9Sža/7/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: W. štátny príslušník W., miesto pobytu Pobytový tábor Rohovce, zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonkova 6, Bratislava, o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu ČAS:MU-266-32/PO-Ž-2013 zo dňa 16. júla 2013, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. augusta 2013, č. k. 9Saz/46/2013-17, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. augusta 2013, č. k. 9Saz/46/2013-17, p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením z 22. augusta 2013, č. k. 9Saz/46/2013-17, krajský súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa na odpustenie zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu ČAS:MU-266-32/PO-Ž-2013 zo dňa 16. júla 2013, a na priznanie odkladného účinku vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľovi bola rozhodnutím odporcu zo dňa 16. júla 2013 č. ČAS:MU-266-32/PO-Ž-2013 zamietnutá žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnená. Predmetné rozhodnutie, ktoré obsahovalo riadne poučenie o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok v lehote 20 dní odo dňa jeho doručenia, bolo doručené zástupkyni navrhovateľa, Mgr. B., pracovníčke Slovenskej humanitnej rady, dňa 18.júla 2013 a posledným dňom na podanie opravného prostriedku voči uvedenému rozhodnutiu bol 7. august 2013 (streda). Opravný prostriedok navrhovateľ podal na poštu dňa 14. augusta 2013 (súdu bol doručený 15.augusta 2013), teda oneskorene. V opravnom prostriedku žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie odporcu v celom rozsahu a v súlade s § 250c O.s.p. priznal návrhu odkladný účinok. Súčasne s opravným prostriedkom navrhovateľ doručil súdu aj návrh na odpustenie zmeškania lehoty s poukazom na § 58 O.s.p. z dôvodu, že prejavil záujem o zastupovanie v konaní advokátkou JUDr. X., ktorá sa o tejto skutočnosti dozvedela až dňa 12. augusta 2013 a týmto dňom prijala aj plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa zo dňa 23. júla 2013. Krajský súd s poukazom na ustanovenie (§ 250b ods.1 druhá veta O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vo veciachsprávneho súdnictva zameškanie lehoty nemožno odpustiť, návrhu nevyhovel, s tým že v konaniach podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. nie je možné aplikovať § 58 O.s.p. Pretože zo zákona nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu, ktorým sa začína konanie na súde, nemohol súd vyhovieť ani žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odporcu.

Uznesenie krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Podľa jeho názoru pre prípad podania opravného prostriedku nemožno použiť primeranú aplikáciu ustanovenia § 250b ods. 1 veta druhá O.s.p., ktoré upravuje výlučne spôsob, formu, lehotu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia a nie je možné toto ustanovenie použiť na konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu. Poukazoval na ustanovenie § 246c ods. 1 O.s.p. podľa ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona s tým, že krajský súd mal návrh navrhovateľa preskúmať a posúdiť dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiada o odpustenie lehoty podľa § 58 O.s.p. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach vyslovil možnosť domáhania sa odpustenia zmeškania lehoty v konaní pred krajským súdom (1Sža/36/2010, 8Sža/23/2008). Keďže krajský súd podľa jeho názoru vec nesprávne právne posúdil žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie opravného prostriedku a návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovie.

Odporca navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, možno podať opravný prostriedok na súd do 20 dní od jeho doručenia; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.

Podľa § 250b ods. 1 veta druhá O.s.p. zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Odvolací súd z obsahu spisov zistil, že navrhovateľ dňa 31. mája 2013 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany. Odporca rozhodnutím zo 16. júla 2013 č. ČAS:MU-266-32/PO-Ž-2013 jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú a uvedené rozhodnutie bolo doručené zástupkyni navrhovateľa, Mgr. B. pracovníčke Slovenskej humanitnej rady, dňa 18. júla 2013, pričom obsahovalo riadne poučenie o možnosti podať voči nemu opravný prostriedok v lehote 20 dní odo dňa jeho doručenia. Posledným dňom na podanie opravného prostriedku voči uvedenému rozhodnutiu bol 7. august 2013 (streda). Opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný na poštu dňa 14. augusta 2013 (súdu bol doručený 15.augusta 2013), teda oneskorene. Súčasne s opravným prostriedkom navrhovateľ doručil súdu aj návrh na odpustenie zmeškania lehoty s poukazom na § 58 O.s.p. Svoj návrh odôvodnil tým, že si za zástupcu v konaní zvolil advokátku JUDr. X. B. ktorá sa o tejto skutočnosti dozvedela až dňa 12. augusta 2013 prostredníctvom zamestnanca Slovenskej humanitnej rady (ako uvádza v žiadosti o odpustenie lehoty) a týmto dňom prijala aj jeho plnomocenstvo na zastupovanie datované dňom 23. júla 2013.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom navrhovateľa, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a mal postupovať podľa § 58 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ustanovenie § 246cods. 1 v prvej vete jednoznačne uvádza, že ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona sa použijú primerane pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti.

Nemožnosť odpustenia zmeškania lehoty je v tretej hlave piatej časti O.s.p. priamo upravená v ustanovení § 250b ods. 1 veta prvá a na jeho použitie v konaniach podľa tretej hlavy piatej časti odkazuje ustanovenie § 250l ods. 2 O.s.p. V správnom súdnictve preto postup podľa § 58 ods.1 O.s.p. nie je možný.

Keďže vo veciach správneho súdnictva zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods.1 druhá veta v spojení s § 250l O.s.p.), krajský súd dôvodne návrhu navrhovateľa na odpustenie zmeškanej lehoty nevyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s postupom a rozhodnutím krajského súdu a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p v spojení s § 250k ods. 1 Os.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.