ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: I. E., bytom XXX XX A. A. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11.02.2016, č. k. 25Sd/1/2016-28, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11.02.2016, č. k. 25Sd/1/2016- 28, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 11.02.2016, č. k. 25Sd/1/2016-28, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2015, ktorým odporkyňa podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. (ďalej len „zákon") rozhodla, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Z administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 3.3.2011 podľa § 65, a § 82 zákona navrhovateľke priznala starobný dôchodok od 21.9.2010 v sume 140,10 € mesačne, ktorý po valorizácii zvýšila na sumu 142,70 € mesačne od 1.1.2011.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2015 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože nesplnila podmienky na zvýšenie dôchodkovej dávky, lebo nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Krajský súd konštatoval, že navrhovateľka ku dňu 1.7.2015 (od podania žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku) získala úhrnom 10 705 dní kvalifikovaného obdobiadôchodkového poistenia, t.j. len 29 rokov a 120 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného dospel k záveru, že odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľky na zvýšenie sumy jej starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v súlade so zákonom a preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
Navrhovateľka napadla rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním. Namietla, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (21.9.2010) získala 12 721 dní (34 rokov a 311 dní) dôchodkového poistenia. Považuje za porušenie svojich základných ľudských práv, že zákonom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok jej neboli uznané roky za ktoré riadne odvádzala odvody a platby.
Odporkyňa nepovažovala dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní za opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z 11.2.2016 a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho po riadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Rozhodnutím zo dňa 19.11.2015 odporkyňa podľa § 82b zákona rozhodla, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, lebo nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného dôchodku (aj keď bol predtým priznaný ako predčasný starobný dôchodok) alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Podmienky nároku splní poberateľ dôchodku vtedy, ak získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a výška jeho dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku (§ 82b ods. 3 zákona).
Kvalifikovaným obdobím je celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred 01. januárom 1993 a od 1. januára 1993 sa započítajú iba tie roky dôchodkového poistenia, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241 (§ 82b ods. 4).
Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa nezapočítavajú všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri nároku na dôchodkovú dávku, ale len tie kalendárne roky, v ktorých poistenec získal mzdový bod v hodnote 0,241 a vyššej. Táto podmienka bola stanovená uvedeným zákonným ustanovením a nie samotnou odporkyňou.
V prípade navrhovateľky nie je kvalifikovaným obdobím obdobie dôchodkového poistenia za roky napr. 1993, 1995, 1996, 2005, 2007 až 2009, spolu 2016 dní, keďže v týchto rokoch nedosiahla hodnotu osobného mzdového bodu 0,241 a viac, preto nebolo možné tieto kalendárne roky započítať do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Úhrnom teda navrhovateľka získala 10 705 dní, t. j. 29 rokov a 120 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Podmienky získania nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku upravuje § 82b zákon vznení zákona č. 140/2015 Z. z.
Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok a kvalifikované obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na zvýšenie sumy vyplácaného starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sú dve rôzne právne kategórie. Z uvedenej právnej úpravy preto vyplýva, že aj navrhovateľka má dva rôzne osobné listy dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok a pre posúdenie nároku na minimálny dôchodok. V napadnutom rozhodnutí ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 7.1.2016 s prílohou odporkyňa podrobne uviedla, ktoré obdobie dôchodkového poistenia boli navrhovateľke zohľadnené pre kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia podľa § 82b zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z.
Súd mal v konané preukázané, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím posúdila nárok navrhovateľky v súlade s jej žiadosťou a príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľka nepredložila súdu právne relevantný dôkaz o vecnej nesprávnosti a prípadnej nezákonnosti uvedeného rozhodnutia. Námietky navrhovateľky uvedené v opravnom prostriedku sú právne irelevantné a nemajú vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Iný postup pri posúdení nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku ako uvádza ustanovenie § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z., zákon neumožňuje.
Pokiaľ teda odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2015 rozhodla, že navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, rozhodla v súlade so zákonom. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy konania neprináležia zo zákona.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.



