9So/84/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci navrhovateľa: M. P., N.. G.. S., N. Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2011, č. k.19Sd/232/2010-29, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2011, č. k. 19Sd/232/2010-29, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom z 28. februára 2011 krajský súd rozhodnutie zrušil odporkyne č. X. zo dňa 8. októbra 2010 podľa § 250j ods. 2, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že napadnutým odporkyňa navrhovateľovi priznala starobný dôchodok v sume 161,10 eur mesačne od 5.8.2010, t.j. odo dňa dovŕšenia 62.roku veku, ku ktorému navrhovateľ získal 6271 dní dôchodkového poistenia, čo je 17 rokov a 66 dní, čím splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľa vychádzala z obdobia kalendárnych rokov od 1. septembra 1963 až do 31. októbra 1980 a z tohto obdobia hodnotila i vymeriavacie základy, osobné mzdové body a dni rozhodujúceho obdobia. Navrhovateľovi nezapočítala 274 dní služobného pomeru príslušníka železničnej polície. Krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ vykonával službu príslušníka Železničnej polície v období od 1. novembra 1980 do 31. júla 2004, z ktorej mu pre výšku výsluhového dôchodku bolo zhodnotených len 23 skončených rokov služby, ale v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia mu nebolo zhodnotené obdobie výkonu služby od 1. novembra 2003 do 31. júla 2004, t.j. 274 dní, ktoré nezhodnotila ani odporkyňa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Nehodnotenie uvedeného obdobia by podľa názoru krajského súdu viedlo k neprípustnej diskriminácii navrhovateľa.
Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním odporkyňa. Poukázala na to, že podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a podľa § 255 ods. 6 zákona obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Keďže navrhovateľ získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a tento dôchodok mu aj bol priznaný, doba služby od 1. novembra 1980 do 31. júla 2004 mu nebola započítaná na nárok a výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Žiadny právny predpis právneho poriadku Slovenskej republiky neprikazuje a neumožňuje za uvedených podmienok započítať doby služby získané v osobitnom systéme, za ktoré bolo odvedené poistné do osobitného systému, započítať vo všeobecnom systéme bez zaplatenia poistného v tomto systéme na základe diskriminácie. Nezapočítanie kratšej doby služby ako 1 rok vyplýva z ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a pokiaľ ustanovenia tohto zákona podľa názoru súdov diskriminujú poistencov, vo veci je príslušný konať Ústavný súd Slovenskej republiky a nie Sociálna poisťovňa, ktorá by mala prípadnú diskrimináciu v osobitnom systéme poistenia odstraňovať vo všeobecnom systéme poistenia. Podľa názoru odporkyne nároky navrhovateľa boli posúdené v súlade s právnou úpravou účinnou ku dňu, kedy nastala sociálna udalosť rozhodujúca na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2011, č. k. 19Sd/232/2010-29 podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil a rozhodnutie odporkyne z 8. októbra 2010 č. X., ako vecne správne potvrdil, alebo ak zistí diskrimináciu, navrhovateľa, navrhla postupovať podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a konanie prerušiť.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach odvolania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ od 1. novembra 1980 do 31. júla 2004 bol príslušníkom Železničnej polície a že mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok.
Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, odboru sociálneho a zdravotného zabezpečenia, č. p. : GRŽP-283-2/2004-OSZZ-SZ zo dňa 9. septembra 2004 je zrejmé, že navrhovateľovi bol od 1. augusta 2004 priznaný výsluhový dôchodok, pričom podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. bola výška výsluhového dôchodku určená s prihliadnutím len na 23 skončených rokov služby.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie, zodpovedajúce obdobiu od 1. novembra 2003 do 31.októbra 2004.
Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok, priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka, existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že všeobecným predpisom o sociálnom poistení je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom až do 30. júna 2003 boli policajti zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bez obmedzenia (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení).
Dňom 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Pokiaľ odporkyňa poukazovala na ustanovenie § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., táto jej odvolacia námietka nebola dôvodná, keďže uvedené ustanovenie sa vzťahuje na pozostalostné dôchodky.
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/2002 Z. z.).
V zmysle § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
Z ustanovení § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že v prípade, ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť. Je však zrejmé, že pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky takej služby, maximálne však v rozsahu 30 rokov (§ 39 tohto zákona).
Pre výšku výsluhového dôchodku teda navrhovateľovi nebola zhodnotená doba zodpovedajúca obdobiu od 1. novembra 2003 do 31. októbra 2004.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len "vojak prípravnej služby"), ak tento zákon neustanovuje inak.
Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. zvyškové doby (v danom prípade od 1. novembra 2003 do 31. októbra 2004 osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., nie je upravené.
Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V tomto kontexte je potrebné vykladať aj ustanovenie § 141 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že obdobie výkonu služobného pomeru železničnej polície od 1. novembra 2003 do 31. júla 2004 má byť zhodnotené pre výšku starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola pre výšku dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov. Rozhodnutie odporkyne vzhľadom na to nepovažoval za zákonné ani odvolací súd a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a odporkyňa v odvolacom konaní úspešná nebola.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská