UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Z. M., bytom Z., zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom AK Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. januára 2015, č. k. 38Sd/39/2014-32, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. januára 2015, č. k. 38Sd/39/2014-32, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom z 13. januára 2015, č. k. 38Sd/39/2014-32, krajský súd potvrdil rozhodnutie číslo XY z 05. marca 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a § 21 a §174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Súčasne krajský súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si žiadosťou z 22.01.2014 uplatnil nárok na starobný dôchodok so znížením dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, s tým, že jeho zamestnanie v Duslo Šaľa, vykázané ako zamestnanie II. pracovnej kategórie by malo byť hodnotené v I. pracovnej kategórii. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by spochybnila správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, pretože navrhované postupy navrhovateľa nemajú oporu v zákone. Nepriznanie náhrady trov konania krajský súd odôvodnil neúspechom navrhovateľa v konaní.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal, že jeho dôchodkový vek sa podľa § 174 ods. 1 písm. c) musí znížiť na 58 rokov za výkon prác zaradených do II. pracovnej kategórie, v ktorej odpracoval 24 rokov a 73 dní. Domáhal sa tiež hodnotenia učňovskej doby v II. pracovnej kategórii a doby výkonu základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporkyne z 05. marca 2014 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania za úkony právnej služby v konaní nakrajskom súde i v odvolacom konaní.
Odporkyňa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že výkon zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2014 nezakladal nárok na zníženie dôchodkového veku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.
Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa z 22.01.2014 o starobný dôchodok.
Podaním zo dňa 06. mája 2016 navrhovateľ predložil odvolaciemu súdu rozhodnutie odporkyne číslo XY z 02. marca 2016. Z obsahu podania vyplýva, že navrhovateľ namieta aj správnosť tohto rozhodnutia odporkyne.
Po vyhlásení a doručení rozsudku krajského súdu teda odporkyňa v priebehu odvolacieho konania dňa 02. marca 2016 vydala rozhodnutie, ktorým podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľovi priznala od XX. B. XXXX, t.j. od dovŕšenia 62 rokov veku, starobný dôchodok v sume 584,70 € mesačne. Uvedené rozhodnutie bolo vydané odporkyňou na základe žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok z 22. januára 2014 v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozhodnutí, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí NS SR pod č. 62/2012 („Podanie osobitnej žiadosti o starobný dôchodok nie je potrebné, ak v priebehu konania boli splnené podmienky pre vznik nároku na túto dávku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žiadosť o jeho priznanie obsahovala skorší dátum, od ktorého sa navrhovateľ domáhal priznania starobného dôchodku, ako došlo k splneniu podmienok vzniku nároku na požadovanú dávku“).
Rozhodnutie z 02. marca 2016 nebolo preskúmané krajským súdom ako súdom prvého stupňa bez zavinenia krajského súdu. Nepreskúmanie všetkých existujúcich rozhodnutí o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výšku, ktoré boli vydané v jednom správnom konaní, je však takou okolnosťou, pre ktorú odvolací súd musel rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu preskúmať všetky rozhodnutia odporkyne o starobnom dôchodku navrhovateľa a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí vo veci znovu rozhodnúť. V novom rozhodnutí krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.)
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.