateľa, že toto svoje právo nevyužil.
Použitie ustanovenie § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o povinnosti príjemcu dávky vrátiť dávku alebo jej časť v prípade vrátenia naviac vyplatenej sumy úrazovej renty by prichádzalo do úvahy v prípade, keby nemohlo byť použité ustanovenie § 112 ods. 9 zákona a nebolo by možné zúčtovanie súm dávok vyplatených za to isté obdobie.
Súd preto nemôže uložiť odporkyni, aby rozhodla o povinnosti navrhovateľa vrátiť naviac vyplatenú sumu na úrazovej rente, keď táto suma už bola zúčtovaná so sumou starobného dôchodku vo februári 2013.
Skutočnosť, že navrhovateľ nie je uzrozumený so zúčtovaním dávok podľa § 112 ods. 9 zákona, nie je dôvodom na to, aby súd v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. ukladal odporkyni povinnosť vydať rozhodnutie o o povinnosti príjemcu dávky vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 ods. 1 zákona. Navrhovateľ mohol totiž rozhodnutie o zániku nároku na úrazovú rentu zo 14. februára 2013 napadnúť v zákonom stanovenej lehote tridsať dní návrhom na jeho preskúmanie a v konaní o takom návrhu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p sa domáhať jeho zrušenia.
Z uvedených dôvodov súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol podľa § 250t ods. 4 O.s.p.
O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250t ods. 5 a 8 a § 142 ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok