9So/94/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa E. H., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. júna 2010, č.k. 25Sd/67/2010-26, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. júna 2010, č.k. 25Sd/67/2010-26, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie číslo X.X. z 1. marca 2010 v spojení s rozhodnutím číslo X.X. z 28. mája 2010, ktorými odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku, považovaného za starobný dôchodok, podľa § 293aw zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z.z.).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol od 18. februára 1988 priznaný invalidný dôchodok, ktorý bol vymeraný z priemerného mesačného zárobku (ďalej len „PMZ“) v sume 3 966 Sk, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku činil 2 656 Sk (redukovaný PMZ). Taktiež mal za preukázané, že na základe žiadosti bol navrhovateľovi starobný dôchodok k 1. marcu 1996 vymeraný v sume 3 293 Sk mesačne, ktorá však bola nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorý k tomuto dňu patril v sume 3 729 Sk mesačne, a navrhovateľovi preto v súlade s § 55 zákona č. 100/1988 Zb. dňom 1. marca 1996 zanikol nárok na starobný dôchodok a naďalej mu bol vyplácaný invalidný dôchodok. Tento invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2005 považuje za starobný dôchodok. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok, krajský súd dospel k záveru, že nemá nárok na zvýšenie dôchodku podľa § 293aw ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním a žiadal, aby mu zvýšenie bolo priznané. Poukázal na to, že o prepočet starobného dôchodku požiadal z toho dôvodu, lebo sa výpočty zmenili k lepšiemu. Domnieva sa, že pri vymeraní starobného dôchodku boli použité zárobky z rokov, v ktorých ako čiastočný invalidný dôchodca dosahoval nižšie zárobky a ktoré mali byť z výpočtu vylúčené.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o nároku navrhovateľa na zvýšenie dôchodku podľa § 293aw zákona č. 461/2003 Z.z..
Podľa § 293aw ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku 3 000 Sk, starobný dôchodok sa zvýši odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26,60 eura.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre zvýšenie dôchodku o 26,60 Eura musia byť splnené dve podmienky, a to:
- aby suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988, a súčasne
- aby suma starobného dôchodku bola vypočítaná z (redukovaného) PMZ 3 000 Sk.
Z dávkového spisu odporkyne mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľovi bol podľa § 25 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. od 14. augusta 1982 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Tento dôchodok bol vymeraný z priemerného mesačného zárobku za roky 1977 až 1981, ktorý činil 3 966 Sk.
Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný za dobu uvedenú v predchádzajúcich odsekoch prevyšuje sumu 2000 Kčs, počíta sa suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy presahujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.
Pre výšku čiastočného invalidného dôchodku sa teda zistený priemerný zárobok v sume nad 2000 Sk redukoval tak, že mohol byť vypočítaný z redukovaného PMZ v maximálnej výške 3 000 Sk. V súlade s ustanovením § 14 ods. 6 zák.č. 1321/1975 Zb. bol čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa vypočítaný z redukovaného PMZ 2 656 Sk (3966 – 2000 = 1966 : 3 = 656 + 2000 = 2656).
Z redukovaného priemerného mesačného zárobku za roky 1977 až 1981v sume 2 656 Sk bol navrhovateľovi vypočítaný aj invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 18. februára 1988. Invalidný dôchodok bol navrhovateľovi k 1. marcu 1996 vyplácaný v sume 3 729 Sk mesačne.
Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 60 rokov dňom 26. februára 1996, teda za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. októbra 1988. Starobný dôchodok bol podľa rozhodnutia odporkyne číslo X. z 18. júna 1996 vypočítaný z priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za roky 1977 až 1981. Námietka navrhovateľa, že mu starobný dôchodok bol priznaný z priemerného mesačného zárobku, dosiahnutého v kalendárnych rokoch, v ktorých bol čiastočne invalidný, preto nebola dôvodná.
Podľa §12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb., účinného od 1. októbra 1988, ak priemerný mesačný zárobok prevyšuje sumu 2 500 Sk, počíta sa suma 2 500 Sk v plnej výške, zo sumy nad 2 500 Sk do 6 000 Sk jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk do 10 000 Sk jedna desatina; na sumu nad 10 000 Sk sa neprihliada.
V súlade s citovaným ustanovením bol priemerný mesačný zárobok pre výpočet starobného dôchodku upravený podľa predpisu, účinného od 1. októbra 1988 na 2 989 Sk (3966 – 2500 = 1466 : 3 = 489 + 2500 = 2989).
Z uvedeného je zrejmé, že podmienky podľa § 293aw zákona č. 461/2003 Z.z. neboli splnené, lebo suma starobného dôchodku navrhovateľa nebola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988, ale podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, teda predpisu, účinného od 1. októbra 1988. Rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o zvýšenie dôchodku preto aj odvolací súd považoval za súladné so zákonom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a § 219 OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa trovy konania nežiadala.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková