ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Z. bytom C. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.apríla 2013, č.k. 20Sd/294/2012-30, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.apríla 2013, č.k.20Sd/294/2012-30, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 23.apríla 2013, č.k. 20Sd/294/2012-30, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 12.júna 2012, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 29 ods.1 zákona č.100/1988/Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku a súčasne rozhodla, že nárok na invalidný dôchodok, ktorý vznikol podľa § 70 zákona č.461/2003 Z.z. od 05.04.2012 v sume 95,40 eura mesačne, navrhovateľke zaniká podľa § 263a ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. a naďalej sa jej vypláca invalidný dôchodok v sume 135,80 eura mesačne. Krajský súd súčasne navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky a na základe posudkov posudkových lekárov príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.04.2012 a 05.11.2012 dospel k záveru, že tieto posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, sú objektívne, komplexné, presvedčivé, v zhode s odbornými nálezmi špecializovaných lekárov. Záver posudkov o iba 45% miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera poklesu“) preto považoval za správny a v súlade s kritériami zákona. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že krajský súd pojednával v jej neprítomnosti, lebo bola v nemocnici a nemohla sa dostaviť. Má k dispozícii zdravotné záznamy, z ktorých vyplýva, že nemá iba jednu diagnózu.
Na výzvu odvolacieho súdu na preukázanie tvrdení, uvedených v odvolaní a dokladu o hospitalizácii, navrhovateľka predložila odvolaciemu súdu kópie správy z laboratórneho vyšetrenia krvi dňa 12.08.2013, správy z neurologického vyšetrenia dňa 13.11.2007, zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č.2 pobočky Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš zo 07.11.2002 a kópiu správy Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Veľký Krtíš zo dňa 20.04.2013, podľa ktorej bola po podaní infúznej analgeticko-myorelaxačnej terapie prepustená do ambulantnej starostlivosti a kópiu správy z vyšetrenia v neurologickej ambulancii dňa 22.04.2013 so záverom, že nie sú jednoznačne klinicky manifestované prejavy koreňového dráždenia Th-L a LS chrbtice.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a koannie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou navrhovateľky, že krajský súd prejednal vec v jej neprítomnosti, pričom sa pojednávania nemohla zúčastniť z dôvodu hospitalizácie.
Podľa § 101 ods.2 veta druhá O.s.p., ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Zo súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka predvolanie na pojednávanie krajského súdu dňa 23.04.2013 bolo navrhovateľke doručené dňa 10.04.2013, takže navrhovateľka mala dostatok času na prípravu na pojednávanie (§ 115 ods.2 O.s.p.).
Pojednávanie môže súd odročiť, ak o to účastník požiada zo zdravotných dôvodov (§ 119 O.s.p.). Navrhovateľka však o odročenie pojednávania nepožiadala, a to ani telefonicky, pričom zo správy Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Veľký Krtíš zo dňa 20.04.2013 ani zo správy z vyšetrenia v neurologickej ambulancii dňa 22.04.2013 nevyplýva, že by v deň pojednávania mala byť hospitalizovaná, resp. že by nebola schopná sa na pojednávanie krajského súdu dostaviť.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prejednaním veci vateľky o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu namietaného zhoršenia zdravotného stavu.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že :
- navrhovateľka bola od 22.10.2002 uznaná čiastočne invalidnou podľa § 37 ods.2 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a od 22.10.2002 jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok; čiastočný invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 01.01.2003 považuje za invalidný dôchodok podľa zákona č.461/2003 Z.z.
- v rámci posúdenia podľa § 263a zákona č.461/2003 Z.z. dňa 16.10.2006 a rovnako aj pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 22.04.2010 bola navrhovateľka uznaná naďalej čiastočne invalidnou podľa § 37 ods.3 zákona č.100/1988 Zb. a naďalej jej patril čiastočný invalidný dôchodok, považovaný za invalidný dôchodok podľa zákona č.461/2003 Z.z.;
Na žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku bol jej zdravotný stav posúdený dňa 17.04.2012 posudkovým lekárom pobočky a dňa 05.12.2012 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, so zhodným záverom, že nie je invalidná podľa § 29 ods.3 zákonač.100/1988 Zb, je naďalejčiastočne invalidná podľa § 37 ods.3 tohto zákona a súčasne je vzhľadom na 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 05.04.2012 invalidná podľa § 71 zákona č.461/2003 Z.z.; na tom základe odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie zo 17.06.2012.
Z podaní navrhovateľky vyplýva, že sa domáha určenia viac a k o 4 5 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
V zmysle § 71 ods.3 a 5 zákona č.461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods.6 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods.8 zákona č.461/2003 Z.z.).
Z posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne mal aj odvolací súd za preukázané, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ktorému podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 3 písm. c) prílohy č.4 zákona č.461/2003 Z.z. zodpovedá miera poklesu v rozpätí od 40 do 50%, pričom u navrhovateľky podľa posudkových lekárov činí maximálne 45%. Posudkoví lekári vzali do úvahy aj ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľky (nevýrazné zažívacie ťažkosti bez potreby pravidelných kontrol a liečby a epizódu depresie bez dokumentovania pravidelnej liečby a kontrol), ktoré vyhodnotili ako nezávažné a preto neodôvodňujúce zvýšenie miery poklesu podľa § 71 ods.8 zákona č.461/2003 Z.z. Navrhovateľkou namietané lekárske správy, ktoré predložila v odvolacom konaní, závery posudkových lekárov nespochybňujú a nepreukazujú iný zdravotný stav, ako ho vyhodnotili posudkoví lekári.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval záver posudkov o zatiaľ iba 45% miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za určený v súlade so zákonnými kritériami.
Navrhovateľka nenamietala výpočet invalidného dôchodku podľa § 70 zákona č.461/2003 Z.z., ktorého výška pri 45%miere poklesu ku dňu 05.04.2012 činí 95,40 eur mesačne. Keďže k tomuto dňu navrhovateľke patril i čiastočný invalidný dôchodok (podľa § 263 ods.1 zák.č.461/2003 Z.z. považovaný za invalidný dôchodok) vo výške 135,40 eur mesačne, o tom, že nárok na invalidný dôchodok vo výške 95,40 eur mesačne zaniká a navrhovateľke od 05.04.2013 naďalej patrí čiastočný invalidný dôchodok (považovaný za invalidný dôchodok) vo výške 135,40 eur mesačne, odporkyňa rozhodla v súlade s § 263a ods.5 zákona č.461/2003 Z.z..
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo odporkyni náhrada trov nepatrí a navrhovateľka bola v odvolacom konaní neúspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.