9Sžd/11/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu V. B., bytom P. zastúpeného JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, Poprad, p r o t i žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP-P- 35/KDI-BCP-2012 zo 7. marca 2012 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade č. p.: ORP-P-537/OD12-PP-2011 z 10. januára 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2013, č. k. 3S/34/2012-34, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. mája 2013, č. k. 3S/34/2012 - 34, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom zo 17. mája 2013, č. k. 3S/34/2012-34, zamietol žalobu a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. p.: KRP-P-35/KDI-BCP-2012 zo 7. marca 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade č. p.: ORP-P-537/OD12-PP-2011 z 10. januára 2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 200 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 30. augusta 2011 o 6.47 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 ev. č. PP-565 CF v Poprade Matejovciach na križovatke ulíc Lidická a Smetanová, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, pričom bol počas kontroly podrobený dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom ALCOTEST 7410 výr. č. ARFM 0011, ktorý mu nameral 0,17 mg/l alkoholu v dychu (0,35 promile v krvi), čím akoúčastník cestnej premávky porušil § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovi bola dňa 30. augusta 2011 pri kontrole policajnou hliadkou nameraná hodnota 0,17 mg/l vydýchnutého vzduchu certifikovaným meracím prístrojom, pričom zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vodiča v uvedenej hodnote je závažným porušením zákona o cestnej premávke a kvalifikuje sa ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej pri kontrole mal krajský súd za preukázané, že žalobca sa k obsahu správy nevyjadril a vo vzťahu k tomuto prvotnému úkonu ostal absolútne nečinný. Krajský súd sa stotožnil ohľadom neskorších tvrdení žalobcu (že alkohol nepožil, ale zjedol dva keksy Mila, že policajt opakovanú dychovú skúšku odmietol) s vyhodnotením žalovaného, že ide o účelové tvrdenia. Žalobca správu vlastnoručne podpísal aj s údajom, že nežiada lekárske vyšetrenie, pričom v riadku určenom pre vysvetlenie zo strany vodiča nič neuviedol. Súd nemal dôvod spochybňovať listinné dôkazy a podklady, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu a ktoré boli obstarané zákonným postupom. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom podania vysvetlenia policajtom objasňujúceho priestupok, keďže tento nebol vypočutý ako svedok, ale len ako osoba ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností a zápisnica s jeho vysvetlením tvorí súčasť priestupkového spisu. Taktiež ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri určovaní druhu a výmery trestu z evidenčnej karty žalobcu, na ktorej nebolo vykonané zahľadenie priestupkov a trestov, pretože sám prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že na tento záznam neprihliadal, keďže je staršieho dáta (dopravná nehoda z roku 2003). Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdili, pričom svoje závery aj náležité odôvodnili a preto žalobu žalobcu zamietol. Žalobca vo včas podanom odvolaní nesúhlasil so závermi súdu, ktorý podľa jeho názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd vôbec neskúmal navrhované dôkazy zo strany žalobcu a nezaoberal sa jeho tvrdeniami, napriek tomu, že zasahujúca hliadka sama svojím postupom (doplnením správy) spochybnila zistenia o priestupku. Vydaniu preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu predchádzal nezákonný postup správnych orgánov, preto sú podľa jeho názoru podmienky na jeho zrušenie. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach nijako nezdôvodnili ako sa vyporiadali s jeho námietkou pri určovaní sankcie za priestupok, keď počas správneho konania žalobca poukázal na to, že vodičský preukaz je pre neho jediným zdrojom príjmu, keďže bol zamestnaný ako vodič z povolania. Taktiež považoval za svojvoľné zo strany správneho orgánu odmietnutie výpovede svedka z dôvodu, že ide o blízku osobu. Namietal, že skutkový stav v danej veci nebol zistený ani úplne ani presne, keďže sa neprihliadalo na jeho tvrdenia. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol v zmysle žalobného petitu. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo 7. marca 2012, č. p.: KRP-P-35/KDI-BCP-2012 v spojení s rozhodnutím Okresnéhodopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného v Poprade z 10. januára 2012, č. p.: ORP- P-537/OD12-PP-2011, ktorými bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 30. augusta 2011 o 6.47 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 ev. č. PP-565 CF v Poprade Matejovciach na križovatke ulíc Lidická a Smetanová, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, pričom bol počas kontroly podrobený dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom ALCOTEST 7410 výr. č. ARFM 0011, ktorý mu nameral 0,17 mg/l alkoholu v dychu (0,35 promile v krvi). Lekárske vyšetrenie a odber krvi v zdravotníckom zariadení na zistenie množstva alkoholu v krvi nežiadal. Vodičský preukaz mu bol zadržaný a ďalšia jazda vozidlom mu bola zakázaná. Za to mu podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch bola uložená pokuta 200 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €.

Podľa § 1 zákona o cestnej premávke tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Podľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že aj orgány objasňujúce priestupok, aj Krajský súd v Prešove sa uvedenými ustanoveniami riadili. Skutkový stav veci bol dostatočne zistený, a vyplynulo z neho ( i bez výsluchu navrhovaného svedka a bez ohľadu na doplňujúce vysvetlenie príslušníka PZ), že žalobca riadil osobné motorové vozidlo v takom čase, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme.

Skutočnosť, že v čase kontroly hliadkou PZ bol zistený alkohol v dychu žalobcu 0,17 mg/l je preukázaná zápisom o dychovej skúške vykonanej dňa 30. augusta 2011 o 6.49 hod. elektronickýmmeracím prístrojom ALCOTEST 7410 ev. č. ARFM-0011 a Správou o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 30. augusta 2011. Žalobca svojím podpisom na uvedenej správe potvrdil údaje v nej uvedené, vrátane toho, že lekárske vyšetrenie nežiada a že bol poučený a poučeniu porozumel, pričom na vysvetlenie žiadne skutočnosti neuviedol.

Žalobca žiadne námietky k obsahu správy pri jej podpise neuviedol a nevyužil svoje právo požiadať o odber krvi pri spísaní tejto správy. Nie je preto možné zohľadniť jeho neskoršie tvrdenia (že alkohol nepožil, ale zjedol dva keksy Mila), smerujúce k spochybneniu správnosti vykonanej dychovej skúšky.

Z uvedeného, i bez potreby výsluchu navrhovaného svedka, resp. ďalšieho príslušníka policajnej hliadky, ktorá vykonala kontrolu žalobcu je zrejmý skutkový stav i priebeh kontroly (žalobca bol riadne poučený, odber krvi nežiadal). Dôkazy v danej veci boli vykonané v súlade so zákonom a odôvodňujú právnu kvalifikáciu priestupku uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove č. p.: KRP-P-35/KDI-BCP-2012 zo 7. marca 2012.

Odvolací súd rovnako ako krajský súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že pri určovaní druhu a výmery trestu prvostupňový správny orgán vychádzal z evidenčnej karty žalobcu, na ktorej nebolo vykonané zahľadenie priestupkov a trestov (dopravná nehoda z roku 2003), pretože sám prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že na tento záznam neprihliadal, keďže je staršieho dáta (dopravná nehoda z roku 2003). Výška uloženej sankcie pokuta 200 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov pri možnosti uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov (§ 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch), ani takémuto tvrdeniu žalobcu nenasvedčuje.

Odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia zo strany správneho orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. žalobca má právo na náhradu trov len v prípade úspechu v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné