9So/98/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa N. J., nar. X. G. XXXX, bytom D. F. XX, F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. apríla 2014, č. k. 26Sd/180/2013-21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. apríla 2014, č. k. 26Sd/180/2013-21, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom zo dňa 10. apríla 2014, č. k. 26Sd/180/2013-21, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 9. októbra 2013 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky v Banskej Bystrici zo dňa 25.09.2013 rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa je polyartróza, ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. A, pol. 1, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ je od decembra 2011 v odbornej starostlivosti pre bolesti pravého kolena po predchádzajúcom páde. Pre podozrenie na poškodenie menisku bola v marci 2013 vykonaná artroskopia s menisketómiou, potvrdené bolo tiež poškodenie chrupavky. Nasledovala konzervatívna liečba pre artrózu oboch kolien. V nasledujúcom období je odborným ortopedickým nálezom z januára 2013 preukázané ľahké obmedzenie pohyblivosti kolenných kĺbov, ľahké obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov pri röntgenologicky popisovanej koxatróze II. stupňa vpravo. Iným ortopédom v júni 2013 je popísané zvýraznenie röntgenologických zmien bedrových kĺbov, pričom obmedzenie naďalej zodpovedalo ľahkému stupňu. Navrhovateľ naďalej pokračuje v liečbe kolenných kĺbov, podľa ortopedického nálezu z augusta 2013 je pohyblivosť pravého kolena v norme, je odporučená chôdza s odľahčovaním pomocou francúzskej barly, eventuálne ortézy. Okrem uvedeného je uňho tiež dokumentovaná artróza ramenných kĺbov bez výraznejšieho pohybovéhoobmedzenia. Vzhľadom na artrotické postihnutie viacerých kĺbov, avšak pri ľahkom funkčnom obmedzení zhodnotil posudkový lekár pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa pri tomto rozhodujúcom zdravotnom postihnutí v rámci označenej položky prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zohľadniac stupeň vzdelania navrhovateľa aj charakter doposiaľ vykonávanej práce určil mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. K pridruženým zdravotným ťažkostiam navrhovateľa a to hypertenzii s očnými komplikáciami, s opakovanou úpravou liečby ako aj k novodiagnostikovanej reumatoidnej artritíde s dobrým efektom krátkotrvajúcej liečby sa vyjadril tak, že pokles jeho pracovnej schopnosti nezvyšujú. V posudku z 28. januára 2014 vychádzal posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne a dospel k rovnakému záveru, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľa 35%. O správnosti posúdenia zdravotného stavu krajský súd nemal žiadne pochybnosti, napriek tvrdeniu navrhovateľa, že jeho ochorenie progreduje, uvedené nebolo preukázané odbornými vyšetreniami, ktorých vykonanie mal v čase rozhodovania krajského súdu naplánované. Krajský súd teda mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienku invalidity pre vznik nároku na invalidný dôchodok a preto rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 27.05.2014, doplneným dňa 01.07.2014. Nesúhlasil so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s posúdením jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom. Podľa neho sa jeho zdravotný stav zhoršuje a je trvalého charakteru. Navrhovateľ sa domáhal opätovného posúdenia zdravotného stavu a priznania invalidného dôchodku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľove dôvody a tvrdenia považuje za neopodstatnené. Vo veciach sociálneho poistenia je posudzovanie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pričom navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne dôkazy alebo tvrdenia, ktoré by spochybňovali správnosť, úplnosť alebo objektivitu lekárskych posudkov, ktoré boli podkladom vydania napadnutého rozhodnutia. V konaní nepreukázal, žeby jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu č. k. 26Sd/180/2013-21 zo dňa 10. apríla 2014 ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona a určuje sa v percentách podľa zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zodpovedajúce rôznym zdravotným postihnutiam, sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 zákona).

Podľa kapitoly XV., odd. A, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu.

U dlhotrvajúcich neprogredujúcich foriem infekčných artropatií, zápalovej polyartropatie, reaktívnych artritíd, metabolických artropatií občas recidivujúcich s poruchou funkcie (obmedzenie funkcie kĺbu o 1/3) so subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenologickým nálezom, prípadne s dôkazom laboratórnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých kĺbov s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu sa určí miera poklesu zárobkovej činnosti v rozmedzí 25-35 %.

Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ nesúhlasil s posúdením svojho zdravotného stavu, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u neho určená na 35% pri rozhodujúcom ochorení zaradenom do kapitoly XV., odd. A, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Navrhovateľ však nepredložil žiadne posudky ani vyjadrenia odborných lekárov, ktoré by správnosť posúdenia miery poklesu zárobkovej činnosti v jeho prípade akokoľvek spochybňovali.

U žalobcu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 35%, t. j. na hornej hranici rozmedzia určeného zákonodarcom pre ochorenie, spôsobujúce navrhovateľov nepriaznivý zdravotný stav (polyartróza). Z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zo dňa 25. septembra 2013, zo dňa 28. januára 2014, ani z priložených lekárskych nálezov nevyplýva žiadne iné ochorenie, ktoré by mohlo byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa na účely posudzovania jeho invalidity.

Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Pre posúdenie invalidity je rozhodujúci stav, zdokumentovaný nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Z lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyplýva, že navrhovateľ trpí okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia tiež esenciálnou hypertenziou, avšak táto neovplyvňuje pokles navrhovateľovej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto nedošlo k jej navýšeniu. Toto posúdenie navrhovateľ nespochybnil žiadnym relevantným spôsobom (lekárskou správou).

Aj odvolací súd vzhľadom na uvedené považoval posudky posudkových lekárov za úplné, presvedčivé a zodpovedajúce kritériám, upraveným v zákone o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými namietanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa. Odvolací súd mal preto za preukázané, že navrhovateľ zatiaľ nie je invalidný podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 tohto zákona nevznikol. Rozhodnutie odporkyne preto považoval za zákonné a rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.