Najvyšší súd
9 So/93/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. J. Henčekovej,
PhD., v právnej veci navrhovateľa: J. K., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. P. R.
so sídlom v Z, T. proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava o zvýšenie sumy starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. mája 2010 č. k. 25Sd/327/2008-78, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
z 20. mája 2010 č. k. 25Sd/327/2008-78 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd rozsudkom z 20. mája 2010 č. k. 25Sd/327/2008-78 potvrdil rozhodnutie
odporkyne číslo X z 20. októbra 2008 v spojení s rozhodnutiami z 09. februára 2009 a 21.
apríla 2009, ktorými bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie vyrovnávacieho
príspevku k starobnému dôchodku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom starobného
dôchodku za dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov Slovenskej republiky
a súčasne je poberateľom starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho
zabezpečenia v Prahe za dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov Českej republiky,
pričom oba starobné dôchodky mu boli priznané podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“). Krajský súd
dospel k záveru, že nie je možné zvýšiť starobný dôchodok navrhovateľa na základe jeho
žiadosti odôvodnenej tým, že úhrn jeho starobných dôchodkov je nižší, ako keby mu bol
priznaný starobný dôchodok za celú dobu poistenia len podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky“. Pre určenie sumy starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky totiž nie je možné zhodnotiť dobu zabezpečenia získanú pred 01. januárom 1993,
ktorá sa podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“) považuje za dobu zabezpečenia v Českej
republike, keďže inak by došlo k dvojnásobnému zhodnoteniu tej istej doby poistenia. Taký
postup by bol v rozpore aj so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie,
ktoré stanovujú pravidlá na určenie sumy dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu
jednej doby poistenia dvakrát. Postup navrhovaný navrhovateľom by bol diskriminačný voči
osobám, ktoré sa ocitli v podobnej situácii ako navrhovateľ.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý poukázal na skutočnosť,
že pokiaľ komunitárne právo nebráni Českej republike priznávať dorovnávacie príspevky
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1375/07 zo dňa 03.03.2009) toto právo nemôže byť
a ani nie je prekážkou pre priznávanie takýchto príspevkov v Slovenskej republike. Súd mal
v danej veci posúdiť oprávnenosť navrhovateľom uplatneného nároku z toho hľadiska,
či rozhodnutiami odporkyne nebolo zasiahnuté do princípu rovnosti práv navrhovateľa
s inými a teda, či nebol vystavený bezdôvodnej diskriminácii. Poukázal na skutočnosť,
že v jeho prípade nastala situácia, že napriek trvalému výkonu svojej práce v slovenskej časti
bývalej federácie, sa na neho za toto obdobie v zmysle Zmluvy vzťahujú české predpisy
sociálneho zabezpečenia, keďže pracoval pre českého zamestnávateľa. V dôsledku toho
poberá starobný dôchodok od českej správy sociálneho zabezpečenia za obdobie končiace
31. decembrom 1992 a zo sociálnej poisťovne za obdobie od 01. januára 1993 do 22. apríla
2006. Z dôvodu rozdelenia spoločného štátu ako objektívnej skutočnosti, ktorú nemohol
ovplyvniť a najmä v dôsledku Zmluvy poberá časť starobného dôchodku podľa českých
predpisov a časť dôchodku podľa slovenských predpisov. Tým bol podľa jeho názoru
ukrátený na dôchodkových dávkach v porovnaní so situáciou, v ktorej by starobný dôchodok
poberal výlučne podľa slovenských predpisov. V dôsledku toho je neoprávnene
diskriminovaný oproti poberateľom starobných dôchodkov, na ktorých sa vzťahovali výlučne
slovenské predpisy. Je vecou odporkyne, ako nositeľa slovenského dôchodkového poistenia,
aby zabezpečila poberanie dôchodkovej dávky v takej výške, ktorá zodpovedá vyššiemu
nároku podľa vnútroštátnych predpisov, resp. aby rozhodla o dorovnaní dôchodku poberaného
od druhej zmluvnej strany tak, aby nedošlo k duplicitnému poberaniu dvoch dôchodkov
rovnakého typu, priznaných z rovnakého dôvodu od dvoch rôznych nositeľov poistenia.
K tomuto právnemu názoru dospeli tak české všeobecné súdy, ako aj Ústavný súd Českej
republiky. Rozsudok krajského súdu preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Navrhovateľ súčasne namietal porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým,
že sudca konajúci v danej právnej veci nebol oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia
sociálnej poisťovne z 09. februára 2009 a z 21. apríla 2009, keďže nebol určený náhodným
výberom a nebolo rozhodnuté ani o spojení konaní v zmysle § 112 O.s.p. Z uvedených
dôvodov navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutia odporkyne
z 20. októbra 2008, 09. februára 2009 a 21. apríla 2009 zrušiť a vrátiť vec odporkyni
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné a navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie
je možné vyhovieť.
Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne
o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku o vyrovnávací príplatok na základe
tvrdenia navrhovateľa, že úhrn jeho starobných dôchodkov priznaných podľa slovenských
právnych predpisov a podľa právnych predpisov Českej republiky je nižší, ako keby mu bol
priznaný starobný dôchodok za celú dobu poistenia len podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky.
