9So/92/2010

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a   JUDr. Jany Henčekovej PhD., v právnej   veci   navrhovateľa   Z. K.   proti odporkyni   Sociálnej poisťovni, ústrediu,   Ul.   29.   augusta   8,   Bratislava   o   invalidný   dôchodok, na odvolanie navrhovateľa   proti rozsudku Krajského súdu v   Nitre z   24. mája 2010, č.k. 19Sd/59/2010-19, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v   Nitre   z 24. mája 2010, č.k. 19Sd/59/2010-19, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd rozsudkom z 24. mája 2010, č.k. 19Sd/59/2010-19, potvrdil rozhodnutie odporkyne   č. X. z 9. decembra 2009, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa na 30%.

Krajský súd vychádzal z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 22. septembra 2009, 2. marca 2010 a 28. apríla 2010, podľa ktorých navrhovateľ utrpel v roku 1981 pri autohavárii otvorenú   zlomeninu pätovej kosti pravej nohy a od tej doby je v starostlivosti ortopéda, je u neho diagnostikovaná osteoporóza Sudeckovho typu, artróza talonavikulárneho skĺbenia III. – IV. stupňa   a artróza členka II. stupňa, chôdza je bez obmedzenia, pri väčšom fyzickom zaťažení s opuchom kĺbu.   Za   rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári zhodne určili stuhnutie horného členkového kĺbu po otvorenej zlomenine pätovej kosti podľa kapitoly XV. oddiel G, položka 54 písm. a) prílohy č. 4 zákona s 30%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Psychiatrické ochorenie vzhľadom na krátku dobu liečenia, resp. menšiu závažnosť posudkoví lekári nepovažovali za posudkovo významné. Krajský súd považoval závery posudkových lekárov za logické, vychádzajúce z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa a mal za preukázané, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, a preto nespĺňa jednu z podmienok pre nárok na invalidný dôchodok.

Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal, že okrem ortopedického ochorenia nebol zohľadnený aj jeho psychický stav. Posudkoví lekári ani krajský súd nezobrali do úvahy jeho nálezy z psychiatrického a psychologického vyšetrenia a poukázal na skutočnosť, že pre zlý duševný stav musel byť hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni v Hronovciach.

Odporkyňa vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.  

Podľa § 70 ods. 1   zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%   v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa   posudkov vyhotovených v konaní o žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok posudkoví lekári sociálneho poistenia zistili u navrhovateľa obmedzenie hybnosti pravého členka po otvorenej zlomenine pravej pätovej kosti v roku 1981. V dôsledku úrazu sa vyvinula Sudeckova dystrofia a závažná artróza členkového kĺbu s minimálnou hybnosťou, ktorú možno prirovnať k stuhnutiu kĺbu. Tomuto postihnutiu zodpovedá 30%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (kapitola XV., oddiel G, položka 54 písm. a/ prílohy č. 4 zákona). Duševné ochorenie - miernu deterioráciu kognitívnych funkcií   pri toxickom poškodení mozgu - posudkoví lekári vyhodnotili ako menej závažné a vzhľadom na krátku dobu liečenia posudkovo nevýznamné.

Z posudkovej dokumentácie mal aj odvolací súd za preukázané, že posudkový lekár ústredia dňa 28. apríla 2010 vyhodnotil aj nálezy z psychiatrického a psychologického vyšetrenia navrhovateľa, ktoré však nepreukazovali nové skutočnosti a dôvody (stav nezmenený, kompenzovaný pri terapii) pre zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so závermi posudkového lekára pobočky   z 22. septembra 2009 a   2. marca 2010. Práceneschopnosť navrhovateľa bola pritom psychiatrom ukončená 6. januára 2010. Ani navrhovateľom namietaná hospitalizácia v psychiatrickej liečebni nie je dôkazom o dlhodobom zhoršení zdravotného stavu.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov   o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nespôsobuje viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto navrhovateľ nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona pre vznik nároku   na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že jeho psychický zdravotný stav sa zhoršuje, toto tvrdenie ničím nepreukázal.

Z uvedených dôvodov   aj odvolací súd dospel k záveru, že   rozhodnutie odporkyne z 24. mája 2010 je v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu   podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade pretrvávania psychických problémov a zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľ možnosť kedykoľvek požiadať znovu o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, a to i spätne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2011

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková