ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: B. V., bytom B. - R. N., N. XXX/X, právne zastúpený Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní proti rozsudku Krajskému súdu v Trenčíne, č. k. 15Sd/114/2014-70 z 05.06.2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/114/2014-70 z 05.06.2017 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.03.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.07.2014 potvrdil. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že:
- odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 05.04.2011 podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) navrhovateľovi priznala od 16.08.2010 invalidný dôchodok v sume 208,80 € mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z. (ďalej len „opatrenie“), ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky mu bol tento od 01.01.2011 zvýšený na sumu 212,60 € mesačne. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) bola posudkovým lekárom odporkyne určená na 45 %. Odporkyňa navrhovateľovi zhodnotila obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body uvedené v osobnom liste, ktoré sú prílohou rozhodnutia a jeho neoddeliteľnou súčasťou. Rozhodnutie sa stalo právoplatné, navrhovateľ honenapadol opravným prostriedkom;
- odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.03.2014 podľa § 73 § 112 ods. 4, § 274, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľovi zamietla žiadosť o zvýšenie dôchodku s tým, že od 27.08.2013 mu naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 225,60 € mesačne, zvýšený od 01.01.2014 na sumu 230,10 € mesačne (§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia č. 329/2013 Z. z.).
Proti rozhodnutiu zo dňa 17.03.2014 sa navrhovateľ odvolal, na čo odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie, a to:
- rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.07.2014, ktorým podľa § 73 § 112 ods. 4, § 274, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku z 21.10.2013 s tým, že od 27.08.2013 mu naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 225,60 € mesačne a po zvýšení od 01.01.2014 suma 230,10 € mesačne. V rozhodnutí popísala skutkový stav a všetky kritéria potrebné k jeho výpočtu a vydaniu, s tým, že ním zmenila rozhodnutie zo 17.03.2014 v časti výrok. Uvedené rozhodnutia krajský súdu potvrdil rozsudkom zo dňa 24.11.2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, č. k. 9So/52/2015-53 zo dňa 25.01.2017 na odvolanie navrhovateľa uvedený rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby jeho zrozumiteľného zdôvodnenia, v intenciách ktorých krajský súd pokračoval s upozornením, že preskúmal pôvodne napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím, keďže obe neprávoplatné rozhodnutia boli vydané v jednom správnom konaní.
Krajský súd postup odporkyne, ktorá s poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. určila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa porovnaním ku ktorému dospela výpočtom podľa zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 31.12.2003 vrátane všetkých úprav a zvýšení podľa osobitných predpisov ako aj výpočtom podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a následne stanovila výhodnejší dôchodok, za zákonný.
Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní zopakoval svoje námietky, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí z dôvodu, že je nepreskúmateľné a nie je evidentné, ako sa odporkyňa dopracovala k výpočtu invalidného dôchodku. Podľa jeho názoru nie je možné, aby navrhovateľovi bola vyplácaná tá istá suma invalidného dôchodku pri MPSVZČ na úrovni 45 % a pri MPSVZČ na úrovni 55 %. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania.
Odporkyňa vo svojich vyjadreniach zotrvala na správnosti vydaných rozhodnutí s poukazom na to, že pre účely nároku na invalidný dôchodok boli v plnom rozsahu uplatnené oba zákony, a to zákon č. 100/1988 Zb. a zákon č. 461/2003 Z. z.. Je toho názoru, že vo veci boli správne ustálené skutkové a právne dôvody, a preto žiadala napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je v súlade so zákonom.
Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých vodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, v podrobnostiach naň poukazuje a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.
Navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 16.08.2010 právoplatným rozhodnutím zo dňa 05.04.2011, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %.
Podľa § 73 zákona č. 461/2003 Z. z. sa určuje konkrétna suma invalidného dôchodku.
Podľa ust. § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. „nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2003. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.“.
Keďže u navrhovateľa sa zachovali aj nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie (II.) odporkyňa správne postupovala, keď sumu invalidného dôchodku navrhovateľa určila porovnaním výpočtov podľa zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 31.12.2003, a to vrátane všetkých úprav a zvýšení podľa osobitných predpisov ako aj zákona č. 461/2003 Z. z., aby mohla správne určiť sumu dôchodku, ktorá v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. „nemôže byť nižšia, ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003“.
Z administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa sumu invalidného dôchodku určila podľa predpisov účinných do 31.12.2003 z priemerného mesačného zárobku 107,88 € mesačne za roky 2004, 2006, 2003, 2002, 2000. Započítaná doba je 40 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokov veku neprihliadol (zo zákona). Invalidný dôchodok je 65 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 70,20 € mesačne. K tejto uvedenej sume patria zákonné zvýšenia - úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 120,90 € mesačne na 191,10 € mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 11,50 € mesačne na sumu 202,60 € mesačne. Suma invalidného dôchodku je 90,90 € mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,4976 x 43,9836 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246 x 45 %, spolu teda 90,90 € mesačne.
Sumu invalidného dôchodku určila aj podľa zákona účinného od 01.01.2004 (zákona č. 461/03 Z. z.) je 90,90 € mesačne a suma invalidného dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 (zákona č. 100/88 Zb.) je 202,60 € mesačne, preto mu patrí invalidný dôchodok vo vyššej sume.
Invalidný dôchodok bol navrhovateľovi ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšený odo dňa priznania na sumu 208,80 € mesačne, od 01.01.2011 na sumu 212,60 € mesačne, od 01.01.2012 na sumu 219,70 € mesačne, od 01.01.2013 na sumu 225,60 € mesačne.
Navrhovateľ je od 27.08.2013 invalidný s mierou poklesu 55 %. Suma invalidného dôchodku je potom 120,50 € mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,4976 x 43,9836 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 x 55 %, spolu teda 120,50 € mesačne.
K základnej námietke navrhovateľa, že nie je možné, aby mu pri zvýšenej MPSVZČ zostala vyplácaná rovnaká suma invalidného dôchodku je potrebné zdôrazniť, že samotná konštrukcia zákona č. 100/88 Zb. je založená na inštitúte invalidita, tzv. plná invalidita a čiastočná, pričom konštrukcia zákona č. 461/03 Z. z. je založená na %- tuálnom vyjadrení MPSVZČ v rozpätí od 41 % do najviac 70 % a práve táto okolnosť nemá vplyv na výpočet sumy invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/88 Zb., čo je ajdôvodom na rovnakú výšku vypočítaného dôchodku. Preto suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa novšieho zákona je 126,40 € mesačne a suma invalidného dôchodku podľa staršieho zákona je 225,60 € mesačne a keďže je vyššia, patrí navrhovateľovi dôchodok v tejto sume. K tejto sume invalidného dôchodku patrí suma zvýšenia 4,50 € mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z..
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom, a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 OSP rozsudok krajského súdu potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní a odporkyňa na trovy konania nemá nárok zo zákona.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.