Najvyšší súd
9So/89/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A., bytom V. zastúpenej opatrovníkom J., bytom tamtiež, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 10, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 6.mája 2013, č. k. 18Sd/446/2005-245, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 6.mája
2013, č. k. 18Sd/446/2005-245, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd odmietol návrh z 20. apríla 2004, ktorým sa
navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí odporkyne o invalidnom
dôchodku a jeho výške a zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3So 146/2001. Z odôvodnenia vyplýva, že na Krajskom súde v Trenčíne sa viedli súbežne
dve konania, a to pod sp. zn. 18Sd/447/2005, o starobný dôchodok (uvedené konanie bolo
právoplatne skončené) a pod sp. zn. 18Sd/446/2005, o invalidný dôchodok. Krajský súd
zistil, že navrhovateľke bol rozhodnutím odporkyne zo dňa 29.07.1998 odňatý invalidný
dôchodok od 08.09.1998 a následne rozhodnutím zo dňa 27.07.1998 priznaný čiastočný
invalidný dôchodok. Obidve rozhodnutia boli predmetom preskúmania krajským súdom aj
odvolacím súdom a sú právoplatné. Následne v roku 2002 bol rozhodnutím odporkyne zo dňa
07.08.2002 priznaný navrhovateľke invalidný dôchodok, ktorý jej bol rozhodnutím zo dňa
27.05.2004 odňatý z dôvodu, že jej bol rozhodnutím zo dňa 08.05.2004 od 27.11.2002
priznaný starobný dôchodok. V konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.
18Sd/447/2005, boli tieto rozhodnutia zrušené rozsudkom zo dňa 24.09.2007 z dôvodu ich
nepreskúmateľnosti. Odporkyňa citovaný rozsudok realizovala vydaním rozhodnutí zo dňa
08.11.2007 I. o priznaní starobného dôchodku od 27. novembra 2002 v sume 3 696 Sk 2 9So/89/2013
mesačne a II. o odňatí invalidného dôchodku od 8. júla 2004, ktoré sú právoplatné. Vo veci
vedenej pod sp. zn. 18Sd/446/2005 (o invalidný dôchodok) bol uznesením zo dňa 15.03.2012
navrhovateľke, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav a nejasné podania, ustanovený
opatrovník v osobe jej manžela Jána Kapuša. Ani súdom ustanovený opatrovník však nevedel
pred súdom riadne vysvetliť, čoho sa domáha, a ktoré konkrétne rozhodnutie odporkyne žiada
preskúmať. Z toho dôvodu krajský súd návrh navrhovateľky podľa § 250p veta prvá O.s.p.
odmietol a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania.
Navrhovateľka, zastúpená opatrovníkom proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom namietala okrem nesprávneho čísla konania, aj obsah uznesenia,
v ktorom sú nepravdivé, skreslené a zavádzajúce informácie. Podľa jej názoru nevyriešené
zostalo odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku z 8. mája 2004.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Podľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je
oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo
ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu
je prípustné.
Z obsahu spisov jednoznačne vyplýva, že v konaní vedenom na Krajskom súde
v Trenčíne pod sp. zn. 18Sd/446/2005, sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutí odporkyne o invalidnom dôchodku a jeho výške a zrušenia rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3So 146/2001. Preskúmanie rozhodnutia z 8. mája 2004
o starobnom dôchodku bolo predmetom preskúmania v konaní vedenom na Krajskom súde
v Trenčíne pod sp. zn. 18Sd/447/2005, ktoré bolo právoplatne skončené.
Navrhovateľka na výzvy súdu, a ani súdom ustanovený opatrovník pri vypočutí na
pojednávaní na Krajskom súde v Trenčíne dňa 11. februára 2013 neoznačili, ktoré konkrétne
rozhodnutie o invalidnom dôchodku žiada preskúmať. Manžel navrhovateľky ako jej
opatrovník uviedol, že za nedoriešenú považujú zmenu invalidného dôchodku na čiastočný 3 9So/89/2013
invalidný dôchodok v roku 1998 a trvajú na tom, aby bol navrhovateľke vrátený plný
invalidný dôchodok.
Z dávkového spisu odporkyne mal aj odvolací súd za preukázané, že rozhodnutia
odporkyne o invalidnom dôchodku navrhovateľky vydávané odporkyňou v období rokov
1978 až 2004 sú právoplatné, nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu na základe návrhu
navrhovateľky z 20. apríla 2004.
Rozhodnutia odporkyne z 29. júla 1998 o odňatí invalidného dôchodku navrhovateľky
od 8. septembra 1998 a rozhodnutie odporkyne z 27. júla 1998 o priznaní čiastočného
invalidného dôchodku od 8. septembra 1998 boli predmetom súdneho konania vedeného na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12S 106/99 a rozsudkom z 9. januára 2001, č. k.
12S 106/99-35 boli potvrdené. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 12. decembra 2001, sp. zn. 3So 146/2001, potvrdený ako vecne
správny. Preskúmanie uvedených rozhodnutí o invalidnom a čiastočne invalidnom dôchodku
navrhovateľky teda už nemôže byť predmetom preskúmania súdom, keďže mu bráni prekážka
právoplatne rozhodnutej veci.
Z obsahu spisu, ani z návrhu navrhovateľky a jej odvolania voči uzneseniu krajského
súdu nevyplýva, že by odporkyňou bolo vo veci vydané rozhodnutie, ktoré by mohlo byť
predmetom preskúmania súdom na základe včas podaného opravného prostriedku.
Krajský súd preto nepochybil, keď podanie navrhovateľky z 20. apríla 2004
odmietol.
Najvyšší súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, lebo v tomto
konaní im žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. augusta 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová