9So/82/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N l E

Najvyšší   súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: L. B.,   bytom S., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie

rozhodnutia odporkyne z 19. januára 1970, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 28. septembra 2010, č. k. 38Sd/109/2007-109, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave  

z 28. septembra 2010, č. k. 38 Sd/109/2007-109,   p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

  O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o opravnom prostriedku

navrhovateľky z 08. februára 2007, ktorým sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia

odporkyne z 19. januára 1970. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka žiadala, aby súd znova preskúmal

zákonnosť rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, lebo podľa jej názoru

vychádzalo z neplatného lekárskeho posudku zo dňa 31. októbra 1969. Krajský súd zistil, že

preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 19.01.1970 bolo už   predmetom konania,

vedeného Krajským súdom v Bratislave pod č. 19C 129/1975. V tomto konaní krajský súd

uznesením č.k. 19C 129/1975-103 zo 16. septembra 1977 zamietol návrh navrhovateľky na

preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 19. januára 1970 ako oneskorene podaný a toto

uznesenie bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Co

24/78 z 30. marca 1978. Keďže vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, pre neodstrániteľnú

prekážku veci už rozhodnutej súd konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti   uvedenému uzneseniu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala

navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Trnave zrušil v celom

rozsahu a aby krajský súd pokračoval v konaní podľa jej návrhu. V odvolaní uviedla, že

krajský súd nezistil riadne a pravdivo skutkový stav z dôvodu, že ona nežiada o prieskum, ale

žiada o vyslovenie neplatnosti a odškodnenie za nečinnosť štátnych orgánov a tiež

odškodnenie za poškodenie sluchu a liečenie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdil.

Najvyšší   súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa §   10 ods. 2 v spojení

s § 246c ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu

predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní bez pojednávania postupom podľa

§ 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie v danej veci nie

je dôvodné.

Odvolací súd námietky navrhovateľky v podanom odvolaní hodnotil v súlade s § 41

ods. 2 O.s.p., teda podľa jeho obsahu. Dospel k záveru, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa

8.2.2007 domáha vyslovenia neplatnosti rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia

Bratislava (právneho predchodcu odporkyne) z 19. januára 1970 z dôvodu, že jej bola určená

nesprávna diagnóza, a teda že uvedené rozhodnutie vychádzalo z neplatných podkladov.

Podľa jej názoru išlo o účelové konanie z dôvodu zatajiť ochorenie sluchu na pracovisku

a rizikovosť pracoviska a tiež účelové zatajenie, že od 18.3.1968 bola občanom so ZPS, a to

všetko v snahe poškodiť ju na jej právach.

Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd uvedený návrh správne posúdil ako

návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. z 19. januára   1970, ktorým bol

navrhovateľke priznaný čiastočný invalidný dôchodok, keďže navrhovateľkou   namietaná

neplatnosť lekárskej správy, neplatnosť zápisnice, nepodliehajú samostatne prieskumnej

činnosti   súdu, ale ide o podkladové listinné materiály pre posúdenie nároku na invalidný

alebo čiastočný invalidný dôchodok.  

Z dávkového spisu odporkyne číslo X. vyplýva, že odporkyňa   na základe žiadosti

navrhovateľky zo dňa 10.10.1969   rozhodnutím č. X.   zo dňa 19. januára 1970 priznala

navrhovateľke od 10.10.1969 čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľka predmetné

rozhodnutie napadla odvolaním až dňa 18.6.1975 v rámci konania o preskúmanie ďalšieho

rozhodnutia odporkyne zo dňa 14.5.1975. Krajský súd správne zistil, že uznesením Krajského

súdu v Bratislave č.k. 19C 129/1975-103 zo 16. septembra 1977 v spojení  

s potvrdzujúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Co 24/78

z 30. marca 1978 bol návrh navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia odporkyne

z 19. januára 1970 zamietnutý ako oneskorene podaný. Rozhodnutie odporkyne z 19. januára

1970 teda nadobudlo právoplatnosť, a preto súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. už nie je

oprávnený toto rozhodnutie odporkyne v konaní podľa tretej hlavy piatej časti preskúmavať,

a teda ani sa zaoberať jeho podkladmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť. Správne teda krajský súd konanie vo veci zastavil, a preto odvolací súd

uznesenie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľka v odvolacom konaní úspešná nebola a odporkyni žiadne trovy

nevznikli, odvolací súd preto navrhovateľke v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l

ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Anna Koláriková