9So/85/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky R. F., bytom M., zast. JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Hodžova 53, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 15. januára 2015, č.k. 12Sd/72/2013-101, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15. januára 2015, č.k. 12Sd/72/2013-101 v spojení s opravným uznesením z 08. marca 2016, č.k. 12Sd/72/2013-117, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 15. januára 2015, č.k. 12Sd/72/2013-101 v spojení s opravným uznesením z 08. marca 2016, č.k. 12Sd/72/2013-117, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY zo dňa 31. januára 2013, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľke invalidný dôchodok 136,30 eur mesačne od 28. augusta 2012, ktorý podľa § 82 a § 293ce zákona od 01. januára 2013 zvýšila na sumu 142,20 eur mesačne. Zároveň potvrdila aj rozhodnutie odporkyne toho istého čísla zo dňa 26. augusta 2013, ktorým odporkyňa podľa § 70, § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona invalidný dôchodok navrhovateľke odňala od 04. októbra 2013.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. S poukazom na vo veci predložené posudky posudkových lekárov a v rozhodnutí citované zákonné ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku i jeho odňatí sú vecne správne, z dôvodu ktorého ich podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka. Namietla, že v konaní odporkyne boli počas celého konania vážne nedostatky z pohľadu správneho konania, keď táto nereagovala na ospravedlnenie navrhovateľky, ktorá zaslala vyjadrenie jej lekára o neschopnosti dostaviťsa na posúdenie invalidity dňa 12. júna 2013, pričom dňa 26. augusta 2013 odporkyňa vydala rozhodnutie, ktorým jej odňala invalidný dôchodok a to na základe lekárskeho posudku a ústneho pojednávania, ktorého sa navrhovateľka objektívne zúčastniť nemohla, pretože bola hospitalizovaná v nemocnici takmer počas celého mesiaca august 2013. Rozhodnutie odporkyne preto považuje za vydané bez možnosti navrhovateľky vyjadriť sa k dôkazom, ktoré rozhodnutiu predchádzali, čím boli závažným spôsobom porušené jej práva. Navyše rozhodnutie odporkyne navrhovateľka označila za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konanie bolo preto podľa jej názoru zaťažené vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pričom ani dodatočné lekárske správy MUDr. Z. nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí nezhojili, keď posúdil invaliditu navrhovateľky bez jej prítomnosti, teda bez toho, aby ju riadne vyšetril a posúdil jej stav. Zdôraznila, že rozhodujúci je stav, aký tu bol 31. januára 2013 a 26. augusta 2013, teda v čase vydania napadnutých rozhodnutí a na lekársku správu, ktorá stav navrhovateľky posudzovala v čase po vydaní týchto rozhodnutí, súd prihliadať nemôže. Rozsudku krajského súdu vytkol, že namiesto preskúmavania postupu správneho orgánu sa zameral na vypracovanie nových lekárskych správ na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky v čase po vydaní napadnutých rozhodnutí.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti dvoch rozhodnutí odporkyne vydaných v konaní o posúdení nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok na jej žiadosť z 21. januára 2013.

Z obsahu spisov, ktoré boli odvolaciemu súdu predložené vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 31. januára 2013 odporkyňa navrhovateľke invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou priznala od 28. augusta 2012. Navrhovateľka so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesúhlasila pre nesprávne bodové ohodnotenie jej diagnózy, z dôvodu ktorého žiadala, aby krajský súd uvedené rozhodnutie preskúmal. Dňa 14. augusta 2013 pri posudzovaní invalidity v rámci konania o opravnom prostriedku, posudková lekárska sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v odbornom lekárskom posudku uviedla, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovila na 35% pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - úzkostne depresívnu poruchu ľahkej až stredne ťažkej formy. Na základe tohto odborného lekárskeho posudku následne odporkyňa dňa 26. augusta 2013 vydala rozhodnutie, ktorým podľa § 70, § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona navrhovateľke odňala invalidný dôchodok od 04. októbra 2013.

Procesným právom účastníka je okrem iného právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť riadne skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal. V odôvodnení svojho rozhodnutia síce náležite uviedol podstatné detailné znenia vyjadrení posudkových lekárov uvedené v ich odborných lekárskych posudkoch, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, avšak v rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za nesporne preukázané a prečo, a ani to, akou právnou úvahou dospel k prijatému právnemu záveru. Odvolací súd preto námietku navrhovateľky, že v rozsudku prvostupňového súdu absentuje akékoľvek zhodnotenie ňou navrhovaných skutočností (tvrdení) avysporiadanie sa s nimi, považoval za náležitú. Krajský súd totižto v rozhodnutí len stroho konštatuje, že po zhodnotení v rozsudku uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že obe rozhodnutia odporkyne sú vecne správne a zákonné a preto ich potvrdil.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu nie je možné vyvodiť prečo, a s poukazom na ktoré skutočnosti krajský súd závery posudkových lekárov, ktorí invaliditu navrhovateľky pri posúdení dňa 21.01.2013 najprv od 28.08.2012 (pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%) uznali a neskôr, pri posúdení dňa 14.08.2013 jej invaliditu oduznali (pre 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), považoval v kontexte vzniknutého časového intervalu medzi posúdeniami ako aj v kontexte námietok vznesených navrhovateľkou, za dostatočne presvedčivé a nesporné. Z odôvodnenia nevyplýva ani to, prečo a vzhľadom na ktoré osobitosti zdravotného stavu navrhovateľky neobstojí jej tvrdenie, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mala už pri vydaní prvého napadnutého rozhodnutia vyššiu než 45%. Za týchto okolností odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je možné považovať za dostatočné a zrozumiteľné, čo zakladá dôvod na zrušenie jeho rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. o správnom súdenom poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vyporiada sa okrem vyššie uvedeného aj s námietkou navrhovateľky ohľadom vád, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia odporkyne, tvrdenou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odporkyne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj s jej požiadavkou ďalšieho posúdenia zdravotného stavu iným posudkovým lekárom. Nové rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.