9So/93/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. C., bytom G. XX, R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2013, č.k. 19Sd/99/2013-27, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom z 24. mája 2013, č.k. 19Sd/99/2013-27, zrušil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 18. januára 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX X X X X X z 9. apríla 2013, ktorými odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rad (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, rozhodla o priznaní starobného dôchodku navrhovateľky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku od 5. mája 2006 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. zrušil.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s časťou odôvodnenia rozsudku. Žiadala, aby bolo preverené, či odporkyňa o jej nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu v rozhodnutí z 23. októbra 2009 a 30. apríla 2010, postupovala podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a podľa čl. 46 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po preskúmaní podmienok konania o odvolaní dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je potrebné odmietnuť.

Právo podať odvolanie prislúcha len tomu účastníkovi konania, ktorému rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo vyhovené v celom rozsahu. Napadnutým rozsudkom z 24. mája 2013, č.k. 19Sd/99/2013-27, krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie, teda vyhovel návrhu navrhovateľky na ich zrušenie v plnom rozsahu.

Keďže v konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa bola navrhovateľka úspešná, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie, preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie podané navrhovateľkou odmietol.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ustanovenie § 202 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a tiež skutočnosť, že rozhodnutia odporkyne zo dňa 23. októbra 2009 a 30. apríla 2010, neboli predmetom preskúmania v tomto konaní, čo by bolo tiež dôvodom na odmietnutie odvolania navrhovateľky.

V prípade nespokojnosti s novým rozhodnutím, ktoré odporkyňa vydá v ďalšom konaní, má navrhovateľka možnosť nové rozhodnutie vo veci znovu napadnúť návrhom na jeho preskúmanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.