Podľa článku 6 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov
sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov
rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (ďalej len „ Nariadenie“) pokiaľ ustanovenia
čl. 7, 8 a 46 ods. 4 neustanovujú inak, pokiaľ ide o osoby a prípady, ktorých sa nariadenie
týka, nahrádza toto nariadenie ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení
záväzného výlučne pre dva alebo viac členských štátov.
Podľa článku 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia bez ohľadu na článok 6 sa naďalej budú
uplatňovať ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty
do dátumu uplatňovania tohto nariadenia, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III.
Podľa prílohy III, časť A v spojení s článkom 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia bez ohľadu
na článok 6 nariadenia naďalej sa uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992.
Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“) doby zabezpečenia získané pred dňom
rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho
zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej
a Slovenskej federatívnej republiky, alebo naposledy pred týmto dňom.
Z obsahu spisov, vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ
narodený 23. októbra 1944, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23. apríla 2006.
K 31. decembru 1992 mal zamestnávateľ navrhovateľa (T. K.) sídlo na území Českej
republiky. Pri rozhodovaní o výške starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej
republiky postupovala odporkyňa v zmysle čl. 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia podľa článku
20 Zmluvy, ktorý zostal v platnosti aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Právoplatným rozhodnutím odporkyne z 24. októbra 2006 bol navrhovateľovi od 23. apríla
2006 priznaný starobný dôchodok v sume 4 469 Sk mesačne za obdobie dôchodkového
poistenia získané od 01. januára 1993 do 22. apríla 2006. Rozhodnutím Českej správy
sociálneho zabezpečenia z 15. júna 2007 bol navrhovateľovi priznaný od 23. apríla 2006
starobný dôchodok v sume 7 843 Kč mesačne za obdobie dôchodkového poistenia
od 01. septembra 1958 do 31. decembra 1992. V žiadosti o vyrovnávací príspevok
z 20. septembra 2007 navrhovateľ namietal, že suma jeho starobného dôchodku vypočítaná
len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky by predstavovala 14 764 Sk mesačne,
pričom pri kurze koruny českej a slovenskej koruny 1:1, stanovenom ku dňu rozdelenia
Českej a Slovenskej federatívnej republiky, suma starobných dôchodkov priznaných
v Slovenskej a Českej republike ku dňu priznania predstavuje len 12 312 Sk mesačne.
Poukázal na postup Českej správy sociálneho zabezpečenia, ktorá vzhľadom na nález
Ústavného súdu Českej republiky a rozhodnutia súdov Českej republiky dopláca dôchodky
českým občanom, poberajúcim dávky z oboch republík.
Navrhovateľ v konaní nenamietal spôsob výpočtu starobného dôchodku, ale domáhal
sa toho, aby mu bol dôchodok, právoplatne priznaný odporkyňou, zvýšený (dorovnaný)
na sumu, aká by mu podľa jeho názoru patrila v prípade, keby mu bol priznaný starobný
dôchodok za celú dobu poistenia len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
Námietku navrhovateľa, že je v dôsledku rozdelenia štátu a najmä v dôsledku Zmluvy
ako dôchodca diskriminovaný, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, lebo odporkyňa
nezaobchádzala s navrhovateľom odlišne, ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobnej
situácii. Rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov,
je osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy,
ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že výška jeho
dôchodku len podľa predpisov Slovenskej republiky by ku dňu priznania činila 14 764 Sk
mesačne, toto jeho tvrdenie je nepodložené. Nedôvodná bola i námietka navrhovateľa voči
výške súčtu starobných dôchodkov vo vzťahu k menovému kurzu 1:1. Podľa kurzového lístka
Národnej banky Slovenska totiž ku dňu priznania starobného dôchodku v oboch zmluvných
štátoch kurz koruny českej ku slovenskej korune bol 1,308 : 1.
Judikáty súdov Českej republiky, ani nález Ústavného súdu Českej republiky, na ktoré
navrhovateľ odkazuje, nie sú pre odporkyňu ani pre súdy Slovenskej republiky relevantným
záväzným podkladom, na základe ktorého by mohli konať nad rámec zákona. Právne predpisy
Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia (zabezpečenia) neupravujú možnosť
poskytnutia vyrovnávacieho príspevku. Dorovnanie starobného dôchodku tak, ako to navrhuje
navrhovateľ, nemá oporu v zákone. Sociálna poisťovňa pri určení a úprave výšky starobného
dôchodku je povinná postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných
zmlúv platných na území Slovenskej republiky. Pokiaľ navrhovateľ vo všeobecnosti poukázal
na momenty občianskej nerovnosti v hmotnom zabezpečení v starobe, odvolací súd
poznamenáva, že nie je v pôsobnosti súdov stanoviť zákonné medze primeraného hmotného
zabezpečenia v starobe podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku navrhovateľa
o porušení zásady zákonného sudcu, keďže neprávoplatné rozhodnutia odporkyne
z 20. októbra 2008, 09. februára 2009 a 21. apríla 2009 boli odporkyňou vydané v tom istom
správnom konaní o tej istej žiadosti navrhovateľa a vzhľadom na charakter konania podľa
tretej hlavy piatej časti O.s.p. boli tieto rozhodnutia správne preskúmané súdom v jednom
súdnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne
o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku o vyrovnávací príspevok sú zákonné,
a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 08. júla 2011
JUDr. Viera Nevedelová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková